Slováci si uvedomujú, že Putin je agresor. Ruskú agresiu podporuje stále menej ľudí (PRIESKUM)

Podpora ruského prezidenta Vladimira Putina klesla od marca roku 2021 z 55 percent na 28 percent. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre organizáciu Globsec. Zároveň takmer 65 percent respondentov súhlasilo s tvrdením, že prezident Putin chce obnoviť ruské impérium a je preto hrozbou nielen pre Ukrajinu, ale aj pre ďalšie krajiny.

Prieskum ukázal, že v slovenskej spoločnosti sa zvýšil obraz Ruska ako agresora. Až 66 percent respondentov si myslí, že konflikt na Ukrajine je nevyprovokovanou a neospravedlniteľnou vojenskou agresiou Ruska, a že odpor Ukrajincov je oprávnený. Prieskum uskutočnili prostredníctvom telefonických rozhovorov od 18. do 23. marca 2022. Tlačovú správu poskytol PR Manager organizácie Globsec Adam Sipos.

Až každý tretí opýtaný Slovák sa obáva tretej svetovej vojny

„Pokles pozitívneho vnímania Putina je pre Slovensko, kde sme dlhodobo merali sympatie k Putinovi medzi 40 percent až 55 percent dospelej populácie, významný. Ruská agresia na Ukrajine predstavovala pre mnohých červenú čiaru, keď začali vnímať Rusko a Putina ako hrozbu pre našu bezpečnosť. Je to veľká príležitosť konečne prehodnotiť naratívy o Rusku, ktoré na Slovensku do vojny prevládali,“ skonštatovala vedúca Centra pre demokraciu a odolnosť v Globsec Dominika Hajdu.

Ľudia vnímajú, že NATO garantuje bezpečnosť

Väčšina respondentov vníma Organizáciu Severoatlantickej zmluvy (NATO) ako garanta slovenskej nezávislosti a územnej celistvosti (62 percent) a podporuje rozmiestnenie vojsk NATO na východnej hranici (61 percent).

68 percent opýtaných si myslí, že Slovenská republika musí stáť pevne na strane Európskej únie (EÚ) a NATO, najmä keď Rusko vyhlásilo krajiny EÚ za nepriateľské štáty. To podľa Globsecu tiež predstavuje posun a naznačuje to zvýšenie podpory pre členstvo Slovenska v NATO.

V roku 2019 NATO vnímalo ako garanta bezpečnosti len 54 percent ľudí. „Aj napriek dezinformáciám a konšpiračným teóriám o NATO, ktoré sa napríklad šírili začiatkom roka o Dohode o spolupráci v oblasti obrany so Spojenými štátmi americkými, si dnes ľudia na Slovensku uvedomujú, kto sú naši reálni spojenci a akú hodnotu má pre Slovensko členstvo v NATO,“ dodala analytička Globsecu Katarína Klingová.

Názory ohľadom mnohých aspektov vojny sa líšia

Prieskum tiež ukázal, že Slováci vnímajú mnohé aspekty vojny na Ukrajine rozpačito. Napríklad ukrajinského prezidenta Volodomyra Zelenského vníma pozitívne 54 percent opýtaných a negatívne ho vníma 44 percent.

„Rozpačitosť v odpovediach je často spôsobená túžbou ľudí na Slovensku pre spravodlivosti, ale zároveň sa majú tendenciu uchýliť k možnosti, ktorá je najmenej konfrontačná a nastolila by rýchlo mier,“ pokračovala Klingová.

Ukrajinský odpor proti ruskej invázii vedený prezidentom Zelenským je oprávnený a Rusko nemá právo požadovať ani Krym, ani iné oblasti, ani neutralitu podľa 67 percent opýtaných. Zároveň však 47 percent respondentov uviedlo, že prezident Zelenskyj by mal súhlasiť so všetkými ruskými podmienkami, a tým zabrániť krviprelievaniu.

Tretina Slovákov si myslí, že informačná vojna sa nás netýka

Prieskum agentúry Ipsos v spolupráci so Stredoeurópskym observatóriom digitálnych médií zistil, že 40 percent Slovákov súhlasí s tým, že sme súčasťou informačnej vojny vedenej Ruskou federáciou. U bratov Čechov si to myslí viac než polovica respondentov, uvádza TASR.

„Takmer tretina obyvateľov Slovenskej republiky súhlasí s názorom, že informačná vojna je len zámienkou západných vlád (vrátane tej vlastnej) k obmedzovaniu slobody prejavu. V Českej republike ide o 15 percent populácie,“ ukázal tiež prieskum.

Slováci, ktorí si pripúšťajú možnosť, že informačná vojna sa dotýka aj Slovenska, majú poväčšine do 29 rokov. To isté si myslia aj vysokoškolsky vzdelaní respondenti. Väčšina ľudí nad 60 a 70 rokov si myslela opak. Podobne ako seniori sa vyjadrovali ľudia bez maturity.

V súvislosti s vojnou má Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) právo blokovať weby šíriace hoaxy, dezinformácie a proruskú propagandu. S týmto rozhodnutím nesúhlasilo 28 respondentov, zatiaľ čo 39 ho schvaľuje. U Čechov je sú to trochu väčšie rozdiely, teda 22 percent opýtaných bolo proti a 41 za.