Na Antarktíde namerali teplotu takmer o 50 stupňov vyššiu, než je priemer

Antarktída sa zmenšuje. Za posledné roky sa od nej odtrhli obrovské masy ľadu. Niektoré ľadovce boli aj dvakrát väčšie ako Bratislavský kraj. Jedna zo známych ľadových plôch nazývaná Larsen už dnes neexistuje. Kedysi pritom mala až 85-tisíc kilometrov štvorcových. Bola teda takmer dvakrát väčšia ako Slovensko. Roztápanie ľadovcov môže pre ľudstvo predstavovať skutočne veľkú hrozbu. 

Za týmto javom stojí globálne otepľovanie, respektíve vysoké teploty na polárnych oblastiach. V prípade plochy Larsen už ide o desiatu masívnu ľadovú plochu, ktorá sa stala minulosťou a Antarktída tak pomaly stráca na veľkosti. 

Obrovské oteplenie 

Severe Weather Europe uvádza, že 18. marca bola na Antarktíde zaznamenaná rekordne vysoká teplota. Teplé vetry z Austrálie spôsobili na východe ľadového svetadielu také drastické oteplenie, že na polárnej stanici Concordia Dome C namerali o 47 stupňov Celzia vyššiu teplotu, ako je priemer východnej Antarktídy. 

Východ Antarktídy je najchladnejšie miesto na zemi. Priemerne oteplenie na celej Antarktíde sa v dnešných dňoch pohybuje na úrovni štyroch stupňov Celzia nad priemerom. Na východe sa však tieto čísla menia. Teploty sa tam momentálne pohybujú na úrovni, ktorá je až o 30 stupňov vyššia, než bol v tomto čase minuloročný priemer.

Na Concordii namerali podľa špecialistu Stefana di Battista rekordnú teplotu -11,5 stupňov Celzia.

https://twitter.com/pinturicchio_60/status/1505094493762207747

Najchladnejšie miesta na zemi

Ako sme už spomínali, východ Antarktídy je považovaný za najchladnejšie miesto na zemi. Známym studeným rekordom sa pýši ruská antarktická stanica Vostok, kde bolo v roku 1957 nameraných -89,2 stupňov Celzia. Oblasť stanice Vostok je taktiež jedna z najsuchších na svete. Ročne tu padne iba okolo 20 milimetrov zrážok a aj to je, prirodzene, len sneh. 

Vostok však nie je úplným dnom teplôt na našej planéte. Satelitné dáta, získané z pozorovania oblasti medzi Dome Argus a Dome Fuji v rokoch 2004 až 2016 zaznamenali ďalší rekord. V tejto oblasti, ktorá je približne rovnako veľká ako Austrália, mohli teploty dosahovať až -94 stupňov Celzia. Vedci sa však domnievajú, že potenciálne môžu byť ešte nižšie, uvádza New Scientist.

Oba rekordy však boli zaznamenané v oblasti, v ktorej bolo 18. marca na stanici Concordia Dome C -11,5 stupňa Celzia.

zdroj: Google Maps/screenshot

Hrozba pre planétu

Antarctic and Southern Ocean Coallition uvádza, že to, čo sa deje počas globálneho otepľovania na Antarktíde, postupne ovplyvní každého z nás. Otepľujúci sa Južný oceán môže spomaliť cirkuláciu oceánov a privaliť tak na svet extrémne počasie. Topiaci sa ľad na Antarktíde môže pozdvihnúť hladinu svetového oceánu aj o desiatky metrov. 

Pre milióny ľudí by pritom mohlo byť katastrofických iba pár metrov. Zničili by sa tak dôležité zdroje pitnej vody, poškodila by sa poľnohospodárska pôda, ľudia by ostali bez domova.

Vplyv klimatickej krízy na Antarktíde je najviditeľnejší azda v prípade tučniakov. Populácia týchto vtákov dramaticky klesá. Tučniakom okatým a čiapočkatým sa na Antarktíde darilo, množili sa tam a vytvárali si svoje kolónie. Avšak v 80. rokoch minulého storočia ich počty začali klesať. 

V roku 2019 bolo vo viacerých kolóniách tučniakov až o 50 percent menej jedincov. Niektoré z nich pri tom prišli až o 80 percent populácie. Rýchlosť, akou tieto počty klesajú, vedcov skutočne zaskakuje. Nasledovný výskum odhalil, že celý potravinový reťazec v Južnom oceáne sa rapídne a dramatický mení. 

A tučniaky nie sú jediné. Od 70. rokov minulého storočia sa dramaticky znížil aj počet pancieroviek antarktických. Planktón v tejto oblasti je tiež zasiahnutý. Masy mikroskopického planktónu sa zmenšujú a taktiež nastávajú zmeny medzi jeho dominantnými druhmi.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko