Čína umožnila propagandistickej mašinérii Kremľa formovať verejnú mienku (KOMENTÁR)

Richard Straka je autorom na portáli Infosecurity.sk.

Čínsky mediálny priestor krátko po útoku Ruska na Ukrajinu nekriticky prebral ruský naratív a propagandu. Dialo sa to prostredníctvom kopírovania a prekladu správ od ruských médií, ktoré potom boli publikované na internete alebo vysielané v televízii.

K celkovému obrazu a propagandistickej aktivite pomáhala aj činnosť na sociálnej sieti Weibo, ktorá predstavuje štátom kontrolovaný ekvivalent k sieti Twitter. Hlavným nástrojom tu boli hashtagy, ktoré sa masovo šírili a pomáhali formovať verejnú mienku.

Po útoku prevládala ruská propaganda

Niekoľko hodín po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu, zverejnil čínsky propagandistický denník Global Times video, v ktorom sa uvádzalo, že veľký počet ukrajinských vojakov po vstupe ruských vojsk zložilo zbrane. Zdrojom tejto dezinformácie bola spravodajská stanica RT (pôvodne Russia Today).

Európski a americkí predstavitelia sa snažia tlačiť na mediálne korporácie, aby potlačili ruskú propagandu. Európska únia (EÚ) napríklad zablokovala ruské propagandistické kanály RT a Sputnik.

V Číne však bola na začiatku situácia iná, keďže ruskú propagandu a lži o vojne prijala. Čínske štátne médiá citovali správy z Ruska bez overenia a do reportáží si pozývali ruských predstaviteľov. Neponúkali iný pohľad ako ten, ktorý prezentovala ruská vojnová propaganda.

Ukrajina a Rusko sú na prahu dosiahnutia dohody na rokovaniach, tvrdí Turecko

Dominujúce naratívy a dezinformácie 

Naratívy, ktoré sa pretláčali v Číne, sú identické s tými, ktoré prezentuje Rusko: ruské vojenské akcie sú protizápadné, proti expanzii NATO a proti nacistom na Ukrajine. Reakcia sveta na vojnu predmetom informovania nebola. Hlavným oporným bodom propagandy bol batalión Azov, v ktorom dezinformačne zosobňujú celú Ukrajinu.

V čínskom mediálnom priestore sa taktiež používa pojem „špeciálna vojenská operácia“, ako túto vojnu nazývajú v Moskve.

Čínska štátna televízna stanica China Central Television (CCTV) odvysielala správu, v rámci ktorej citovala slová predsedu ruskej Štátnej dumy. Ten tvrdil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj utiekol z Kyjeva. Aj v tomto prípade išlo o dezinformáciu. Televízia CCTV k tejto správe vytvorila súvisiaci hashtag na Weibo, ktorý bol zobrazený 510 miliónkrát a použilo ho 163 médií v Číne.

26. februára CCTV vysielala správu o využívaní civilistov ako živých štítov voči ruským jednotkám, kde nekriticky citovala priamo Putina.

Ruské štátne médium Sputnik publikuje na Weibo približne stovku príspevkov denne. Tie zväčša obsahujú dezinformácie o nacistoch na Ukrajine, ktoré majú na sociálnej sieti úspech a interakcie.

Navyše, podľa Li Yuanovej, autorky článku pre The New York Times, dochádza na Weibo k blokovaniu a mazaniu naratívov, ktoré podporujú Ukrajinu alebo sa snažia oponovať oficiálnej ruskej propagande či postoju vlády v Číne.

Dopady na Čínu

Čína v prípade vojny na Ukrajine verejne vyhlasuje neutralitu. Po samotnej invázii však oslabila svoju digitálnu a mediálnu kontrolu, aby umožnila propagandistickej mašinérii Kremľa formovať verejnú mienku v krajine. Vo výsledku to prinieslo proruské, provojnové a proputinovské nálady na čínskych sociálnych sieťach.

Podľa Li Yuanovej je to dôsledok dlhodobej spolupráce týchto dvoch krajín v otázke mediálneho priestoru a schopnosti tvoriť a určovať naratívy globálne. Vzhľadom na to, že Čína samotná nemá dostatočné kapacity a know-how, snažila sa učiť od ruských médií ako napríklad RT. Keďže však stále nie je schopná konkurovať ruským médiám, nechala ich v prípade prvých dňoch vojny ovládnuť domáci priestor.

Na druhej strane, po niekoľkých dňoch nastala zmena, a médiá v Číne začali prezentovať neutrálny postoj tamojšej vlády na úkor ruskej propagandy. To môže, ale nemusí zjemniť dopady na domáce obyvateľstvo, ktoré od prvej hodiny bolo pod vplyvom silnej ruskej propagandy.

Zmena postoja čínskej vlády k dominantnej ruskej propagande v ich médiách súvisí zrejme aj s tým, že Čína volá po upokojení situácie a mierovom riešení konfliktu. 

Čínsky prezident Si Ťin-pching vyjadril hlboké znepokojenie z konfliktu a vyzval na spoluprácu na jeho diplomatickom riešení pri rozhovore s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.