Slovenská vedkyňa žijúca vo Švédsku: Žene sa tu kariéra buduje ľahšie, s rodinou viac pomáha muž

Janke Kováčikovej, mladej Slovenke, zasvietila jasná hviezda a našla „sever“ svojho života v mestečku Växjö vo Švédsku. Teší sa z rodiny a pedagogickej práce na univerzite Linnéuniversitetet, ktorá ju spojila s CERN-om.

Vedkyňa, ktorú živí kreativita

Janka má talent na jazyky, remeslo aj vedu, duševnú a tvorivú prácu prepája s prácou rúk. Ako mnohí, v detstve rada maľovala, a táto záľuba sa transformovala do ďalších štúdií pri práci s materiálom a formou.

Svoj talent rozvíjala na Súkromnej strednej škole umeleckého priemyslu v Hodruši-Hámroch, v odbore pasiarstvo, teda umelecké kováčstvo. Zdá sa to príliš mužské? Janka to tak nevníma, za takouto otázkou vidí skôr rodový stereotyp: „Veľa času venujem tomu, aby sme na techniku prilákali dievčatá a ženy. Organizujeme rôzne stretnutia, a práve kvôli stereotypom je ťažké presviedčať, že technika nie je mužská výsada. Je to povolanie ako každé iné.“

Vzťah ku kreativite, inovácii, materiálu a tiež priestorové videnie využíva dodnes vo svojej práci, aj keď zmenila smerovanie. Na Slovenskej technickej univerzite vyštudovala architektúru a pozemné stavby, kde sa viac zamerala na technickú stránku.

Avšak prechod zo strednej školy na vysokú nebol pre Janku jednoduchý, zo začiatku jej chýbali dobré základy z matematiky a fyziky, ktoré si poctivo dopĺňala. Pre dizertáciu si zvolila tému „Lomová mechanika rôznych materiálov“.

Janka má dobré skúsenosti aj zo Slovenska

Janka pochádza z Čierneho Balogu, z regiónu zvučnej slovenčiny, okrem nej však ovláda ešte ďalšie tri jazyky. Angličtinu študovala na škole, francúzštinu v Kanade a švédčinu v bežnom živote. S priateľom Viktorom, pochádzajúcim z Moldavska, zakotvili v meste Växjö na juhu Švédska, učarilo im krajinou, spoločnosťou, ale aj pracovnými príležitosťami.

Oceňuje vyváženosť pracovného a súkromného života pre pracujúcich, zvlášť pre rodiny s deťmi. Balans rodinného života a kariéry pomáha vytvoriť systém materskej dovolenky, polovicu dní totiž strávi s dieťaťom automaticky muž. Navyše, do siedmich rokov dieťaťa majú rodičia nárok skrátiť si pracovnú dobu na 75 percent, aby mohli tráviť viac času v rodine.

„Veľmi oceňujem nastavenie starostlivosti o deti. Rodičia môžu umiestniť dieťa do škôlky od prvého roku. Samozrejme, prvé dva týždne dochádzky môžu rodičia stráviť spoločne s dieťaťom, podľa toho, koľko času dieťa potrebuje na adaptáciu. Škôlka nie je zadarmo, ale poplatok nie je vysoký. Deti trávia veľa času vonku, pracujú na rôznych projektoch a získajú veľa znalostí a zručností.“

Jankina dcéra je multijazyčná, v škôlke hovorí po švédsky, s mamou sa rozpráva po slovensky, s otcom po rumunsky a ešte ju učia aj angličtinu.

A aké má Janka pocity z pracovného prostredia? „V práci vládne politika prvého mena, čiže všetci si tykajú, veľmi málo tu cítiť hierarchiu. Celkovo sa človek v práci cíti dobre. Ja mám však aj zo Slovenska dobré skúsenosti, akurát mzdové podmienky sú neporovnateľné.“

zdroj: Archív Janka Kováčiková

Vzťahy medzi učiteľmi a študentmi sú priateľské a neformálne

Podmienky štúdia aj metódy výučby sa na rôznych univerzitách líšia, každá sa však usiluje o vedeckú prestíž aj dobrú študijnú atmosféru.

Na švédskej Linnéuniversitetet ponúkajú mix rôznych metód a jeden predmet zvyčajne vyučuje viac učiteľov. „Samozrejme, je to kombinácia teórie s praxou. Študenti strávia veľa času pri spoločných projektoch, individuálnych zadaniach aj v laboratóriách. Študenti sú motivovaní a často sú aj starší ako ja, na štúdium nie je nikdy neskoro,“ vraví Janka.

„Tí, ktorí majú aspoň 50-percentný rozsah študijného programu, dostávajú finančný príspevok od štátu. Štúdium sa vo Švédsku považuje za prácu. Preto sa aj výučba prepočítava na hodiny, a po 17. hodine sa už nevyučuje,“ vysvetľuje. Všetko má svoj systém, a v ňom sú aj vzťahy medzi učiteľmi a študentami priateľské a komunikácia neformálna.

Energeticky úsporné magnety budeme nachádzať v každodennom živote

Jankina profesijná trajektória pasiarstvo – architektúra – výskum a vývoj magnetov je pozoruhodná, všetky jej míľniky si vyžadujú precíznosť.

V súčasnosti sa v tíme univerzity, na ktorej učí, zapojila do výskumu, ktorý sa neskôr môže využiť aj v CERN-e, najprestížnejšej organizácii pre jadrový výskum v Ženeva vo Švajčiarsku.

Pracujú na príprave prototypov energeticky efektívnych magnetov so supravodivými káblami: „V tíme vytvárame 3D modely magnetu a jeho dielov. Prototyp magnetu budeme testovať na Uppsala univerzite v ich kryogenetickej komore. Neskôr sa projekt môže využiť aj v CERN-e,“ objasňuje Janka.

Výrobný proces energeticky úsporných magnetov vyžaduje vyššiu presnosť ako predchádzajúca výroba magnetov, vyžaduje si však menej krokov, vďaka čomu je energeticky efektívnejší a šetrnejší k životnému prostrediu. Využitie tejto technológie budeme nachádzať v každodennom živote; v zdravotníctve, doprave či energetike.

Ak ťa téma o supravodivých magnetoch zaujala, vo videu sa dozvieš podrobnejšie informácie.