Patrik Lenghart: Toto nie je demokracia a toto nie je občianska spoločnosť (KOMENTÁR)

Autor je publicista a vysokoškolský pedagóg.

Viete, čo majú spoločné Národný pochod za život, Pochod za slušné Slovensko, iniciatíva Dokončime to, Dúhový PRIDE, Protest farmárov Slovenska a vlastne najmenej desiatka ďalších podobných podujatí?

Bez ohľadu na to, či s ich myšlienkou súhlasíte, viete, že ste pri nich v bezpečí. Bežne sa týchto podujatí zúčastňujú aj mladé rodiny, aj osamotené matky s kočíkmi, aj odporcovia samotných podujatí.

Všetky tieto aktivity sú v absolútnom súlade s princípmi občianskej spoločnosti. Môžeme s ich myšlienkami súhlasiť, môžeme im odporovať, môžeme ich absolútne ignorovať. Ale za každých okolností sa cez tieto davy nemusíme báť prejsť so vztýčenou hlavou.

Pred pár rokmi istá Lívia Garčalová, slovenská pseudo-influencerka, ktorá je hodnotovo i vyjadreniami blízka stranám ĽSNS a Republika, navštívila Dúhový PRIDE Košice, aby svojimi útočnými a často prvoplánovo detinskými otázkami mohla obťažovať účastníkov pochodu. Bola sebavedomá, pokojná a vedela, že je v úplnom bezpečí – je to vidno aj na jej videách, ktoré z tohto podujatia vyhotovila.

Proti Národnému pochodu za život zasa zvyknú vystupovať feministky a prezentujú svoje právo rozhodovať o svojom vlastnom zdraví autonómne. Aj keď ich spravidla bývali len desiatky, stojac proti pochodu, ktorého sa zúčastňujú tisíce ľudí, nikdy neboli ohrozené.

A tieto princípy platia pre všetky vyššie spomenuté podujatia. Na Pochode za slušné Slovensko, zdá sa, bola i vyhradená pasáž pre rodiny s deťmi a s kočíkmi, aby organizátor mohol aj tým najmenším poskytnúť vlastný priestor.

No a potom tu máme podujatia, ktoré organizujú a podporujú strany SMER, Hlas, ĽSNS, Republika, SNS či Slovenské hnutie obrody. Tiež sa k týmto pridávajú „organizácie“ ako Slovenskí branci alebo Občiansky tribunál.

Pri ich aktivitách zvykne byť polícia v pohotovosti. Nejeden raz počas predošlých podujatí museli zasahovať policajné zložky, a to vrátane ťažkoodencov a špeciálnej techniky.

Vo všeobecnosti k týmto podujatiam platia múdrosti, že sa im radšej vyhnúť. Netreba sa účastníkov nič vypytovať. Netreba provokovať. Rozhodne nepochodí dobre, kto by sa týchto podujatí chcel zúčastniť v dúhovom tričku, kto by si na tieto podujatia chcel priniesť napríklad vlajku EÚ, vlajku NATO alebo nebodaj vlajku Ukrajiny.

Medzi riskantné časti odevu dokonca patrí aj respirátor, ktorý si nepochybne niekto v dave všimne a neprivíta ho. Nášľapných mín v tomto kontexte je hneď niekoľko desiatok, a tak je lepšie sa týmto smerom ani nevydávať. Ak teda nechceme riskovať, že nám podchvíľou niekto upraví rozloženie chrupu.

zdroj: TASR/Miroslav Koširér

Tam, kde Národný pochod za život, PRIDE a Za slušné Slovensko používajú kultúru, hudbu a dialóg, sa tieto podujatia spoliehajú na útoky, nenávisť, skandovanie vulgarizmov a porušovanie opatrení.

Je nesmierne dôležité, aby sme začali chápať, že toto nie je demokracia a toto nie je občianska spoločnosť.

Výdobytkom občianskej spoločnosti je právo štrajkovať, protestovať a demonštrovať, to rozhodne áno, avšak všetky demokratické a legitímne podujatia musia byť predovšetkým pokojné, bezpečné a súčasťou spoločenského dialógu. Pokiaľ sa nespamätáme, tak sa aj z týchto aktivít stane vyprázdnená atrapa demokracie bez akéhokoľvek zmyslu či hodnoty.

Je úlohou demokracie brániť sa, je úlohou demokratov otvorene hovoriť o tom, že protesty vyznávačov divergentnej propagandy, protesty neonacistov, fašistov, oligarchov, autokratov, alkoholikov a užitočných idiotov sú v skutočnosti len zvrátenou paródiou na nástroje demokracie.

Nakoniec zostáva ešte jedna poznámka, a to je poznámka o príslušnosti. Aké názory zastávajú ľudia, ktorí organizujú tieto podujatia? Čo týchto ľudí za každých okolností spája?

Nie je náhoda, že ich spájajú už na pohľad čudesné spoločné prvky.

Odpor voči EÚ, odpor voči NATO, odpor voči vakcínam, vede a medicíne, odpor voči ľudským právam, odpor voči univerzálnej rovnosti pred zákonom, odpor voči slobode slova a jej dôslednej kontrole, odpor voči systému, odpor voči legitímne zvolenému najvyššiemu ústavnému činiteľovi Slovenska… odpor voči princípom občianskej spoločnosti ako takej.

Takmer nikdy sa takýmto spôsobom nesprávajú ľudia, ktorí vychádzajú do ulíc s túžbou chrániť demokraciu, práva žien alebo prírodu. Pretože skutočný demokrat má od nenávisti a agresie ďaleko. Keby sme všetko demokratické ako jednotlivci v návale emócií stratili, rozhodne nesmieme stratiť zmysel pre miernu a zdravú schopnosť protestovať – koniec koncov, pátranie po vzniku Slovenskej republiky vedie k Nežnej revolúcii, nie k „rezaniu a rúbaniu do krvi“.

Ak obdivujeme tých, ktorí sa nenávisti a agresie neštítia, sami prispievame k ničeniu demokracie a občianskej spoločnosti. A hoci sa tento trend na Slovensku stáva stále silnejším, my, ktorí si skutočnú podstatu republiky ako víťazstva rozumu a ľudskosti stále vážime, musíme zostať pevní v našich zásadách.

Aj my všetci sme predstavitelia tohto štátu.

Aj my všetci tvoríme identitu Slovenskej republiky.

A ako ste v bezpečí u mňa doma v obývačke, aj keby sme sa na niečom nezhodli, tak ste v bezpečí so mnou a mojimi priateľmi aj vonku na ulici. Pretože za ulice sme rovnako zodpovední ako za naše obývačky.

Želám vám všetkým len Dobre. 

Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre