Pandémia zhoršila moje depresie. Úzkostné prejavy mi spôsobovali kolapsové stavy, vrátili sa mi myšlienky na samovraždu

11. februára 2022 o 10:15

Psychické ochorenia trápia mnohých Slovákov
Pandémia koronavírusu niektoré z prejavov iba zintenzívnila

Ilustračný obrázok Unsplash/Towfiqu barbhuiya,Bench Accounting

Psychické ochorenia trápia mnohých Slovákov
Pandémia koronavírusu niektoré z prejavov iba zintenzívnila

Pandémia koronavírusu nie je výhradne o infekčnom ochorení. Spolu s ňou sa prehĺbilo domáce násilie, zanedbala prevencia rakoviny či zintenzívnili problémy s duševným zdravím.

O problémoch sa hanbíme hovoriť

Z prieskumu Ligy za duševné zdravie, ktorý bol realizovaný v roku 2021, vyplýva, že každý štvrtý až piaty respondent v prieskume hovoril o pomerne častých prejavoch úzkosti a iných ťažkostiach.

„Najčastejšie reportované prejavy úzkosti sa v roku 2021 v porovnaním s rokom 2020 nezmenili. Stále ide najviac o podráždenosť, obavy či problém uvoľniť sa. Štatisticky významne v populácii narástol podiel ľudí s miernou úzkosťou (z 23 % – marec 2020 na 30 % – júl 2021),“ uvádza Liga za duševné zdravie.

O ľuďoch, ktorí podobnými problémami trpia, často nevie ani ich najbližšie okolie. Téma psychického zdravia je tabuizovanou a nesprávne interpretovanou. Osoby s duševnou poruchou sa o svojich problémoch boja rozprávať zo strachu z nepochopenia. Liga za duševné zdravie uvádza, že drvivá väčšina Slovákov sa zhoduje na tom, že hanba spojená s duševnou poruchou v spoločnosti stále pretrváva.

Rovnako tiež veľká časť súhlasí, aby zamestnávatelia zabezpečovali vzdelávanie v oblasti duševného zdravia. Náuka o duševnom zdraví by sa mala stať aj neodlučiteľnou súčasťou vyučovania na základných či stredných školách.

zdroj: unsplash/Krists Luhaers

Sme nervóznejší a úzkostlivejší

Zvýšenú mieru duševnej nepohody bolo cítiť už počas prvého roka pandémie. Tretia vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorá bola realizovaná v júni 2020, zisťovala dôsledky koronavírusu na duševné zdravie Slovákov. Z výskumu vyplynulo, že sociálnu izoláciu zvládali horšie najmä mladí ľudia.

Viac než štvrtina respondentov podľa prieskumu zaznamenala zhoršenie duševného stavu. Obmedzenia sociálnych kontaktov mali negatívny vplyv najmä na mladých dospelých do 30 rokov. SAV uvádza, že mladí ľudia opisovali neustále alebo často zažívanú nervozitu (44,4 percenta), úzkosť (25 percent), hnev (39,4 percenta ), depresívne pocity (27,2 percenta) a osamelosť (28,3 percenta).

V redakcii máme k dispozícii celé mená respondentov, kvôli zachovaniu súkromia ich nezverejňujeme.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.