70-ročný dôchodca 30 rokov cestuje po celej Európe na starej Škodovke, nezastavil ho ani Covid

Pol sa už v roku 1984 prvýkrát vydal do vtedajšieho Československa, a to na týždňovú dovolenku. „Keď som na ambasáde v Kodani čakal na víza, zaujal ma motoristický časopis, v ktorom sa písalo o histórii značiek Laurin & Klement a Škoda. Samozrejme som vedel, že české vozidlá existujú, veď v Dánsku patrili už v tej dobe k najpopulárnejším. Inak však v dánčine veľa informácií nebolo. Po návrate z cesty som sa preto pustil do hlbšieho výskumu,“ vysvetľuje.

Napísal teda akýsi jednostránkový leták o vozidlách Škoda, ktorý sa rozhodol poslať do podniku Motokov. Práve ten pred rokom 1989 zo socialistického Československa vyvážal automobily.

Pridal k tomu aj žiadosť o prehliadku múzea automobilky. Vlastne si od toho nič nesľuboval, avšak asi po pol roku prišla odpoveď od dánskeho importéra českej značky s telefónnym číslom do Prahy, na ktoré má zavolať, a s menom človeka, ktorého si má pýtať k telefónu, informuje Newsy Today.

„Bol som poriadne nervózny a niekoľko dní som si v hlave opakoval príhovor v nemčine. Bol to totiž môj prvý telefonát do zahraničia a navyše v cudzom jazyku. K tomu človeku som sa skutočne dostal a po pár okamihoch mi povedal: poďme hovoriť po dánsky. Ukázalo sa totiž, že predtým pracoval na ambasáde v Kodani a dokonca býval pár ulíc odo mňa. V podstate sme teda boli susedia,“ opisuje Pol.

Cesta do Prahy sa nakoniec podarila, rovnako tak aj do múzea v Mladej Boleslavi a dokonca aj do továrne Tatra v Kopřivnici. Do výroby v Boleslavi ho, žiaľ, nevzali, lebo bola hermeticky uzavretá, pretože sa pripravovala premiéra celkom nového modelu.

Tým autom bol Slovákom veľmi dobre známy Favorit. Jeho srdce si však získal o niečo starší model Škoda 110 L. Dostal sa k nemu vďaka dánskemu importérovi, ktorý použil Polov článok vo svojich materiáloch. Tak sa dostal do styku s klubom majiteľov automobilov Škoda a vzápätí som sa stal aj jeho členom. A to napriek tomu, že žiadne české auto nemal.

zdroj: Tue Pol Halvorsen/ Škoda

Následne mu prišiel list od dánskeho dílera, že má starú 110-ku a či by o ňu niekto z klubu nemal záujem. Pôvodný majiteľ totiž zomrel a auto len so 7 000 najazdenými kilometrami na tachometri potom pätnásť rokov stálo na dvore.

Áno, tušíš správne, toto auto Pol v roku 1994 kúpil. Auto bolo po dlhšej dobe strávenej na dvore prehrdzavené, ale jeden z jeho kamarátov, šikovný mechanik, ho dal do poriadku.

Od tej doby tvorí Pol s autom nerozlučnú dvojicu a prakticky všetky dovolenky trávili na zrazoch v Čechách, na Slovensku, ale aj inde vo svete. Treba spomenúť, že Pol našiel skutočne elegantné riešenie servisovania takéhoto veterána. Práve servisom u kamaráta v Ústí nad Labem na severe Čiech začínala každá z jeho dlhých európskych výprav a na tom istom mieste sa aj končila.

zdroj: Tue Pol Halvorsen/ Škoda

Aj návrat väčšinou plánoval cez české územie, aby jeho Škoda 110 L dostala tú najlepšiu starostlivosť. A možno aj vďaka tomu sa auto nikdy vážnejšie nepokazilo. V roku 1998 odišiel Pol do dôchodku, čo malo jeden pozitívny dôsledok: ako mentálny relax začal podnikať ďalšie a ďalšie cesty. Na štyri týždne, potom sedem, neskôr na dva i tri mesiace.

Ako každý rok, tak aj v roku 2005 sa túlal po strednej Európe. „V tom čase pre vstup na Ukrajinu neboli potrebné víza. Ja som bol práve v Poľsku kúsok od hraníc a položil som si otázku: Prečo tam nezájsť?“

zdroj: Tue Pol Halvorsen/ Škoda

Tým vlastne začali jeho výpady mimo vtedajšie česko-slovensko-poľsko-maďarské teritórium. Na Ukrajinu sa vrátil aj o dva roky neskôr.

„Stretol som mladého Ukrajinca, ktorý študoval u nás. Hovoril mi o americkom road movie, ktorý je o mužovi hľadajúcom svoje korene. V starom Trabante jazdí po Ukrajine spolu s kamarátom a sníva o tom, že nájde ‚supercestu’ do mesta Luck. Ja som si povedal, že ju chcem tiež objaviť. Tak som vyrazil a dokonca som sa dostal aj na miesta, kde sa film natáčal.“

Pokračoval ďalej na východ, pretože chcel vidieť Kyjev. Keď si tam spomenul na film Krížnik Potemkin, ktorý videl ešte ako dieťa, tak si za ďalší cieľ vybral Odesu. Nakoniec prišiel až do Donecka, cez Krym pokračoval do Rumunska a späť domov. O rok neskôr si výpravu na Krym zopakoval.

zdroj: Tue Pol Halvorsen/ Škoda

„Pri plávaní v mori som tam stratil okuliare. Miestna legenda vraví, že keď sa v Čiernom mori niečo stratí, vypláva to na druhej strane pri Bospore. Nasledujúci rok som sa teda vybral hľadať svoje drahé okuliare, cez Istanbul som sa dostal až do Ankary a cez Bulharsko a Rumunsko späť do Česka.“

O niečo kratšiu výpravu absolvoval pred dvoma rokmi, tentokrát na sever.

„Kvôli Covidu bolo všetko zatvorené, ale v jednom okamihu sa asi na dva týždne otvorilo Nórsko. Ja som pritom nikdy nebol na Severnom myse, ktorý zvykne byť označovaný (aj keď asi chybne) za najsevernejší bod Európy. Tak som tam zašiel a domov som sa vracal cez Švédsko.“

zdroj: Tue Pol Halvorsen/ Škoda

Na tejto púti pocítil najväčšiu slabinu jeho veterána. Pri nastavovaní kúrenia technici asi úplne nerátali s cestou do Nórska. Inak mu auto maximálne vyhovuje, dokonca viac ako moderné vozidlá. Tvrdí, že jeho Škodovka je malá, no preňho pohodlná.

„V tom sedadle už sedím vlastne tridsať rokov, takže je na mňa dokonale vytvarované,“ hovorí dánsky cestovateľ, ktorý vo svojom veteránovi síce má rádio, ale väčšinou je vypnuté. Tue Pol totiž na cestách radšej premýšľa.

zdroj: Tue Pol Halvorsen/ Škoda

Tue Pol sa netají ani tým, že aj dnes má v hlave jeden nesplnený sen. Súvisí s jeho stretnutím s ľuďmi z múzea v Mladej Boleslavi, ktorých sa opýtal, či by bolo možné zistiť, kedy jeho auto vyrobili.

Vraj to bolo 8. novembra 1976 počas dennej zmeny. „Už nejakú dobu všetkým okolo seba hovorím, nech sa chystajú na poriadnu párty, 8. novembra 2026 budeme oslavovať päťdesiatku. Stane sa tak na parkovisku pred múzeom v Boleslavi a ľudia zo Škody nakúpia klobásy a pivo. Akurát o tom ešte nevedia,“ dodáva Tue Pol.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy