Ukrajina dúfa, že sa jej už v priebehu niekoľkých týždňov podarí získať štatút kandidátskej krajiny Európskej únie. Povedal to v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na stretnutí so šéfom delegácie EÚ na Ukrajine Mattiom Maasikasom. Informovala o tom agentúra AFP.

Zelenskyj zároveň Maasikasovi odovzdal vyplnený dotazník potrebný na uchádzanie sa o členstvo v EÚ, ktorý mu 8. apríla – počas svojej návštevy v Kyjeve – odovzdala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Situáciu na Ukrajine sledujeme aj počas dnešného dňa.

SLEDUJEME ONLINE:

6:08 Námorné sily v Mariupole varujú, že „možno čelia posledným dňom, ak nie hodinám“

Serhij Volyna, veliteľ 36. námornej brigády ukrajinských ozbrojených síl, ktoré naďalej bojujú proti ruským silám v obliehanom meste Mariupol, v stredu skoro ráno v príspevku na Facebooku uviedol, že jeho jednotky „možno čelia posledným dňom, ak nie hodinám“. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Nepriateľ je v presile desať na jedného,“ uviedol Volyna vo videu zverejnenom na sociálnej sieti. „Apelujeme na všetkých svetových lídrov a žiadame ich, aby nám pomohli. Žiadame ich, aby využili postup stiahnutia a odviedli nás na územie štátu tretej strany,“ povedal.

Volyna tvrdí, že Rusi majú „výhodu vo vzduchu, v delostrelectve, vo svojich silách na pevnine, vo vybavení a v tankoch“. „My bránime len jediný objekt – železiarne Azovstaľ, kde sú okrem vojenského personálu aj civilisti, ktorí sa stali obeťami tejto vojny,“ konštatoval.

Rusko v utorok dalo ukrajinským silám v Mariupole nové ultimátum a vyzvalo ich, aby „okamžite“ zložili zbrane. Ministerstvo obrany v Moskve situáciu ukrajinských síl, ktoré sa ukrývajú v komplexe železiarní Azovstaľ, nazval „katastrofickou“.

AFP upozorňuje, že informácie ani jednej zo strán konfliktu nie je možné nezávisle overiť vzhľadom na rozsah bojov v Mariupole a narušené komunikačné spojenia.

Komplex železiarní v obkľúčenom strategicky dôležitom prístavnom meste Mariupol v súčasnosti slúži ako pevnosť pre ukrajinských obrancov. V utorok na tento areál naďalej útočili ruské sily. Niektorí ukrajinskí predstavitelia uviedli, že zasiahnutá bola aj neďaleká nemocnica.

20:37 Bidenova videokonferencia: Potrebné sú ďalšie sankcie proti Rusku

Spojené štáty a Európska únia dosiahli konsenzus na potrebe zavedenia ďalších sankcií proti Rusku v súvislosti s jeho vojenskou agresiou na Ukrajine. Vyplynulo to z utorkovej videokonferencie najvyšších predstaviteľov členských štátov skupiny G7, generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a predsedu Európskej rady Charlesa Michela. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AFP a PAP.

„Ďalej sprísnime sankcie proti Rusku a zintenzívnime finančnú a bezpečnostnú pomoc Ukrajine,“ napísala na Twitteri von der Leyenová. Na virtuálnej schôdzke, ktorú organizoval americký prezident Joe Biden, bol prítomný boli aj prezident Poľska Andrzej Duda a prezident Rumunska Klaus Iohannis. Účastníci sa tiež dohodli na prísnejšej medzinárodnej izolácii Ruska, oznámila po rokovaní talianska vláda. Podľa Dudu čoraz viac svetových lídrov vidí potrebu zavedenia embarga na dovoz ropy a zemného plynu z Ruska.

20:00 Rusi chcú oceliareň Azovstal „zrovnať so zemou“

Rusi plánujú „zrovnať so zemou“ oceliareň Azovstal a jej okolie. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na zverejnenú komunikáciu ruského veliteľa, ktorú údajne zachytila Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU). Továreň sa stala pevnosťou ukrajinských obrancov v obliehanom prístavnom meste Mariupoľ.

Nahrávka, ktorú zverejnili v utorok, podľa CNN údajne zachytáva hlas veliteľa ruskej roty, ktorá sa nachádza asi štyri kilometre od Azovstalu. Ten nejakej žene hovorí o očakávanom ruskom „trojtonovom prekvapení, z neba“, ktoré by malo „všetko zrovnať so zemou“.

CNN upozorňuje, že sa síce nemôže zaručiť za autentickosť nahrávky, no pripomína, že SBU už v minulosti zverejnila audionahrávky zachytenej ruskej komunikácie, v ktorej sa vojaci zhovárali o zabíjaní a znásilňovaní civilistov, čím posilnili obvinenia z vojnových zločinov páchaných ruskými jednotkami.

Rádiovú komunikáciu Rusov o strieľaní vojakov a civilistov na Ukrajine pritom zachytila aj nemecká tajná služba a vojenskí pozorovatelia už dávnejšie zaznamenali tendencie ruských vojakov používať nezabezpečené komunikačné kanály. Ruské ministerstvo obrany na žiadosť CNN o reakciu nereagovalo.

Situácia v okolí Azovstalu je podľa ukrajinských predstaviteľov a vojenských veliteľov veľmi zložitá. V podzemí továrne sa podľa nich ukrývajú aj stovky civilistov, dochádzajú im zásoby a obrancovia čelia neustálym útokom. Muž v nahrávke podľa CNN spomína aj ďalšie ukrajinské mesto, Lysyčansk, ktorý podľa neho „už tretí deň vymazávajú z povrchu zemského“.

18:22 Zahynul jeden z veliteľov luhanských separatistov „Čečenec Miša“

Jeden z veliteľov oddielov proruskej separatistickej Luhanskej ľudovej republiky Michail Kiščik, prezývaný Čečenec Miša, zahynul počas spoločného útoku ruskej armády a separatistických ozbrojencov na pozície ukrajinských jednotiek v Donbase. TASR o tom informuje na základe utorkovej správy britskej televízie Sky News, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie premiéra Luhanskej ľudovej republiky Sergeja Kozlova.

„Smutné správy z frontu. Vlastenec Luhanskej ľudovej republiky podplukovník Michail Kiščik zomrel,“ napísal Kozlov na Facebooku. Kiščik podľa Kozlova zahynul, keď sa so svojou skupinou dostal do ukrajinského obkľúčenia pri Kreminne v Luhanskej oblasti. Skupina údajne bojovala „do posledného muža“. Kozlov dodal, že zatiaľ zisťujú presné straty.

Kreminnu medzičasom ruské sily dobyli, pričom ukrajinskí vojaci sa z mesta stiahli, oznámil v utorok gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Kreminna s vyše 18.000 obyvateľmi je zrejme prvým mestom dobytým počas novej ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny.

18:10 České firmy budú opravovať poškodenú ukrajinskú vojenskú techniku

České spoločnosti budú opravovať ukrajinskú vojenskú techniku poškodenú počas bojov s ruskou armádou. Informovalo o tom české ministerstvo obrany s tým, že prvý kontrakt sa sústredí na opravu tankov T-64. Nasledovať budú rôzne obrnené vozidlá typov BRD a BRDM. Česko je podľa rezortu prvou partnerskou krajinou, na ktorú sa Ukrajina s takouto požiadavkou oficiálne obrátila.

17:29 Rusko na Ukrajine nepoužije jadrové zbrane, tvrdí Lavrov

Rusko bude počas invázie na Ukrajine používať iba konvenčné zbrane. V utorok to povedal šéf ruského rezortu diplomacie Sergej Lavrov v rozhovore pre indickú spravodajskú televíznu stanicu India Today. TASR informuje podľa správy agentúry Bloomberg.

Utorková odpoveď Lavrova pre indickú televíziu patrí medzi najkategorickejšie vyjadrenia vysokopostaveného ruského predstaviteľa o možnom použití jadrových zbraní v rusko-ukrajinskom konflikte. Ruský minister zahraničných vecí však nie je priamo zodpovedný za vojenské rozhodovanie.

Predstavitelia západných spravodajských služieb varovali, že Kremeľ by sa mohol uchýliť k použitiu taktických alebo iných jadrových zbraní s obmedzeným účinkom v prípade, ak by sa invázia na Ukrajine nevyvíjala podľa jeho plánov. Lavrov v utorkovom rozhovore pre televíziu India Today oznámil začiatok ďalšej etapy ruskej „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine, ktorej cieľom má byť „úplné oslobodenie“ Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky na východe Ukrajiny.

zdroj: TASR/Michal Svítok

17:16 Počet obetí krížnika Moskva môže prevýšiť Kursk, Rusi ho taja. Medzi mŕtvymi sú aj branci

17:12 Litva zakázala zobrazovanie symbolov na podporu ruskej ofenzívy na Ukrajine

Litovský parlament v utorok schválil zákaz verejného zobrazovania a nosenia symbolov vyjadrujúcich podporu ruskej invázii na Ukrajinu vrátane písmena „Z“ či čierno-oranžovej stuhy svätého Juraja. TASR prevzala správu z agentúry Reuters. Písmenom „Z“ býva označená bojová technika ruskej armády.

Fotografie s týmto znakom na oblečení zdieľajú aj ľudia na sociálnych sieťach, čím dávajú najavo, že schvaľujú vojenskú ofenzívu Kremľa na Ukrajine. Stuha svätého Juraja sa datuje do roku 1769, keď ruská cárovná Katarína Veľká založila Rad sv. Juraja. Stuha bola pôvodne žltá s tromi čiernymi pruhmi. Po boľševickej revolúcii v roku 1917 bolo vyznamenanie zrušené; do užívania sa vrátilo počas druhej svetovej vojny, avšak v oranžovo-čiernej podobe.

Sovietsky zväz „georgijevskú“ stužku používal pri oslavách víťazstva nad nacistickým Nemeckom v kombinácii s rôznymi medailami až do svojho rozpadu v roku 1991. Stužka bola v Ruskej federácii obnovená v roku 2005 ako reakcia na tzv. oranžovú revolúciu na Ukrajine.

zdroj: SITA/Branislav Bibel

V roku 2014 si ju osvojili aj Moskvou podporovaní separatisti na východe Ukrajiny ako prejav podpory Ruska. Parlament vo Vilniuse k existujúcemu zákazu používania sovietskych a nacistických symbolov doplnil ustanovenie týkajúce sa „symbolov totalitných alebo autoritárskych režimov z minulosti či súčasnosti, ktoré sú využívané na podporu vojenskej agresie a páchaných zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov„.

17:00 Ukrajinci si na Slovensku prácu nájdu bez problémov. Niektoré odvetvia ich vítajú s otvorenou náručou

16:50 Holandsko dodá Ukrajine ťažké zbrane vrátane obrnených vozidiel

Holandsko poskytne Ukrajine na obranu pred ruskou ofenzívou ťažké zbrane, ako sú obrnené vozidlá. Ako uviedol holandský premiér Mark Rutte v utorok na Twitteri, v telefonickom rozhovore to prisľúbil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Informovala o tom agentúra DPA.

„Holandsko spoločne so spojencami zvažuje aj dodávku ďalšieho ťažkého (vojenského) materiálu“, doplnil Rutte. „Vo vojne na Ukrajine sa začína nová fáza po tom, čo (ruský prezident Vladimir) Putin spustil ofenzívu na Donbase,“ uviedla pre televíznu stanicu NOS holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová. „Ukrajinu budeme naďalej podporovať,“ zdôraznila.

16:10 Vandali v Trenčíne utečencom posprejovali auto. Hanbím sa za toho tragéda, vraví autor fotky

16:05 Rusko vypovedalo diplomatov z Holandska a Belgicka

Rusko v utorok oznámilo vypovedanie 15 diplomatov z Holandska a nešpecifikovaného počtu zamestnancov belgického veľvyslanectva. Reaguje tak na vypovedanie ruských diplomatov z oboch krajín. Ruské ministerstvo zahraničia informovalo, že nariadilo 14 zamestnancom holandského veľvyslanectva v Moskve a jednému z konzulátu v Petrohrade, aby opustili krajinu.

Holandský minister zahraničia Wopke Hoekstra uviedol, že recipročné opatrenia očakávali, ale krok Moskvy ľutuje. „Teraz uvidíme, aké sú dôsledky skutočnosti, že toľko kolegov musí opustiť Moskvu a Petrohrad,“ skonštatoval. Holandsko minulý mesiac oznámilo, že vypovedali 17 Rusov, ktorí používali diplomatické krytie na špionáž

15:40 Opakujú sa Stalinove a Hitlerove metódy pred tvárou celého sveta. Rusi krížnik Moskva nenahradia

15:30 Rusko vrátilo 76 vojnových zajatcov

Rusko vrátilo Ukrajine 76 vojnových zajatcov. Na sociálnej sieti Facebook to oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Z týchto zajatcov bolo 16 civilistov a 60 vojakov vrátane 10 dôstojníkov. Bola to piata výmena zajatcov, dodala Vereščuková.

zdroj: SITA/AP Photo/Evgeniy Maloletka

14:46 Ruský minister obrany obvinil Západ z predlžovania operácie na Ukrajine

Spojené štáty americké a ďalšie krajiny Západu robia podľa ruského ministra obrany „všetko pre to, aby predĺžili ruskú vojenskú operáciu na Ukrajine“. Sergej Šojgu na kolégiu s najvyššími vojenskými predstaviteľmi krajiny v Moskve povedal, že zvyšovanie objemu zásob zahraničných zbraní Ukrajine „jasne ukazuje ich úmysly provokovať režim v Kyjive, aby bojovali do posledného Ukrajinca“.

Ruské sily podľa jeho slov tiež metodicky vykonávajú plán na „oslobodenie Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky“ na východe Ukrajiny. Informuje o tom spravodajský portál BBC. Zábery ministra z kolégia odvysielala ruská štátna televízia Rossija 24. Podľa BBC nie je jasné, či stretnutie vysielali naživo alebo bolo prednahraté. Ak by sa to potvrdilo, bolo by to Šojguovo prvé verejné vystúpenie po mnohých dňoch sprevádzaných správami o jeho zdravotných problémoch.

14:30 Poľsko je pripravené liečiť až 10-tisíc ukrajinských vojakov

Poľsko je pripravené postarať sa v prípade potreby vo svojich nemocniciach až o 10-tisíc ukrajinských vojakov. Oznámil to poľský premiér Mateusz Morawiecki, informuje spravodajský portál BBC. Morawiecki po otvorení prvého „kontajnerového mesta“ pre vnútorne vysídlených ľudí v západoukrajinskom Ľvive, zároveň povedal, že v poľských nemocniciach sa momentálne starajú o niekoľko desiatok ukrajinských vojakov.

Dočasné ubytovanie v Ľvive by mohlo podľa premiérovej kancelárie využiť 300 až 500 žien a detí utekajúcich pred vojnou. Poľská vláda plánuje v spolupráci s ukrajinskými úradmi ubytovať v dočasných kontajnerových mestách v Ľvive až do päťtisíc vnútorne vysídlených ľudí. Podľa Morawieckeho úradu sú plány na vybudovanie podobného ubytovania aj neďaleko Kyjiva.

14:48 Od začiatku vojny padlo 20 800 ruských vojakov, hlási Ukrajina

Od začiatku vojny na Ukrajine podľa Kyjiva prišlo o život už 20 800 ruských vojakov. Podľa ukrajinskej strany ruská armáda od 24. februára stratila 2 063 obrnených transportérov. Informuje o tom spravodajský portál news.sky.com, ktorý však konštatuje, že tieto údaje nedokáže nezávisle overiť. Ruská armáda minulý mesiac uviedla, že vo vojne na Ukrajine zomrelo 1 351 jej vojakov a 3 825 bolo zranených. Predpokladá sa však, že skutočný počet ruských obetí je oveľa vyšší.

zdroj: SITA/AP Photo/Evgeniy Maloletka

13:00 Operácia na Ukrajine je v novej fáze, tvrdí Lavrov

Ruská kampaň na Ukrajine vstupuje podľa ruského ministra zahraničia do novej fázy. Sergej Lavrov sa v utorok pre indickú televíziu vyjadril, že operácia, ako Moskva označuje inváziu na Ukrajinu, pokračuje a jej ďalšia fáza „sa teraz začína“. Zdôraznil pritom, že ruská operácia sa zameriava na „úplné oslobodenie Doneckej a Luhanskej republiky“.

Lavrovove vyjadrenie nasleduje tvrdenia Kyjiva, že Rusko v pondelok začalo ofenzívu vo východoukrajinskom regióne Donbas. Moskvou podporovaní separatisti tam s ukrajinskými silami bojujú už osem rokov a vyhlásili tam dve spomenuté republiky, ktorých nezávislosť Rusko uznalo pred inváziou. (SITA)

12:30 Kadyrov tvrdí, že ruské jednotky v utorok dobyjú oceliareň v Mariupole

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov v utorok vyhlásil, že ruské jednotky do konca dňa prevezmú plnú kontrolu nad rozsiahlym oceliarskym komplexom Azovstaľ, ktorý je poslednou baštou obrancov strategického ukrajinského prístavného mesta Mariupol. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Dnes s pomocou Všemohúceho (Allaha) úplne prevezmeme Azovstaľ,“ povedal Kadyrov v audionahrávke, ktorú zverejnil prostredníctvom svojho účtu na platforme Telegram.

Agentúra Reuters pripomenula, že Rusko v utorok vyzvalo ukrajinské jednotky v Azovstali, aby sa vzdali do 12.00 h miestneho času (11.00 h SELČ), v opačnom prípade budú zneškodnení.

V areáli oceliarní sa podľa Moskvy ukrýva približne 2500 ukrajinských bojovníkov vrátane 400 zahraničných žoldnierov. Podľa ukrajinských médií sa v metalurgickom závode ukrýva aj okolo 1000 civilistov vrátane žien a detí.

zdroj: commons.wikimedia/ Пресс-служба Президента Российской Федерации

12:00 V Česku polícia preveruje vojnové zločiny, zbiera svedectvá od utečencov z Ukrajiny

Vrchné štátne zastupiteľstvo v Prahe potvrdilo v utorok skoršiu informáciu portálu Novinky.cz., že polícia sa zaoberá vojnovými zločinmi na Ukrajine. Zhromažďuje svedectvá ľudí, ktorí pred vojnou ušli do Českej republiky. Uviedla to vrchná štátna zástupkyňa (prokurátorka) Lenka Bradáčová.

Oznámila, že štátne zastupiteľstvo (prokuratúra) dozoruje vyšetrovanie podozrení zo zločinu použitia zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja.

„Cieľom vyšetrovania je zaistiť dôkazy o vojnových zločinoch prostredníctvom svedkov, obetí, ktoré hľadajú ochranu prd vojnou na území Českej republiky,“ vysvetlila Bradáčová.
Policajti podľa nej preverujú znaky vojnových zločinov, ktoré vymedzuje aj medzinárodné právo o prostriedkoch a spôsoboch vedenia vojny. Tie majú byť v rozpore aj s Haagskymi a Ženevskými dohovormi.

11:30 Rusko počas invázie zámerne ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci Josep Borrell v nedeľu pri príležitosti Svetového dňa kultúrneho dedičstva (#WorldHeritageDay) varoval, že Rusko „zámerne“ ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny, k čomu dochádza počas invázie, ktorá sa začala 24. februára. Informuje spravodajca TASR.

Šéf zahraničnej politiky EÚ na túto skutočnosť upozornil na svojom účte na Twitteri.

„Predmety kultúrneho dedičstva sú vo vojne Ruska proti Ukrajine úmyselne ničené,“ zdôraznil Borrell. A spresnil, že ukrajinská kultúra je „dôležitou súčasťou európskeho dedičstva“.
Zároveň ubezpečil, že EÚ „podporuje umelcov, kultúrnych profesionálov a kultúrne organizácie postihnuté vojnou“.

zdroj: TASR/AP Photo/Alexei Alexandrov

11:00 Japonsko Ukrajine posiela plynové masky a ochranné odevy

Japonsko pošle Ukrajine plynové masky a ochranné odevy, aby jej pomohlo brániť sa pred ruskou inváziou v čase rastúcich obáv, že Moskva by mohla použiť chemické zbrane. Tokio na Ukrajinu posiela aj komerčné drony, ktoré nie sú považované za zbrane. Japonský minister obrany Nobuo Kiši v utorok povedal, že jeho krajina posiela protichemické vybavenie na žiadosť ukrajinskej vlády.

„Spojenie sa s medzinárodným spoločenstvom a prijatie pevných krokov proti ruskej invázii, ktorá porušuje medzinárodné právo, je mimoriadne dôležité aj z pohľadu našej vlastnej národnej bezpečnosti,“ vyhlásil Kiši.

Japonsko sa okamžite pripojilo k USA a Európskej únii v rámci uvalenia sankcií proti Rusku a v podpore Ukrajiny a jej ľudu. Tokio sa totiž obáva vplyvu, ktorý by invázia mohla mať vo východnej Ázii, kde Čína čoraz viac presadzuje svoje územné nároky.

10:30 Na Ukrajine sa humanitárne koridory neotvoria už tretí deň za sebou

Na Ukrajine sa v utorok už v poradí tretí deň po sebe neotvoria humanitárne koridory určené na evakuáciu civilistov. Oznámila to ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, ktorú citujú agentúra Reuters a denník The Guardian.

„Dnes 19. apríla nanešťastie nebudú otvorené humanitárne koridory. Podľa Mariupola Rusi odmietli poskytnúť civilistom koridor vedúci do Berďanska. Pokračujú zložité rokovania o otvorení humanitárneho koridoru v Chersonskej a Charkovskej oblasti,“ uviedla Vereščuková na sociálnej sieti Telegram.

Snahy o vytvorenie bezpečnej cesty, ktorá by umožnila civilistom opustiť obliehané prístavné mesto Mariupol, opakovane zlyhávajú, pričom ukrajinská a ruská strana sa navzájom obviňujú z neuskutočnenia evakuačnej operácie. (TASR)

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

10:00 EÚ plánuje embargo na dovoz ropy z Rusk

Francúzsky minister financií Bruno Le Maire v utorok povedal, že Európska únia pripravuje embargo na dovoz ropy z Ruska, a dodal, že francúzsky prezident Emmanuel Macron si takýto krok želá. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Dúfam, že v nasledujúcich týždňoch presvedčíme našich európskych partnerov, aby prestali dovážať ruskú ropu,“ povedal Le Maire pre rozhlasovú stanicu Europe 1.

9:00 Macron tvrdí, že jeho dialóg s Putinom sa zastavil po odhalení masakrov v Buči

Francúzky prezident Emmanuel Macron uviedol, že jeho dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa zastavil po tom, ako boli na Ukrajine odhalené prípady masového zabíjania. TASR správu prevzala od denníka The Guardian, ktorý o tom informoval v utorok.

„Po objavení masakrov v Buči a iných mestách nabrala vojna iný smer, takže som s ním (s Putinom) odvtedy nehovoril, no nevylučujem, že tak v budúcnosti neurobím,“ uviedol Macron v pondelok pre francúzsku televíziu France 5.

Rusko obvinenia, že ruskí vojaci popravovali v Buči civilistov, označilo za „obrovský podvrh“, ktorého cieľom je očierniť ruskú armádu. (TASR)

zdroj: TASR/AP Photo/Emilio Morenatti

8:31 Macron tvrdí, že jeho dialóg s Putinom sa zastavil po odhalení masakrov v Buči

Francúzky prezident Emmanuel Macron uviedol, že jeho dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa zastavil po tom, ako boli na Ukrajine odhalené prípady masového zabíjania. TASR správu prevzala od denníka The Guardian, ktorý o tom informoval v utorok.

„Po objavení masakrov v Buči a iných mestách nabrala vojna iný smer, takže som s ním (s Putinom) odvtedy nehovoril, no nevylučujem, že tak v budúcnosti neurobím,“ uviedol Macron v pondelok pre francúzsku televíziu France 5.
Rusko obvinenia, že ruskí vojaci popravovali v Buči civilistov, označilo za „obrovský podvrh“, ktorého cieľom je očierniť ruskú armádu.

Macron sa okrem toho pre The Guardian vyjadril aj k tomu, prečo nenasledoval príklad ostatných lídrov európskych krajín a nenavštívil v uplynulých týždňoch Kyjev. „Pôjdem späť do Kyjeva, ale pôjdem tam preto, aby som so sebou priniesol niečo užitočné… Je jasné, že tam nemusím cestovať preto, aby som preukázal podporu,“ uviedol Macron s tým, že od začiatku ruskej vojenskej invázie telefonoval s ukrajinským prezident Volodymyrom Zelenským už asi 40-krát.

„Ak pôjdem do Kyjeva, bude to preto, aby nastala zmena,“ dodal francúzsky prezident. Macron so svojím ruským náprotivkom od začiatku roka viackrát telefonoval a na začiatku februára, teda ešte pred začiatkom vojny na Ukrajine, navštívil Kyjev aj Moskvu.

8:00 Rusko tvrdí, že ukrajinská armáda údajne zasiahla ruskú pohraničnú dedinu

Ukrajinské sily zasiahli ruskú pohraničnú dedinu. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram guvernér Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov, ktorý dodal, že jeden obyvateľ bol zranený. Hneď nebolo jasné, či išlo o úder delostrelectva, mínometov, rakety alebo letectva.

Rusko už v minulosti tvrdilo, že Ukrajina podnikla útoky na Belgorodskú oblasť. Informuje o tom portál news.sky.com, ktorý však dodáva, že nedokáže tvrdenie o útoku na pohraničnú dedinu nezávisle overiť.

7:38 Ruská armáda sa zmocnila mesta Kreminna v Luhanskej oblasti

V ukrajinskom meste Kremninna sa začali pouličné boje a evakuácia obyvateľstva nie je možná, uviedol predstaviteľ ukrajinskej armády. Mesto je jedným z dvoch bodov, na ktorých sa ruskej armáde podľa Ukrajincov v pondelok podarilo preraziť v rámci stovky kilometrov dlhého frontu.

Regionálny vojenský správca Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj povedal, že mesto sa stalo terčom ťažkého bombardovania. Neskôr sa v ukrajinskej televízii vyjadril, že Rusi prevzali kontrolu na mestom po tom, ako „všetko zrovnali so zemou“, takže Ukrajinci ustúpili, aby sa preskupili a pokračovali v boji.

„Jednoducho nemá zmysel stáť na jednom mieste, aby všetci zomreli bez spôsobenia významnej škody nepriateľovi,“ vyhlásil. (SITA)

7:30 Starosta Maripola uvádza, že z mesta bolo násilne deportovaných už 40.000 civilistov

Starosta obliehaného Mariupola Vadym Bojčenko v pondelok povedal, že z tohto prístavného mesta už bolo do Ruska alebo do oblastí kontrolovaných proruskými separatistami na Ukrajine „násilne deportovaných“ približne 40.000 civilistov.

Bojčenko sa takto podľa stanice BBC vyjadril v rozhovore pre ukrajinskú televíziu. Povedal pritom, že uvedené číslo je overené prostredníctvom údajov z obecného registra.
BBC upozorňuje, že číslo nedokázala nezávisle overiť.

Hovorca amerického ministerstva obrany John Kirby v pondelok skonštatoval, že Mariupol napriek ruskému náporu stále nepadol do rúk Moskvy. „Naďalej sme svedkami koncentrácie (ruských) náletov a delostreleckých útokov v Donbase a na juhu (Ukrajiny), obzvlášť v Mariupole a jeho okolí,“ povedal Kirby a naznačil, že Rusko si tam vytvára podmienky pre väčšie útoky. (TASR)

zdroj: TASR/AP Photo/Alexei Alexandrov

7:00 Rusko začalo ofenzívu v Donbase

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok večer oznámil, že Ruko začalo rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP.
„Môžeme teraz potvrdiť, že ruskí vojaci začali bitku o Donbas, na ktorú sa dlho pripravovali. Veľká časť ruskej armády je teraz zapojená do tejto ofenzívy,“ povedal ukrajinský prezident na sociálnej sieti Telegram.

„Bez ohľadu na to, koľko ruských vojakov sem povolajú, budeme bojovať. Budeme sa brániť,“ dodal.

Zelenskyj takýmto oznámením potvrdil o čosi skoršie obdobné vyjadrenia vysokopostavených ukrajinských predstaviteľov, a to šéfa svojej kancelárie Andrija Jermaka, ako aj tajomníka ukrajinskej Bezpečnostnej rady Olexija Danilova. (TASR)