Benčík: Kotlebovci a uhríkovci hlasovanie o transportoch Židov odignorovali, ale vraj fašisti nie sú (KOMENTÁR)

Autor je členom poslaneckého klubu SaS a blogerom.

25. marca 1942 na železničnej stanici v Poprade do vagónov určených na prepravu dobytka nastúpilo 1 000 mladých židovských dievčat a žien, aby sa cez Žilinu, Čadcu a Skalité vydali na cestu do Auschwitzu.

Hoci to netušili, pre väčšinu z nich to bola cesta posledná. Konca vojny sa z nich dočkala asi dvadsiatka.

Tisícky ľudských životov

Postupne ich nasledovali naši ďalší židovskí spoluobčania a do zastavenia prvej vlny transportov, bolo do táborov smrti vyvezených celkove 57 628 ľudí. Ľudí, ktorí sa „previnili“ iba svojim etnickým pôvodom či náboženstvom.

zdroj: TASR/Jakub Kotian

Ľudí, ktorých sme predtým postupne zbavili majetku, občianskych práv aj ľudskej dôstojnosti a Hitlerovej Hitlerovej Tretej ríši, sme za každého z nich nakoniec zaplatili 500 ríšskych mariek, aby sme sa ich zbavili. V druhej vlne, po obsadení Slovenska Nemcami, bolo vyvezených ďalších 13 500 ľudí. Väčšina z nich v táboroch smrti zahynula.

Kotleba a Uhrík o transportoch

Hoci väčšina ľudí na Slovensku to, ako sme sa zachovali v období vojnovej Slovenskej republiky k Židom odsudzuje, nájdu sa aj takí, ktorým to očividne nevadí.

Predseda Ľudovej strany Naše Slovensko, Marián Kotleba 14. marca 2009 povedal: „Sme tu, aby sme si pripomenuli 70. výročie slovenského štátu. Na výčitky o prenasledovaní židovského obyvateľstva môžeme povedať jedno: My sme národnosti slovenskej, nie národnosti židovskej. A preto nás židovská otázka ako taká nezaujíma.“

A jeho bývalý podpredseda a v súčasnosti predseda strany Republika Milan Uhrík, v relácii O 5 minút 12 v roku 2017 na otázku moderátora účastníkom relácie či odsudzujú deportácie slovenských občanov židovského pôvodu do nacistických vyhladzovacích táborov, odpovedal: „Ja to beriem ako nejaký historický fakt. Nemám sa k tomu prečo vyjadrovať. Nie som historik a neviem, aké boli historické okolnosti.“

Hlasovanie o transportoch ignorovali

V piatok sme si v Národnej rade pripomenuli smutné 80. výročie vypravenia prvého transportu minútou ticha a prijatím uznesenia k tejto smutnej udalosti.

V dobe, keď navrhovateľ čítal text uznesenia, boli v sále prítomní iba traja poslanci, ktorí sa tam dostali na Kotlebovej kandidátke. Ondrej Ďurica, bývalý frontman neonacistickej skupiny Biely odpor a „polyhistor“ Eduard Kočiš, obidvaja z repliky Kotlebovho spolku Republika, a Filip Kuffa zo strany Život – národná strana.

Ďurica pred hlasovaním rokovaciu sálu opustil. Kočiš sa pohrúžil do rozhovoru s jedným z poslancov nádejného koaličného partnera Smeru. Počas hlasovania síce zaujal svoje miesto, hlasovanie ale ignoroval. Všetci ostatní prítomní poslanci z koalície aj opozície, vrátane Kuffu, prijatie uznesenia pri hlasovaní podporili. Myslím, že k tomu niet čo dodať.

Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre