Tradičné ubytovanie sa na Slovensku akosi vytráca. To, čo nám zanechali starí otcovia a staré matere, už jednoducho nie je v móde. Ľudia častokrát nepreferujú tradície a vyberajú si skôr luxusnejšie ubytovania. 

Nie všetci však takto rozmýšľajú. 28-ročný Samuel Dvorštiak a 27-ročná Linda Dvorštiaková z Ružomberka začali ponúkať ubytovanie. No a volá sa príznačne, Tak ako kedysi, krásne fotografie nájdeš aj na ich Instagrame.

A práve to si môžeš odskúšať na vlastnej koži – na pár dní si môžeš vyskúšať život ako za starých čias. Zakúriť si v chatke drevom, uvariť si obed na ohni a chodiť po izbe v „bačkorkách“.

USA sa pokúšajú preskúmať Putinov duševný stav

Prečítať si starodávne knihy, zahrať šach a takisto v tradičnej slovenskej drevenici nájdeš vybavenie na vyšívanie. Ale postupne.

Samo so svojou manželkou Lindou už pred dvomi rokmi začali ponúkať netradičné ubytovanie. Volá sa Na strome.

„S týmto druhom podnikania, konkrétne v ubytovacom sektore, sme začali už v roku 2019, kedy sme spustili náš prvý projekt nastrome.sk. Ide o zážitkové ubytovanie v korunách stromov s krásnymi výhľadmi na Liptov,“ hovorí pre Startitup na úvod mladý podnikateľ.

„Pandémia však zasiahla aj nás, a tak sme mali viac času na premýšľanie, ako sa posunúť ďalej. Treehouseov na Slovensku pribúda ako húb po daždi, takže sme vedeli, že chceme niečo iné. Ideálne niečo, čo sme na Slovensku ešte nevideli. Tak vznikol náš ďalší projekt zážitkového ubytovania,“ hovorí o podnikateľskom nápade Tak ako kedysi.

zdroj: Tak ako kedysi/Samuel a Linda Dvorštiakovci

Obaja pochádzajú z Liptova a chcú doma žiť aj podnikať. Snažia sa využiť to, že Ružomberok a jeho okolie ponúka ničím nepoškvrnenú prírodu a je to turistická oblasť. 

zdroj: Tak ako kedysi/Samuel a Linda Dvorštiakovci

No a keď sa k tomu pridá netradičné ubytovanie, ktoré prináša zážitok, tak tu ľudia môžu naozaj stráviť krásnu dovolenku.

„Manžel prišiel s nápadom zachovať tradičnú drevenicu a ponúknuť ubytovanie tak ako kedysi. Sadli sme si k tomu a rozmýšľali nad perspektívou tejto myšlienky. Celkom rýchlo sme našli niekoľko dôvodov, ktoré nás presvedčili do toho ísť a tým sme si aj ujasnili hlavný cieľ projektu,“ doplnila Sama jeho manželka Linda.

Cieľ je jasný – aby ľudia nazreli do minulosti, do života, aký bol kedysi. 

„Veľmi dobre vieme, ako nás zahreje pri srdci, keď si spomenieme na prázdniny u prarodičov, kde sme bývali po uši zakrytí obrovskými perinami, ‚duchnami’ až tak, že sme ledva dýchali. A ráno sme nechceli z tej vyhriatej postele vstať, lebo sme cítili na malom nezakrytom kúsku tváre, ako nás štipká chládok, ktorý už panoval v izbe, pretože za noc v peci vychladlo.“

zdroj: Tak ako kedysi/Samuel a Linda Dvorštiakovci

Obaja sa zhodli, že dnes sa jednoducho žije inak. Rýchlejšie, modernejšie. No a na to tradičné sa zabúda. Možno sčasti aj pre neskutočne rýchly životný štýl, no určite aj preto, že to jednoducho už nie je „in“.

Začať takýto typ biznisu však nie je vôbec ľahké. O koronavíruse, opatreniach a pandémii toho bolo popísané už dosť – strpčuje život podnikateľom aj bežným ľuďom.

Problém však aj bol nájsť vhodnú drevenicu, zachovanú a bezpečnú. Totižto keď sa drevenica kúpi, trendom je jej rozobratie a ľudia si na jej mieste postavia bungalov.

„Druhý častý problém je, že danú drevenicu vlastní toľko majiteľov, že je takmer nemožné sa k nej dostať. Prišlo nám to ako veľká škoda, ale nakoniec sa nám podarilo nájsť zachovalú a zdravú drevenicu, a tak sme sa ju rozhodli zveľadiť.“

zdroj: Tak ako kedysi/Samuel a Linda Dvorštiakovci

Momentálne finišujú, manželia robia posledné úpravy a do finálnej podoby sa ju podarilo dokončiť len pred pár dňami. Tento víkend čakajú prvých hostí.

Počiatočná investícia bola značná čiastka. „Náklady sa pohybujú okolo 40 000 eur, drevenicu sme museli zrekonštruovať, zariadiť tradičným nábytkom, ku ktorému je veľmi ťažké sa dostať. Keď sa nám nejaký nábytok podarilo zohnať, tak ľudia vedia, že to má historickú hodnotu. Ceny za takéto predmety sú niekedy až nepredstaviteľné.“

Niektoré vybavenia našli aj u svojich starých rodičov, ktorí materiál či predmety podarovali. „A za to sme im veľmi vďační.“

Samuel Dvorštiak, spoluzakladateľ Tak ako kedysi:

Z lásky k našim starým a prastarým rodičom, z lásky k tradíciám, ktoré nám zachovali, sme vytvorili „mini skanzen“.

No taký, v ktorom sa dá skutočne bývať. V ktorom si môžeš zakúriť v tradičnej piecke, obuť si na nohy kapce alebo sa schovať pod tú najväčšiu perinu.

Dokonalý príbeh ti rozpovie vtedy, keď sa ponoríš do jeho atmosféry a vyskúšaš všetko, čo ti ponúka. Tradičné aktivity (čítanie kníh, vyšívanie) alebo len také posedávanie a rozprávanie sa v kruhu tých najbližších. Veru tak, takýto jednoduchý, takýto krásny bol život kedysi.

Drevenica sa skladá z dvoch miestností – z prednej izby (kuchynka) a hlavnej izby, kde sa spí a stoluje. Autentický zážitok si možno dopriať bez použitia elektriky, len s použitím petrolejových lámp. 

Keďže všetko je tak ako kedysi, WC sa tu nenachádza, je riešené latrínou. Rovnako sa tu nenachádza ani sprcha a tiež v drevenici nenájdeš televízor, Wi-Fi ani nič podobné. 

Keďže sme chceli priblížiť život ako kedysi, nezamerali sme sa len na tú architektonickú časť, ale takisto sme sa pohrali s tým, ako tu možno tráviť voľný čas. Pripravili sme starodávne knihy, šach a takisto vybavenie na vyšívanie.

Cenu sa rozhodli dať prijateľnú, môže si ju dovoliť bežný turista. „Cena na noc pre 4 osoby je 90 eur, no pri viacerých nociach sa cena za každú ďalšiu noc znižuje,“ vraví Samo. Prví ubytujúci prídu už tento víkend.

Na prvé dojmy sa už tešia, opýtajú sa prvých zákazníkov, ako sa im páčilo. „Dostávame však už teraz pozitívne reakcie z okolia a fotiek, ktoré máme uvedené na sociálnej sieti.“ 

zdroj: Tak ako kedysi/Samuel a Linda Dvorštiakovci

Začať podnikať v cestovnom ruchu, resp. v rámci „ubytovania“ je dosť riskantné. Rodina a kamaráti však Lindu aj Sama podporili. Dokonca viac, než by jeden možno čakal.

„Rodina a kamaráti nám pomáhali aj pri rekonštrukcií, za čo sa im chceme poďakovať. Rovnako starí rodičia, ktorí nám vyrozprávali svoje príbehy, ako žili kedysi, čo nám dalo lepší obraz o tej dobe,“ hovorí Samuel.

„Práve od starých rodičov som dostal asi takú najväčšiu vnútornú podporu alebo uistenie, že tento nápad má zmysel. To, s akou radosťou nám rozprávali, ako kedysi bývali, čo robievali, ako sa kedysi žilo, bolo naozaj krásne. V ich očiach som videl, že sa tešia tomu, že chceme oživiť to, o čom sa dnes už len rozpráva.“

Manželia veria, že sa situácia v rámci pandemických opatrení bude zlepšovať a ich biznis bude kvitnúť. Či budú rozširovať v budúcnosti svoj biznis o ďalšie drevenice? To zatiaľ neriešia. 

„Zatiaľ ešte nevieme povedať, či bude o takúto formu ubytovania záujem, ale nebránili by sme sa aj rozšíreniu,“ zakončili sympatickí manželia.