Práca v kolektíve nie je pre každého. Ľuďom s rozšírenou poruchou môže návrat do kancelárie uškodiť

  • Sociálna úzkostná porucha mnohým ľuďom znepríjemňuje každodenný život
  • Problematický môže byť aj nástup do práce
Ilustračný obrázok
Ilustračný obrázok Unsplash/Tina Witherspoon,Israel Andrade
  • Sociálna úzkostná porucha mnohým ľuďom znepríjemňuje každodenný život
  • Problematický môže byť aj nástup do práce

Pandémia a opatrenia s ňou spojené od základov prekopali naše pracovné návyky. Tí z nás, ktorí sa z kancelárií presunuli do obývacích izieb by pravdepodobne vedeli rozprávať o tom, že ich každodenným outfitom sa stali teplákové súpravy či pyžamá. Z postelí sme sadali rovno za notebook a zrazu sme strácali návyky, ktoré boli dovtedy našim denným chlebom.

Stiahnutý žalúdok zo stretnutia s kolegami

Istej skupine ľudí home office vyhovoval, druhá sa nemohla dočkať momentu, kedy sa vrátia na pracovisko. Britské BBC sa bližšie pozrelo na prvú spomenutú skupinu ľudí. Ľudí s duševnými poruchami v dôsledku hektického spôsobu života neustále pribúda.

Práve osoby trpiace úzkostnou poruchou podľa BBC nástup do kancelárií zvládajú ťažšie. Spomínajú Alexis, ktorá zo skúsenosti hovorí o tom, že so sociálnou úzkosťou sa stretla už keď bola dieťaťom. Britské médium uvádza, že úzkosti nabrali na intenzite najmä po nástupe do prvej práce.

Alexis objasnila, že často mala tak intenzívne úzkosti, že sa sociálnym interakciám s kolegami pokúšala vyhýbať celý deň. 21-ročná žena uviedla, že lockdown jej paradoxne poskytol pocit úľavy, keďže sa z kancelárie mohla presunúť do pohodlia domova.

„Keď som dostala e-mail od zamestnávateľa, kde písal o konci home officu, mala som stiahnutý žalúdok,“ hovorí pre BBC. „Nielen preto, že som nečakala, že sa to stane tak skoro, ale aj preto, že si pamätám, aká slabá som bývala, keď som bola v kancelárii,“ dodala.

zdroj: unsplash/Surface

Ich výskyt vo svete narastá

Človek so sociálnou fóbiou má strach ocitnúť sa v situácii, keď sa na neho zameriava pozornosť iných. Prežíva rozpaky a obavy z toho, ako bude konať. Obáva sa, že sa strápni, začervená, bude na posmech. Úzkosť sa spúšťa pri vystupovaní pred viacerými ľuďmi, pri písaní alebo konverzácii na verejnosti, pri jedení v reštauráciách a účasti na večierkoch,“ uvádza Liga za duševné zdravie.

Dodávajú, že sociálna fóbia sa týka približne 3 % populácie a u pacientov sa stretávame s až patologicky nízkym sebavedomím.

Liga za duševné zdravie tiež poukazuje na údaje WHO, ktoré uvádzajú že 20 až 25 % populácie prežíva v určitom období života nejakú podobu úzkostnej alebo fóbickej poruchy. „Ich výskyt vo svete narastá,“ dodali.

O živote s pravidelne sa vracajúcimi úzkosťami nám povedala aj Tereza. „Vždy som bola úzkostlivá, no po nástupe na vysokú školu sa stavy zintenzívnili. Zrazu mi robilo problém aj cestovanie vlakom či MHD. V dave ľudí som pociťovala závrate a pocit na zvracanie,“ hovorí nám.

Podobná porucha sa však dá liečiť a príznaky zmierniť. „Najúspešnejšie liečebné postupy zahŕňajú kombináciu medikamentóznej liečby (liekmi) a psychoterapie,“ uvádza Liga za duševné zdravie.

zdroj: Unsplash/Yasmina H

Na svoje problémy sme ostávali sami

Ak aj patríš do skupiny ľudí, ktorí sa cítia komfortnejšie počas práce z domu, je nutné dbať na niekoľko vecí. Úzkosť môže totiž niekomu spúšťať aj neustály pobyt medzi štyrmi stenami.

Psychologička Kristína Hroncová zastáva názor, že nárast počtu klientov je do istej miery spôsobený aj tým, že sme zostávali častejšie „sami so sebou“ a boli sme nútení čeliť svojim problémom, prípadne prejavom psychickej nepohody sami. Vo svojej praxi zaznamenáva veľké množstvo klientov, ktorí aktuálne trpia úzkostnými stavmi a rôznymi psychosomatickými problémami.

Taktiež sa stretávam s klientmi, ktorí potrebujú vyriešiť rôzne traumatické udalosti, ktorým museli vo svojom živote čeliť, alebo práve s klientmi so syndrómom vyhorenia, pričom nejde len o vyhorenie, ktoré nastáva v pracovnom prostredí, ale mnohokrát ide aj o ženy na materskej dovolenke,“ hovorí.

Obrovským problémom však je, že mnohí klienti často prichádzajú takpovediac „na poslednú chvíľu“ a návštevu odborníka vnímajú ako poslednú možnosť, po ktorej siahnu. Naopak tiež psychologička Kristína Hroncová uvádza, že pandemická situácia svojimi špecifickými podmienkami môže ľudí tlačiť do polohy, kedy sa začnú viac zameriavať na svoje prežívanie.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti

Zdroje: BBC, dusevnezdravie.sk

Najnovšie videá

Trendové videá