Piť či nepiť? Užívatelia červeného vína majú nižšie riziko nákazy Covidom, zistila štúdia. Výsledky sú však otázne

  • Pozitívne výsledky zaznamenali výskumníci najmä pri červenom víne. Tých, čo obľubujú pivo, nepotešia
  • Výsledky však nemusia byť natoľko jednoznačné, ako sa na prvý pohľad zdá
víno, pandémia, korona
Unsplash/Kesley Knight, Yoav Aziz
  • Pozitívne výsledky zaznamenali výskumníci najmä pri červenom víne. Tých, čo obľubujú pivo, nepotešia
  • Výsledky však nemusia byť natoľko jednoznačné, ako sa na prvý pohľad zdá

Ak budeš piť červené víno, riziko, že sa nakazíš koronavírusom, bude nižšie, tvrdí nová štúdia. Naopak, pitie piva môže riziko nákazy Covidom-19 zvýšiť, vyplýva z jej záverov.

Štúdia bola publikovaná na portáli Frontiers of Nutrition a pozreli sa počas nej na lekárske záznamy dokopy 473 957 ľudí. Sledovali ich spotrebu alkoholu a tiež prípadné budúce infekcie Covidom-19 počas doby pandémie.

Dôležitá je miera

V podstate porovnávali ľudí, ktorí sa alkoholu vyhýbajú, s tými, ktorí uviedli, že alkohol prijímajú. U konzumentov červeného vína bolo riziko nákazy o 10 – 17 % nižšie. Vedci priaznivé závery vysvetľujú polyfenolmi, antioxidačnými vlastnosťami červeného vína. O 7-8 % nižšie riziko zaznamenali aj pri ľuďoch, ktorí siahajú po bielom víne či šampanskom.

Štúdia zároveň tvrdí, že ľudia, ktorí pijú jablčný mušt či pivo majú riziko nákazy koronavírusom až o 28 % vyššie než ľudia, ktorí alkohol nepijú vôbec, píše portál The Drinks Business. 

Výskumníci však hneď v úvode štúdie poznamenali, že vzťah medzi ľudským zdravím a spotrebou alkoholu je prinajmenšom hmlistý: „Nepriaznivé účinky konzumácie alkoholu sú dnes už široko zdokumentované. Pozorované vzťahy medzi príjmom alkoholu a chorobami sú často nelineárne, pričom je nízka až mierna konzumácia alkoholu protektívna, zatiaľ čo ťažká konzumácia skutočne škodlivá.“ V prípade priaznivých účinkov hovoríme o jednom až dvoch pohároch vína týždenne.

zdroj: unsplash/Yutacar

Ide o signifikantné výsledky?

Portál Science Alert však upozorňuje, že k výsledkom štúdie treba pristupovať opatrne. Zdôrazňujú, že práve táto štúdia je exemplárnym príkladom toho, prečo sú mnohé výskumy týkajúce sa stravy a zdravia nespoľahlivé. Jeden deň sa totiž dočítame, že je pre nás jedlo dobré, zatiaľ čo rovnaký predpoklad iná štúdia vzápätí vyvráti.

Je dôležité premenné vnímať a uvedomovať si, či sú navzájom iba prepojené, alebo jedna druhú skutočne spôsobuje. Dôležitým faktorom, ktorý mohol zahrať do karát pri tejto konkrétnej štúdii, je napríklad fakt, že ľudia, ktorí pijú červené víno, jednoducho môžu tráviť svoj čas inak ako ľudia, ktorí siahajú najmä po pive. Ide o bežný problém pri podobných štúdiách, kedy je ťažké zistiť, čo sa naozaj deje.  

Zbieranie dát o tom, čo ľudia pijú a jedia, je celkovo nespoľahlivé. Dáta navyše zbierali na začiatku štúdie, ktorú dokončili až po rokoch. Predpokladali pritom, že sa návyky sledovaných ľudí počas celej doby nezmenili, čo sa však jednoducho mohlo stať.

Dôležitou otázkou je tiež to, či je 17-percentné zníženie rizika v pandémii skutočne signifikantné. V súčasnosti máme k dispozícii omnoho efektívnejšie vakcíny a tiež vieme, že výrazne pomáha nosenie rúška, rozostupy či zvýšená hygiena rúk.

Čítajte viac z kategórie: Koronavírus

Zdroje: Frontiers of Nutrition, The Drinks Business, Science Alert

Najnovšie videá

Trendové videá