Slovensko a USA podpísali dohodu o obrannej spolupráci, potrebný je však ešte jeden krok

Slovenská republika a Spojené štáty vo štvrtok večer (v noci na piatok SEČ) v americkom Washingtone podpísali dohodu o obrannej spolupráci (DCA). Signatárom za Slovensko bol minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO), za USA šéf diplomacie Antony Blinken. Zmluvu musí ešte odobriť Národná rada SR. Potrebná je tiež ratifikácia prezidentkou SR.

Ako posledná krajina

„Bilaterálna spolupráca medzi Slovenskom a Spojenými štátmi americkými je dlhodobo na vynikajúcej úrovni. Spolupráca v oblasti obrany s USA významne prispela k úspešnej transformácii a modernizácii Ozbrojených síl SR, špeciálne vzdušných síl a síl pre špeciálne operácie,“ uviedol po podpisovej ceremónii Naď. 

„Dnes dávame tejto spolupráci primeraný právny základ. Ide o vyjadrenie nášho spoločného záväzku, ako spojencov v rámci NATO, voči transatlantickej bezpečnosti,“ doplnil. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

Zdôraznil tiež, že USA sú pre Slovensko strategickým spojencom nielen z obdobia modernizácie OS SR, ale už z čias formovania nezávislého Československa či integrácie našej krajiny do NATO.

Pri podpise dohody bol aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.

„Posilnenie obrannej spolupráce s hlavným garantom našej bezpečnosti, obzvlášť v čase prehlbujúcich sa neistôt a geopolitických pnutí, je pre Slovenskú republiku prirodzeným krokom. Navyše si treba uvedomiť, že tak robíme ako posledná krajina na východnej hranici EÚ a NATO,“ uviedol.

Prínos dohody pre obe krajiny vyzdvihol na podpisovej ceremónii aj Blinken. Zároveň sa ohradil voči dezinformáciám okolo dohody s tým, že dokument je založený na vzájomnej spolupráci a rešpekte a reprezentuje záujmy oboch vlád.

zdroj: TASR/AP/Ken Cedeno

V snahe zmierniť obavy

„Táto dohoda uľahčuje našim ozbrojeným silám koordináciu spoločného obranného úsilia, ako je vykonávanie spoločných vojenských cvičení. Vytvorí pravidelnejšie konzultácie medzi našimi krajinami o hrozbách pre našich občanov, medzinárodný mier a bezpečnosť,“ povedal.

Dohoda by mala umožniť americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Slovensko ich má poskytovať bez nájomného.

Dohoda by mala platiť desať rokov. Potom zostáva platná, alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou.

Predstavitelia vlády deklarovali, že dohoda neohrozuje suverenitu a zvrchovanosť SR. Opozícia zmluvu kritizuje a hovorí o vytváraní amerických vojenských základní na Slovensku, približovaní amerických vojsk k ruskej hranici a okliešťovaní kompetencií našich štátnych orgánov

Prezidentka SR Zuzana Čaputová uzavretie dohody podporuje. V snahe zmierniť obavy časti verejnosti doložila k splnomocneniu na podpis interpretačné vyhlásenie. Obsahuje výklad častí zmluvy vyvolávajúcich najviac otáznikov. Vlastnú interpretačnú doložku má aj americká strana, podľa prezidentky je obsahovo v súlade so slovenskou.

Ako informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, rokovanie vo Washingtone bolo venované nielen obrannej spolupráci, ale aj aktuálnym otázkam vývoja vo východnej časti Európy a pokračujúcemu dialógu s Ruskom ohľadom bezpečnosti v Európe.

Obe strany vyzdvihli intenzívne konzultácie americkej administratívy s európskymi partnermi a spojencami vo vzťahu k diplomatickému úsiliu a nachádzaniu politických riešení aktuálnych bezpečnostných výziev.

MZVEZ SR zverejnilo znenie interpretačnej doložky k obrannej dohode s USA

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR zverejnilo znenie interpretačnej doložky americkej strany k dohode o obrannej spolupráci s USA(DCA). V doložke sa píše, že dohoda výslovne uznáva plné rešpektovanie suverenity a zákonov SR Spojenými štátmi v súvislosti s umiestňovaním obrannej výzbroje, zásob a materiálu.

USA tvrdia, že dohoda nevytvára ich základne na Slovensku, ale právne záväzky týkajúce sa podmienok prístupu USA a využívania dohodnutých zariadení a priestorov, akými sú slovenské vojenské základne. Považujú to za dôležité pre vzájomnú obrannú spoluprácu vrátane možných investícií USA do slovenskej infraštruktúry a spoločného výcviku.

„Hoci dohoda nie je rozhodnutím ani jednej zo strán vyslať personál konkrétnym spôsobom, stanovila by podmienky pre výraznejšiu spoluprácu s cieľom zlepšiť bezpečnosť Spojených štátov, Slovenskej republiky aj celkovo NATO,“ poznamenala americká strana.

Spojené štáty deklarujú, že nemenia svoj pohľad na rozmiestňovanie jadrových zbraní. „Členské štáty NATO nemajú ‚žiaden zámer, plán ani dôvod‘ rozmiestňovať alebo skladovať jadrové zbrane na území jej nových členov vrátane Slovenska,“ píše sa v doložke s tým, že dohoda nepovoľuje ani nezakazuje rozmiestňovanie konkrétneho druhu zbraní.

Dohoda podľa doložky upravuje aj podrobnosti postupu pri výkone trestnej jurisdikcie nad členmi americkej armády v súlade so zmluvou NATO a neumožňuje beztrestnosť. „Naopak, ustanovuje systém rýchleho a transparentného výkonu disciplinárnej právomoci a spravodlivosti,“ tvrdí americká strana s tým, že Slovensko môže odvolať zrieknutie sa jurisdikcie v konkrétnych prípadoch trestných činov osobitného významu pre Slovensko.

V utorok sa má k obrannej zmluve konať mimoriadna schôdza parlamentu

Mimoriadna schôdza k Dohode o spolupráci v oblasti obrany medzi Slovenskou republikou a USA má byť v utorok 8. februára o 13:00. Informoval o tom odbor komunikácie s médiami a verejnosťou Národnej rady SR.

Predseda Národnej rady SR a hnutia Sme rodina Boris Kollár v diskusnej relácii Braňo Závodský naživo na Rádiu Expres uviedol, že za dohodu nebude z principiálnych dôvodov hlasovať päť až sedem poslancov z klubu Sme rodina.

Dodal, že momentálne verifikujú tvrdenia, ktoré im na stretnutí poskytli minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO) a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nom. SaS). Spätnú informáciu by mali dostať niekedy okolo 6. alebo 7. februára. Následne sa klub v pondelok 7. februára k dohode záväzne vyjadrí.