Konečne! 4-dňový pracovný týždeň prichádza aj na Slovensko, zavádza ho prvá firma

Prečo majú zamestnanci dôvod na radosť?

Nový systém je v prvom rade postavený na možnosti voľby, pracovať sa tak stále môže aj v štandardnom 5-dňovom režime. Zamestnanci NN napríklad svoj piaty deň využívajú na:

• trávenie času so svojimi blízkymi či domácimi miláčikmi,
• získanie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom,
• vybavovanie úradov, lekárov či potvrdení cez extra pracovný deň,
• fyzickú starostlivosť alebo psychohygienu,
• vzdelávanie a celkový sebarozvoj,
• čas s deťmi (pre rodičov s malými deťmi),
• koníčky a cestovanie (keďže si napríklad v piatok nemusia brať dovolenku).

Informácie o voľných pracovných pozíciách →

Niektoré firmy zvyknú za voľno vymenovať jeden konkrétny deň, najčastejšie piatok alebo pondelok; v ďalších si zamestnanci vyberajú podľa seba. Firmy sa však musia pripraviť na to, že budú čeliť problémom pri koordinácii pracovných tímov – kým celý pracovný trh nemá v piatok voľno, aspoň niekto musí prísť do práce.

V NN preto pracovné sily rozdelili na dve skupiny – časť zamestnancov pracuje od pondelka do štvrtka a druhá od utorka do piatka.

„U nás je pracovný čas celkovo flexibilný – aj vďaka práci z domu či jeho hybridnej forme. Systém je spustený od 6:00 h do 22:00 h. Kto pracuje z kancelárie, musí tu byť od 10:00 h do 14:00 h, potom si zvyšok odrobí podľa seba. Takto sa ľuďom prihláseným do 4-dňového pracovného týždňa naakumuluje odpracovaný čas a môžu mať voľný piatok alebo pondelok,“ vysvetľuje pracovný režim Šimková.

„Fungovanie firmy sme rozdelili s ohľadom na to, aby bola každý deň a v každom tíme zabezpečená kompletná agenda. Ten, kto si vybral prácu v 4-dňovom pracovnom režime, musí naplniť svoje pracovné povinnosti aj základný fond pracovného času za 4 pracovné dni. Chod firmy, agenda, klienti či obchodní partneri nesmú navonok túto zmenu pocítiť,“ dodáva Šimková.

Skrátený pracovný čas nemusí „sadnúť“ každému

Možnosť voľby medzi 4- a 5-dňovým pracovným týždňom by mala byť kľúčová najmä v prechodnom období, do ktorého Slovensko práve vchádza.

Dbať treba napríklad aj na kategóriu zamestnancov, ktorí z práce čerpajú väčšinu svojho sociálneho kontaktu a vo voľnom dni nevidia žiaden benefit navyše. U niekoho môže zase pracovná doba zhustená na 4 dni vyvolať viac stresu. 

V najbližších rokoch bude záležať aj na pracovnom odvetví – zdravotníci, hasiči či policajné zložky sa 4-dňového pracovného týždňa zrejme tak skoro nedočkajú. Skráteným režimom by všeobecne mohol byť ohrozený aj retail, ktorý by musel prijať nových zamestnancov na vykrytie extra voľna, čo sa pri súčasne napätom pracovnom trhu zdá ako nepravdepodobná stratégia.

zdroj: TASR/Roman Hanc

Budú Slováci naozaj pracovať menej?

Systém 4-dňového pracovného týždňa je v súčasnosti uvedený do praxe buď ako zníženie pracovného času na 32 hodín, alebo dajú firmy zamestnancom na výber odpracovať si 40 či 38,75 hodín za 4 dni – ako to napríklad rieši práve poisťovňa NN.

Presné stanovenie pravidiel záleží od legislatívy či konkrétnych firiem tej-ktorej krajiny. Napríklad, pri pilotnom projekte na Islande ľudia pracujú 32 hodín za nezmenenú finančnú odmenu oproti 40 hodinám.

Na Slovensku je zákonom vymedzené množstvo práce nadčas, ktoré sa týka práce nad 40 či 38,75 hodín týždenne. Väčšina pracovných zmlúv je síce prednastavená na štandardný model 8 hodín 5x týždenne, firmy však majú možnosť nastaviť si so zamestnancami individuálny prístup. Zamestnávatelia tiež apelujú na to, aby pilotný prechod na nový model finančne podporoval štát, čo zatiaľ nie je aktuálnou témou.

Ak sa systém v rámci poisťovní NN osvedčí a spopularizuje, je možné, že sa pridajú aj iné firmy. Hromadné skrátenie pracovného času na 32 hodín aj s legislatívnou podporou sa však na Slovensku v blízkych rokoch nepredpokladá – o to atraktívnejší sú zamestnávatelia, ktorí ponúkajú kreatívne riešenia, ako prísť do práce len 4-krát za týždeň.