Obraz Slovenska: Viac ako polovica opýtaných by korupciu na pracovisku neoznámila
- Whistleblowerov kladne vníma až 60 percent respondentov
- 87 percent štátnych organizácií má vnútorný oznamovací systém protispoločenskej činnosti
- Oznámenia sa týkajú machinácií pri verejných obstarávaniach aj porušovania Zákonníka práce
- Whistleblowerov kladne vníma až 60 percent respondentov
- 87 percent štátnych organizácií má vnútorný oznamovací systém protispoločenskej činnosti
- Oznámenia sa týkajú machinácií pri verejných obstarávaniach aj porušovania Zákonníka práce
Whistleblowerov, teda tých, ktorí poukážu na nezákonné aktivity ako korupcia alebo podvody, vníma na Slovensku pozitívne 58 percent opýtaných, pričom 74 percent si myslí, že štát by mal takýmto ľuďom poskytovať právnu ochranu cez svoje inštitúcie. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO).
Respondenti radšej oznámia korupciu zamestnávateľovi ako polícii
Ako úrad informoval v tlačovej správe, prieskum agentúra robila v období od 19. januára do 26. januára na vzorke 1 017 respondentov formou osobných rozhovorov. Okrem toho, ako vnímajú whistleblowing, odpovedali respondenti aj na to, či by oznámili nekalú praktiku, ak by sa s ňou stretli pri výkone svojej práce.
Na otázku „V prípade, že by ste na vašom pracovisku boli svedkom korupcie alebo podvodu, boli by ste ochotný/á oznámiť to?“, odpovedalo podľa prieskumu 61 percent opýtaných kladne, záporne 35 percent a zvyšok sa nevedel vyjadriť.
Z prieskumu tiež vyplýva, že 45 percent respondentov by bolo ochotných oznámiť korupciu priamo svojmu zamestnávateľovi. Predstavuje to najvyšší podiel ochoty v porovnaní s ochotou oznamovať korupciu napríklad polícii (34 percent) a prokuratúre (21 percent).
Štátni zamestnanci nedôverujú aktuálnemu systému
Úrad v tejto súvislosti zdôrazňuje, že napriek tomu, že oznamovatelia musia byť zo zákona chránení pred šikanou, zastrašovaním či zverejnením ich identity, stále existujú štátne inštitúcie, ktoré vnútorné oznamovacie systémy nemajú, a tam, kde ich majú, sú často len formálne.
„Z 254 organizácií, ako sú ministerstvá a ich podriadené organizácie a vybrané orgány verejnej správy, deklarovalo, že má vnútorný systém oznamovania protispoločenskej činnosti 87 percent. Za posledné tri roky však evidovalo nejaké oznámenie od zamestnanca len 23 organizácií,“ uviedol ÚOO.
Podľa úradu to indikuje nefunkčnosť a nedôveru zamestnancov v nastavené systémy. „Pravdepodobné je aj to, že zamestnanci nevedia o možnostiach interného oznamovania,“ skonštatoval úrad.
Úrad na ochranu oznamovateľov aktívne rieši 13 závažných prípadov
Pokiaľ ide o činnosť samotného ÚOO, od septembra 2021 sa na neho obrátilo 194 ľudí. „Celkovo sa právnici ÚOO detailne zaoberali 60 relevantnými prípadmi, v rámci ktorých sa venovali najmä poskytovaniu poradenstva, pozastavovaniu účinnosti pracovných úkonov voči oznamovateľom alebo sprostredkovaniu ich ochrany na prokuratúre, kontrolám funkčnosti interných systémov a zúčastňovali sa tiež súdnych konaní. Evidujeme 10 nových chránených oznamovateľov,“ uviedol úrad.
Doplnil, že momentálne aktívne rieši 13 závažných prípadov protispoločenskej činnosti. „Väčšina je z prostredia štátnej správy, najčastejšie sa týkajú machinácií pri verejnom obstarávaní, konfliktu záujmov či hromadného porušovania Zákonníka práce,“ dodal ÚOO.
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko
Zdroj: SITA