Ukrajina by sa mohla vzdať úmyslu vstúpiť do NATO, ak by to zabránilo vojne, tvrdí veľvyslanec. Zelenskyj tento čin odmieta
- V rozhovore pre spravodajskú stanicu BBC pripustil upustenie od úmyslu patriť k NATO ukrajinský veľvyslanec Vadym Prystajko v Británii
- Veľvyslanec zároveň zdôraznil, že vstup Ukrajiny do NATO by bezpečnostnú situáciu Ruska výrazne nezmenil
- Prezident Zelenskyj tvrdí, že sa krajina vstupu do NATO nevzdá
- Hovorca Pentagónu John Kirby odmietol potvrdiť správy, že ruská invázia na Ukrajinu sa začne 16. februára
- V rozhovore pre spravodajskú stanicu BBC pripustil upustenie od úmyslu patriť k NATO ukrajinský veľvyslanec Vadym Prystajko v Británii
- Veľvyslanec zároveň zdôraznil, že vstup Ukrajiny do NATO by bezpečnostnú situáciu Ruska výrazne nezmenil
- Prezident Zelenskyj tvrdí, že sa krajina vstupu do NATO nevzdá
- Hovorca Pentagónu John Kirby odmietol potvrdiť správy, že ruská invázia na Ukrajinu sa začne 16. februára
Ukrajina by mohla upustiť od svojej snahy stať sa členom NATO, aby sa vyhla vojne s Ruskom. BBC poznamenala, že by takýto krok znamenal veľký ústupok Moskve v reakcii na súčasné hromadenie ruských jednotiek na ukrajinských hraniciach.
Vadym Prystajko pre BBC povedal, že Ukrajina je ochotná byť „flexibilná“, pokiaľ ide o jej cieľ stať sa členom Severoatlantickej aliancie.
„Mohli by sme, najmä keď sme takto ohrozovaní, vydieraní a tlačení do toho,“ povedal Vadym Prystajko na otázku, či by Kyjev mohol zmeniť svoj postoj k členstvu v NATO.
Rusko je už obkľúčené krajinami NATO
Veľvyslanec zároveň zdôraznil, že vstup Ukrajiny do NATO bezpečnostnú situáciu Ruska výrazne nezmení. Pripomenul, že „Rusko už je obkľúčené krajinami NATO“ a poukázal na to, že členmi aliancie sú už Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko i Turecko.
Vyjadril názor, že Moskve sa oveľa viac nepáči, že sa z Ukrajiny môže stať „niečo iné ako Rusko“ a že potom aj Rusi budú chcieť zmeniť smerovanie svojej krajiny.
„Toto (vstup Ukrajiny do NATO) je nebezpečenstvom nie pre ľudí v Rusku, nie pre územie Ruska, ale pre špecifický režim, ktorý práve teraz majú,“ vyhlásil ukrajinský veľvyslanec.
Ukrajina nie je členom NATO, ale z roku 2008 má prísľub, že sa tak stane, čo bude znamenať, že aliancia sa dostane k hraniciam Ruska.
Putin tvrdí, že posilňovanie vzťahov Ukrajiny s alianciou by z nej mohli urobiť „odpaľovaciu rampu pre rakety NATO namierené na Rusko“. Hovorí, že Rusko musí v tomto smere stanoviť jasné „červené čiary“.
Rusko v posledných týždňoch presunulo do blízkosti Ukrajiny viac ako 100 000 vojakov a ťažké zbrane, čo u Spojených štátov a ich spojencov v NATO vyvoláva obavy, že by mohla nastať bezprostredná invázia.
Moskva však popiera, že by plánovala útok, i keď v blízkosti hraníc s Ukrajinou organizuje spoločné vojenské cvičenia s Bieloruskom. Súčasne Rusko sformulovalo písomnú požiadavku, aby sa aliancia NATO vzdala akejkoľvek ďalšej expanzie na východ vrátane prijatia Ukrajiny za člena. Členovia NATO túto požiadavku Moskvy odmietli.
Americký prezident Joe Biden hovoril v nedeľu so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským a súhlasil s pokračovaním diplomatického úsilia v snahe vyriešiť krízu na východe Európy, uviedol Biely dom.
Ak sa Ukrajina vzdá ambícií v NATO, pomôže to nájsť reakciu na obavy Ruska, tvrdí Peskov
Kremeľ je presvedčený, že oficiálne vzdanie sa zámeru Ukrajiny stať sa členom NATO by pomohlo „formulovať zmysluplnejšiu reakciu na obavy Ruska“. Vyjadrenie ukrajinského veľvyslanca, ktorý takúto možnosť pripustil, však podľa Kremľa „nemožno brať ako hotovú vec“.
Podľa agentúry Interfax to v pondelok vyhlásil hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.
Dodal, že Rusko zaznamenalo aj to, že Kyjev požiadal svojho veľvyslanca o dovysvetlenie jeho slov, preto „je nepravdepodobné, že (vyhlásenie veľvyslanca) možno vnímať ako hotovú vec“. Peskov pripomenul, že „v ústave krajiny (Ukrajiny) sú uvedené úplne iné ciele“.
Ministerstvo zahraničných vecí v Kyjeve označilo Prystajkove slová za vytrhnuté z kontextu. Hovorca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, Sergij Nykyforov, sa domnieva, že veľvyslanec Prystajko by mal vysvetliť svoj výrok. Nykyforov zároveň deklaroval, že „severoatlantický a proeurópsky kurz zostáva absolútnou prioritou“ Ukrajiny.
Situáciu v súvislosti s Ukrajinou komentoval v pondelok aj predstaviteľ ruského ministerstva zahraničných vecí Oleg Postnikov. V reakcii na výzvy Kyjeva a Západu na deeskaláciu napätia vyhlásil, že „Rusko nemá na Ukrajine čo deeskalovať“, ale „mal by to urobiť Západ nabádaním Kyjeva, aby implementoval minské dohody“ o urovnaní v Donbase.
Ukrajina sa nevzdáva svojho cieľa vstúpiť do NATO, tvrdí prezident Zelenskyj
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že Ukrajina sa nechystá vzdať svojho cieľa týkajúceho sa vstupu do Severoatlantickej aliancie (NATO). TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP, Reuters a RIA Novosti.
„Nevyslali sme žiaden signál, že členstvo v NATO nie je naším cieľom… Myslím si, že by sme mali pokračovať na ceste, ktorú sme si vybrali… Rozumieme, že členstvo v NATO by zaistilo našu bezpečnosť a teritoriálnu integritu,“ uviedol Zelenskyj s tým, že nevie, kedy sa táto „cesta“ pre Ukrajinu skončí.
Ukrajinský prezident tieto slová vyriekol na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, pričom tiež uviedol, že Ukrajina sa spolieha na podporu Nemecka v otázkach týkajúcich sa svojho plného členstva v Európskej únii.
Ukrajinský prezident tiež médiá informoval o tom, že so Scholzom hovorili aj o plynovode Severný prúd 2 (Nord Stream 2), pričom uviedol, že medzi Ukrajinou a Nemeckom v tejto súvislosti existujú isté „nezhody“.
„Hovorili sme o bezpečnostných rizikách spojených s Nord Stream 2… Naša pozícia sa nezmenila. Nord Stream 2 v súčasnosti vnímame výlučne cez prizmu energetickej a bezpečnostnej hrozby pre nás i región,“ uviedol Zelenskyj, ktorý tento plynovod označil za „geopolitickú zbraň“.
Ukrajinský prezident počas tlačovej konferencie okrem toho označil za „chybu“ rozhodnutie niektorých krajín stiahnuť z Ukrajiny svojich diplomatov. Zároveň v tejto súvislosti zdôraznil, že jeho rodina ostáva naďalej na Ukrajine.
„Moja rodina je vždy so mnou, vždy s Ukrajinou. Ja som prezident a moja manželka nie je iba manželkou, je prvou dámou. Moja rodina musí ísť príkladom iným rodinám pri tom, ako sa majú správať… Je to veľmi dôležité pre krajinu i spoločnosť,“ uviedol Zelenskyj. Reagoval tak na správy médií o tom, že jeho rodina opustila krajinu.
Hovorca Pentagónu odmietol potvrdiť, že Rusko zaútočí na Ukrajinu 16. februára
Hovorca Pentagónu John Kirby odmietol potvrdiť správy, že ruská invázia na Ukrajinu sa začne 16. februára. Hovoril o tom v nedeľňajšej relácii Fox News Sunday. TASR o tom informovala na základe správ prevzatých od agentúr Reuters a UNIAN.
„Nie som v pozícii potvrdiť tieto správy,“ komentoval Kirby tvrdenia, že ruská invázia na Ukrajinu sa má začať v stredu 16. februára. Spojené štáty však podľa neho veria, že „k veľkej vojenskej akcii môže dôjsť v ktorýkoľvek deň“.
Agentúra UNIAN poznamenala, že americká Ústredná spravodajská služba (CIA) a americká armáda už skôr vydali naliehavé varovanie svojim spojencom NATO o ruskom útoku na Ukrajinu, ku ktorému má dôjsť 16. februára.
Noviny Politico s odvolaním sa na vlastné zdroje informovali, že americký prezident Joe Biden počas piatkového rozhovoru so svojimi transatlantickými spojencami tvrdil, že Rusko môže zaútočiť na Ukrajinu 16. februára.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroj: TASR