Dosiahli sme úplné dno. Slušnosť stojí v kúte a agresivita na tribúnach

Priatelia, dosiahli sme nové dno. To, čo Smer a obzvlášť poslanec Ľuboš Blaha predviedli v nedeľu v Nitre, sa inak nedá nazvať. Žiaden politický boj neospravedlňuje to, že poslanec, ktorého meno sa nevyslovuje, de facto, vyzval ľudí, aby nazvali hlavu štátu ku**ou. 

Prezidentka Zuzana Čaputová sa nemusí svojimi názormi či výkonom funkcie páčiť každému, základná slušnosť by však v politike mala byť absolútne normálna. Obzvlášť od politikov, ktorí veľmi dobre vedia, čo robia. 

Blaha ani Fico nie sú hlupáci. Sú to vzdelaní ľudia, ktorí si uvedomujú, že slová majú svoju váhu, že to, ako oni komunikujú, priamo zasahuje aj správanie ľudí. Vedia, čo dokážu svojimi slovami a dlhodobým pôsobením vytvoriť.

Dokážu ovplyvniť dav, ktorý nenávisť z týchto protestov šíri ďalej do sveta. Na tribúne nestál Milan Mazurek, od ktorého slušnosť nikto neočakáva, ani iný kotlebovec, ktorý skončil len vysokú školu života. Stáli tam politici, ktorí pri štúdiu či práci roky študovali politické systémy, učili sa rečniť, ale aj manipulovať. Žiadne slovo, ktoré tam zaznelo, nebolo náhodné.

Robia to úmyselne. 

Môžu si ruky podať

Smutné je, že ich prejav už množstvo ľudí ani neprekvapil. Počas posledných rokov sme boli neraz svedkami prejavov, ktoré boli ďaleko za hranicou slušnosti. 

Len s nostalgiou môžeme spomínať na časy, kedy Vladimír Mečiar v parlamente nadával oponentom do „gágajov, tárajov a prďúsov“. Čistý štít nemá ani Igor Matovič, ktorý si s Robertom Ficom nie tak dávno v poslaneckých laviciach nadával do trtkov, primitívov a potkanov.

Pri kauze plagiátu práce Andreja Danka sa Matovič zachoval veľmi podobne ako Blaha. Vyzval protestujúci dav, aby namiesto neho nazval Danka ho*nom. 

zdroj: TASR/Dano Veselský

Politická kultúra na Slovensku je mŕtva. Tých pár slušných politikov stojí v úzadí, sú bez hlasu a bez tváre, bez názoru. Vpredu na oboch frontoch stoja agresívni ľudia, ktorí stratili všetky zábrany. 

Samostatnou kapitolou sú reakcie na Blahove útoky. Smeráčka Monika Beňová sa za výroky ospravedlnila, neodpustila si však dodatok, že jej sa nikdy nikto neospravedlnil. Matovič si pri svojej reakcii neodpustil poznámku, že „prezidentku nemá rád“. Premiér Eduard Heger napísal status na sociálnu sieť, predseda parlamentu Boris Kollár mlčí. 

Žiadajme slušnosť

Politici sú zrkadlom voličov. Ľudí, ktorí dnes zohrievajú poslanecké lavice, sme si zvolili my. Naši priatelia, naše rodiny a my. 

Ale platí to aj naopak. Ľudia sú odrazom politikov, ktorí ich reprezentujú. Vulgárnosť a agresivita sa z televíznych obrazoviek a protestných tribún prenášajú aj medzi bežných ľudí. Do našich vzťahov, do našej komunikácie. Do komunikácie našich detí a budúcich generácií. 

Voľby sú až o dva roky, no už teraz by sme si mali ujasniť, čo budeme od budúcich poslancov chcieť. Žiadajme slušnosť. 

Je normálne, že ľudia majú iné videnie sveta. Ak nežiješ v úplnej názorovej bubline, vieš, že sa s každým nezhodneš. Niekto má liberálnejšie videnie sveta, niekto je konzervatívnejší. Jeden verí v Boha, ďalší v absolútnu slobodu výberu.

Veď práve to je na svete pekné, že sme rozdielni, že každý má pohľad na svet úplne iný. 

Slušnosť by však mala byť samozrejmosťou. To, čo sa už roky v našej politike deje, by malo byť absolútne neospravedlniteľné a politici by za to mali niesť zodpovednosť. Vo voľbách. 

Keď budeš o dva roky stáť pred volebnou miestnosťou, polož si otázku, či plánuješ krúžkovať ľudí, ktorí sú slušní. Ktorí sa vedia nielen pekne tváriť, ale komunikovať aj so súperom tak, ako sa patrí. 

Nech nám je mottom do života výrok pani prezidentky: „Slušnosť je možno tichšia a miernejšia, ale vôbec nie slabšia.“