Deti sú obeťami práce z domu. Takto pracujúci rodičia nemusia byť pre svoje deti výhodou

Koronavírus nám priniesol aj pre mnohých zaslúžený oddych. Písali sme o Slovákoch, ktorí sa z príchodu práce home-office tešili. Neskôr ich však táto radosť prešla a dnes veľké množstvo uprednostňuje flexibilitu a možnosť navštíviť aj pracovisko.  

Bežná rutina, teda nachystať sa, naraňajkovať a po ceste do práce odviezť deti do školy, sa zmenila na vstať a pracovať. Rodičia začali tráviť prácou doma dlhé hodiny a často nevedeli určiť hranice kde končí práca a začína domácnosť.

Deti zmenu vnímajú

Už v minulosti sme priniesli niekoľko príbehov pracovníkov, ktorí majú skúsenosti z prácou z domu. Mnohí spomínajú neschopnosť sústrediť sa či rozdeliť si správne čas na rodinu a prácu.

Boje v Kyjeve si vyžiadali život šesťročného chlapca

Často sme až priveľa času venovali práci a osobný život sme zanedbávali. Túto zmenu si všimli aj deti, ktoré každý deň sledovali rodičov sediacich za počítačmi.  

zdroj: Unsplash/Elizaveta Dushechkina

Cítia sa menej dôležité

Deťom sa narušila bežná rutina, pri ktorej vnímalo čas strávený s rodičmi doma pri televízii ako oddych. Bol to čas vyhradený na to, byť ako rodina spolu.

Odborník Steward Friedmen sa pre portál BBC vyjadril takto: „Beriete to, čo máte v živote najcennejšie – vašu pozornosť a uberáte o ňu osobu, ktorá je pre vás najdôležitejšia na svete… Cítia to.“

Najväčší problém vníma v tom, že rodič síce je fyzicky prítomný v domácnosti, no keďže sa venuje práci, nie je prítomný psychicky.

Pokiaľ dieťa vyžaduje pozornosť a nie je mu poskytnutá, začne uvažovať, prečo je to tak.

Odborníčka Ioana Lupu pre portál BBC povedala, že deti majú vo zvyku myslieť si, že aktivity, ktorým venujeme pozornosť, sú najdôležitejšie. Z toho dôvodu si neskôr myslia, že rodičom na nich nezáleží a ovplyvňuje to ich emócie a psychiku.

Emocionálne vypätie

Čas strávený v práci nie je vždy spojený s pokojnou a harmonickou náladou. Pri mnohých psychicky namáhavých situáciách v pracovnom prostredí taktiež nie je vhodné, aby tomu bolo vystavené aj dieťa.

zdroj: Unsplash/BIPIN SAXENA

V domácnosti sa tomu však nedá predísť a môže sa stať, že otec či matka si budú „vybíjať“ stres na svojom dieťati. Keď však rodič pôsobí podráždene, dieťa to vníma ako vlastný prehrešok a pripisuje vinu sebe, nie pracovnému zaťaženiu rodiča.

Podľa Friedmena sa u detí v podobných situáciách začne vynárať strach a neistota. Pochybujú o svojich činoch a nevedia, ako sa v prítomnosti rodičov správať, aby sa podobná situácia neopakovala. Keďže však deti za reakciu nemôžu, ocitajú sa v zmätku a nevedia, čo robiť.

Ovplyvňuje to ich budúcnosť

Experti tvrdia, že deti situáciu nielen vnímajú, no vo veľkej miere ich aj ovplyvňuje. Okrem ich emocionálneho rozpoloženia to má vplyv aj na  vzťah k práci v ich neskoršom živote.

Štúdie potvrdili, že deti, ktoré sú vystavené takému vysokému pracovnému zaťaženiu u svojich rodičov, majú tendenciu rovnaké zvyky praktizovať aj vo svojom neskoršom pracovnom živote.

Matka a otec ako rozdiel

Iona Lupu sa domnieva, že aj pri tejto situácii môže byť uplatnený rozdiel pohlaví. Tvrdí, že matka je v spoločnosti predsa len vnímaná ako opora pre dieťa, ktorá sa stará aj o domácnosť.

zdroj: Unsplash/Gabe Pierce

Preto by pracovná vyťaženosť matky mohla mať na dieťa negatívnejší vplyv ako vyťaženosť otca.

Napriek tomu, ako informuje portál Swaddle, štúdie z roku 2010 a 2014 ukazujú, že pracovná vyťaženosť matky na dieťa nemá negatívny vplyv.

Jedna z nich dokonca tvrdí, že u trvalo pracujúcich matiek je dieťa schopné oveľa väčším pokrokom. Vyťaženosť matky má za následok, že dieťa sa vo voľnom čase v priemere venuje oveľa viac aktivitám ako dieťa, o ktoré sa matka stará doma.