Na ukrajinskú hranicu slovenskí poslanci poslali financie aj materiály. Cigániková a Pčolinský tam pomáhali 4 dni

Náš tím vždy zaujímajú najaktuálnejšie a najpodstatnejšie témy, a preto sme sa pri návšteve národnej rady spýtali slovenských poslancov aj na to, či Ukrajine už pomohli aj pomocou vlastných zdrojov. Odpovede boli kladné, každý politik však pomáha iným spôsobom.

Peniaze aj materiál

Andrej Stančík z poslaneckého klubu OĽANO tvrdí, že ukrajinským utečencom pomohol ako finančne, tak aj materiálne. „Keď vypukla táto kríza, mali sme na východe ľudí, mali sme na východe poslancov, ktorí mi hovorili, čo presne treba,“ vysvetľuje Stančík.

„Radšej som ponúkol finančnú pomoc, keďže sa často stávalo, že na hranicu sa posielali veci, ktoré nebolo v ten moment treba.“

Hovorí však, že na základe echa od dobrovoľníkov poslal aj materiály, ktoré boli v tých časoch nutné.

Neotáľal ani SMER-SD, v ktorého mene hovorí Ladislav Kamenický. „My, ako poslanecký klub, sme sa skladali na nejaký materiál, ktorý sme dodali jednému mestu na Ukrajine,“ tvrdí neurčito Kamenický, bez toho, aby priblížil, o aký materiál a mesto išlo.

Prezradil však, že na pomoc poslali „jedno celé nákladné auto“ a že organizáciu mala na starosti „jedna kolegyňa“.

Dodáva, že na Ukrajine má aj rodinných príslušníkov, ktorí však o pomoc zatiaľ nepožiadali. „V prípade, keby niečo také nastalo, by sme, samozrejme, urobili opatrenia, ktoré by im pomohli.“

zdroj: Startitup

Priamo na hranici

Ďalším respondentom je Peter Pčolinský zo strany Sme rodina, ktorý je aj predsedom skupiny Priateľstva s Ukrajinou. „S mojimi kolegami z Ukrajiny komunikujem takmer na dennej báze. Môžem povedať aj konkrétne, s predsedom skupiny priateľstva Anatolijom Kosťukom, ktorý je momentálne v teritoriálnej obrane Ukrajiny,“ vysvetľuje.

Jeho pomoc však neostala iba pri slovách a komunikácii. Podľa jeho slov totižto na Slovensku ubytoval „možno 23 ľudí“. Spomenul aj jeho mamu, ktorá v nehnuteľnosti po babke ubytovala celú utečeneckú rodinu. Na hranici dokonca osobne strávil niekoľko dní. „Povedal by som, že sme sa pomerne aktívne zapojili do tejto pomoci.“

Jana Bittó Cigániková pre Startitup opísala svoje pocity tesne po vypuknutí vojny. „Počas niekoľkých prvých dní po začiatku invázie, som manželovi večer v posteli hovorila, že mám až zlý pocit z toho, že ja tu ležím v teple, zatiaľ čo tí ľudia, čo sú hneď vedľa, musia prežívať tieto hrôzy,“ spomína poslankyňa zo strany SaS. „Nijak tomu nepomohli, nijak to nezapríčinili,“ dodala.

„Cítim a vnímam trápenie tých žien, ktoré doma museli nechať svojich manželov, otcov, synov, a ktoré o nich aj prichádzajú v tejto strašnej nezmyselnej vojne,“ pokračuje.

Vraví, že práve kvôli tomu cítila potrebu pomôcť, a preto odcestovala na 4 dni na ukrajinsko-slovenskú hranicu. Spolu so sebou zobrala zopár známych a taktiež kolegov zo SaS-ky. „Naozaj sme robili 24/7. Doniesli sme teplý stan a musím povedať, bol to oveľa lepší pocit ako doma v teplej posteli,“ tvrdí Cigániková.

Reálna pomoc

Spomína zároveň na náročnosť celej situácie. „Bola tam zima, spali sme len 4 – 5 hodín, no napriek tomu to bol dobrý pocit.“ V rámci strany strany, s pomocou Richarda Sulíka a Kataríny Matejkovej, podľa slov poslankyne našli prácu a ubytovanie pre 350 Ukrajincov.

Hovorí aj o legislatívnej pomoci, ktorá má utečencom zabezpečiť prístup k zázemiu, zdravotnej starostlivosti či potrebným dokladom. „Je to samozrejmosť, je to naša práca.“

Nakoniec ešte dodáva v mene celej strany: „Sme na strane Ukrajiny a odsudzujeme absolútne nepochopiteľnú a nesprávnu agresiu Ruska.“