Tisícky vojakov, lietadiel i lodí môžu zamieriť naším smerom. Biden zvažuje spraviť pravý opak toho, čo žiada Putin
- Prezident USA Joe Biden uvažuje o vyslaní vojnových lodí, lietadiel a vojakov do Pobaltia a krajín východnej Európy
- Dôvodom sú rastúce obavy z ruskej agresie voči Ukrajine. Prezident diskutoval so svojimi poradcami o Ukrajine
- Jedným z diskutovaných opatrení údajne bolo vyslanie 1 000 – 5 000 vojakov do Pobaltia a krajín východnej Európy
- V prípade, že by sa bezpečnostná situácia neskôr výrazne zhoršila, mohla by sa americká prítomnosť v oblasti až zdesaťnásobiť
- Prezident USA Joe Biden uvažuje o vyslaní vojnových lodí, lietadiel a vojakov do Pobaltia a krajín východnej Európy
- Dôvodom sú rastúce obavy z ruskej agresie voči Ukrajine. Prezident diskutoval so svojimi poradcami o Ukrajine
- Jedným z diskutovaných opatrení údajne bolo vyslanie 1 000 – 5 000 vojakov do Pobaltia a krajín východnej Európy
- V prípade, že by sa bezpečnostná situácia neskôr výrazne zhoršila, mohla by sa americká prítomnosť v oblasti až zdesaťnásobiť
Americký prezident Joe Biden uvažuje o vyslaní vojnových lodí, lietadiel a vojakov do Pobaltia a krajín východnej Európy. Dôvodom sú rastúce obavy z ruskej agresie voči Ukrajine. Informácia vyšla v pondelkovom vydaní denníka The New York Times (NYT).
Korešpondentka NYT z Pentagónu sa odvolala na nemenovaných predstaviteľov Bidenovej administratívy a vyslanie vojakov by bolo podľa nej posunom v americkej stratégii, ktorej cieľom doteraz bolo vyhnúť sa konfrontácií.
„(Tento krok) by signalizoval posun pre Bidenovu administratívu, ktorá až donedávna zaujímala skôr zdržanlivý postoj k Ukrajine zo strachu, že vyprovokuje Rusko k invázii. Keďže však ruský prezident Vladimir Putin zintenzívnil svoje hrozby voči Ukrajine a rozhovory medzi americkými a ruskými predstaviteľmi ho nedokázali odradiť, americká administratíva teraz ustupuje od svojej stratégie neprovokovať (Moskvu),“ napísal NYT.
Pri výraznom zhoršení až zdesaťnásobenie americkej prítomnosti
Šéf Bieleho domu údajne cez víkend diskutoval so svojimi poradcami, aký postoj zaujať v súvislosti s dianím okolo Ukrajiny. Jedným z diskutovaných opatrení údajne bolo vyslanie 1 000 – 5 000 vojakov do Pobaltia a krajín východnej Európy. V prípade, že by sa bezpečnostná situácia neskôr výrazne zhoršila, mohla by sa americká prítomnosť v oblasti až zdesaťnásobiť, uvádza denník.
„Je to jasná odpoveď na náhle rozmiestnenie ruských síl v Bielorusku, v podstate na hraniciach so Severoatlantickou alianciou,“ povedala pre NYT Evelyn Farkasová, ktorá bola predstaviteľkou amerického ministerstva obrany (Pentagónu) pre Rusko a Ukrajinu počas administratívy prezidenta Baracka Obamu.
„Je nepredstaviteľné, aby NATO neodpovedalo na taký náhly vojenský krok v tomto politickom kontexte. Kremeľ musí pochopiť, že všetkými týmito krokmi iba eskaluje situáciu a zvyšuje nebezpečenstvo pre všetky strany,“ dodala Farkasová.
Rusko rozmiestnilo pri svojich hraniciach s Ukrajinou a najnovšie tiež i v Bielorusku desaťtisíce vojakov. Kyjev aj niektoré západné krajiny tvrdia, že Moskva sa pripravuje na inváziu na Ukrajinu a že chystá provokácie, ktoré by mali takúto operáciu ospravedlniť. Rusko, ktoré v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym, avšak popiera, že by chystalo útok proti svojmu susedovi.
Spojené štáty už nariadili rodinám zamestnancov amerického veľvyslanectva v Kyjeve, aby pre hroziacu ruskú inváziu Ukrajinu opustili.
Washington zároveň rozhodol, že zamestnanci americkej ambasády v Kyjeve, ktorí nie sú nevyhnutne potrební pre jej fungovanie, môžu „dobrovoľne“ opustiť krajinu. Podľa NYT ide o bežné opatrenie prijímané v prípade obáv z možného vyhrotenia krízovej situácie.
Vláda USA však podľa denníka údajne stále neuvažuje o tom, že by v prípade vypuknutia konfliktu vyslala vlastné jednotky priamo na Ukrajinu.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroj: TASR