Doneck a Luhansk zablokovali prístup na Facebook a Instagram
- Invázia Ruska na Ukrajinu pokračuje
- Volodymyr Zelenskyj ďakuje ukrajinským vojakom, bojujú „nadľudskou silou“
- Invázia Ruska na Ukrajinu pokračuje
- Volodymyr Zelenskyj ďakuje ukrajinským vojakom, bojujú „nadľudskou silou“
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ocenil „nadľudskú silu“ ukrajinských vojakov v boji proti ruskej armáde. „Som vďačný všetkým našim ochrancom, ktorí bojujú a preukazujú skutočne nadľudskú silu pri vyháňaní armády útočníkov,“ vyhlásil Zelenskyj.
Poukázal tiež na to, že Ukrajinci v súčasnosti bojujú proti niečomu, čo „kedysi bývalo druhou najsilnejšou armádou na svete“. Okupanti sú dnes „postupne“ vyháňaní z regiónu, povedal Zelenskyj.
Podľa informácií ukrajinskej armády sa ukrajinským jednotkám podarilo opätovne ovládnuť niekoľko miest. Tieto správy nebolo možné nezávisle overiť.
„Ozbrojené sily Ukrajiny robia všetko pre to, aby oslobodili našu krajinu a náš ľud,“ vyhlásil Zelenskyj. „Všetky naše mestá budú oslobodené – Cherson, Melitopol, Berďansk, Mariupol i všetky ostatné,“ dodal.
21:30 Zelenskyj hovoril so Scholzom o ďalších sankciách a obrannej pomoci
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril v stredu s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom o obrannej pomoci, spolupráci v energetickom sektore a o rastúcom počte sankcií uvaľovaných na Rusko. TASR o tom informovala na základe agentúry DPA a denníka The Guardian.
„Absolvoval som pravidelný rozhovor s kancelárom Olafom Scholzom. Hovorili sme o obrannej pomoci, spolupráci v energetickom sektore a pribúdajúcich sankciách uvaľovaných na ruského agresora. Ceníme si dialóg na vysokej úrovni a podporu v našom boji,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter. Hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit uviedol, že Scholz počas telefonátu zdôraznil, že ozbrojený konflikt na Ukrajine musí ukončiť Rusko.
„Kancelár a ukrajinský prezident si tiež vymenili názory týkajúce sa veľmi konkrétnych a praktických spôsobov, ako pokračovať v pomoci Ukrajine, a súhlasili, že ostanú v blízkom kontakte,“ povedal Hebestreit.
21:00 Rusom sa po troch dňoch výpadku podarilo obnoviť portál RuTube
Ruská platforma na zdieľanie videí RuTube je po troch dňoch výpadku opäť prístupná užívateľom. Internetový portál, ktorý je kópiou populárneho amerického YouTube, v pondelok vyradil masívny kybernetický útok. O obnovení prevádzky v stredu večer informovala agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na informácie od prevádzkovateľa stránky.
Majiteľ portálu uviedol, že prizval niekoľko rôznych expertov, aby vyšetrili kybernetický útok a napravili škody napáchané hackermi. Vyše 99 percent videotéky RuTube je vraj už opäť k dispozícii, avšak funkcie vyhľadávania a pridávania komentárov v stredu večer ešte nefungovali plnohodnotne.
Ku kybernetickému útoku došlo len niekoľko hodín pred plánovaným vysielaním pondelňajšej ruskej vojenskej prehliadky, ktorá sa v Deň víťazstva konala na Červenom námestí v centre Moskvy. Server RuTube v príspevku zverejnenom na platforme Telegram priznal, že išlo o najväčší kybernetický útok počas jeho existencie a že obnova prístupu zaberie viac času, ako si technici pôvodne mysleli.
20:25 Ukrajina: Separatisti v Donecku oslavujú
Proruskí separatisti v meste Doneck vo východoukrajinskom regióne Donbas v stredu oslavovali ôsme výročie svojvoľne vyhlásenej nezávislosti od Ukrajiny. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
Námestie ústavy v centre mesta v stredu premenovali podľa ruského dôstojníka, ktorý bol medzi prvými ruskými príslušníkmi zabitými počas „špeciálnej vojenskej operácie“, ako ruský prezident Vladimir Putin nazýva agresiu na Ukrajine.
Šéf samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin a Engels Gadžimagomedov, otec zabitého dôstojníka Nurmagomeda Gadžimagomedova, spoločne pripevnili novú tabuľku so zmeneným názvom. Miestni obyvatelia, ktorí podporujú proruských separatistov, prišli na miesto položiť kvety.
„Deň Doneckej ľudovej republiky“ sa tento rok z bezpečnostných dôvodov oslavoval bez obvyklých hromadných podujatí.
20:00 Ukrajina: Doneck a Luhansk zablokovali prístup na Facebook a Instagram
Samozvaná Donecká a Luhanská ľudová republika na východe Ukrajiny v stredu oznámili, že zablokovali prístup k sociálnym sieťam Facebook a Instagram, čím sa pripojili k politike Ruska, ktoré tieto americké sociálne siete zakázalo už skôr. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
„Prístup k informačným zdrojom americkej spoločnosti Meta, ktorá na svojich sociálnych sieťach povoľuje vyzývanie na násilie voči rusky hovoriacim užívateľom, bol zablokovaný… V súvislosti s týmto je na území republiky zablokovaný prístup k Facebooku a Instagramu,“ uviedlo ministerstvo pre komunikáciu Doneckej ľudovej republiky (DĽR).
V samostatnom vyhlásení informovalo o podobnom opatrení aj ministerstvo pre komunikáciu Luhanskej ľudovej republiky (LĽR). (TASR)
19:25 UKRAJINA: Prvý ruský vojak sa postaví pred súd pre údajný vojnový zločin
Po prvý raz od začiatku vojny sa na Ukrajine postaví pred súd ruský vojak obvinený zo spáchania údajného vojnového zločinu. Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová informovala, že muž, ktorý je momentálne vo väzbe, je obvinený zo zabitia neozbrojeného civilistu v Sumskej oblasti na severe Ukrajiny.
Obvineniu predchádzalo policajné vyšetrovanie ruskej armády za „porušenie zákonov a zvykov vojny“ a za „úmyselnú vraždu“, uvádza spravodajský portál BBC. (SITA)
19:15 Ukrajinská armáda: Záchrana bojovníkov z Azovstaľu by si vyžiadala veľa obetí
Ukrajinské vojenské vedenie v stredu utlmilo nádeje na spustenie ofenzívy s cieľom zachrániť bojovníkov, ktorí sa skrývajú v obliehanom komplexe oceliarní Azovstaľ v meste Mariupol. Uviedla to agentúra DPA, ktorá sa odvolala na vyhlásenie zástupcu náčelníka generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl.
⚡️This is what „#Azovstal“ looks like right now. pic.twitter.com/XPCZ68XxEB
— NEXTA (@nexta_tv) May 11, 2022
„Takáto operácia by si vyžadovala značný počet vojakov, pretože ukrajinské sily sú 150 až 200 kilometrov od Mariupola,“ uviedol Olexij Hromov. Podľa neho už ruské jednotky opevnili svoje pozície a takáto operácia by si vyžiadala mnoho obetí.
18:30 Európska komisia: Ukrajina potrebuje až 600 miliárd eur na obnovu kvôli ruskej vojne
Európska komisia: Ukrajina potrebuje až 600 miliárd eur na obnovu kvôli ruskej vojne. Výkonný podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis uviedol, že EÚ „poskytne veľkú a veľmi zmysluplnú podporu týmto potrebám rekonštrukcie“. Informoval o tom The Kyiv Independent na sociálnej sieti Twitter.
⚡️European Commission: Ukraine needs up to 600 billion euros for reconstruction due to Russia’s war.
European Commission Executive Vice President Valdis Dombrovskis said the EU will “provide large and very meaningful support for these reconstruction needs.”
— The Kyiv Independent (@KyivIndependent) May 11, 2022
17:34 RUSKO: Kremeľ poprel vyhlásenie stanného práva
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu ubezpečoval, že vnútropolitická situácia v Rusku je stabilná. Zároveň poprel tvrdenia, že by sa ruský prezident Vladimir Putin chystal vyhlásiť stanné právo. Ako podľa spravodajskej televízie CNN povedal, stanné právo nie je v plánoch.
Riaditeľka tajných služieb USA Avril Hainesová sa v utorok vyjadrila, že súčasný trend na Ukrajine zvyšuje šance, že by sa Putin mohol obrátiť aj k „drastickejším prostriedkom“. Tie by mohli zahŕňať „zavedenie stanného práva, preorientovanie priemyselnej výroby alebo potenciálne eskalujúce vojenské akcie na uvoľnenie zdrojov potrebných na dosiahnutie jeho cieľov“. (SITA)
16:16 RUSKO: Máme dostatok kupcov energií aj bez krajín Západu, tvrdí Lavrov
Rusko má dostatok kupcov jeho ropy a zemného plynu aj bez krajín zo Západu. Počas tlačovej konferencie po rokovaniach s rezortným kolegom v Ománe to povedal ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. „Nech Západ platí viac ako zvykol platiť Ruskej federácii a vysvetlí to jeho obyvateľom, prečo by mali byť chudobnejší,“ cituje ruského politika spravodajský portál BBC.
Štáty Európskej únie (EÚ) sa usilujú znížiť svoju závislosť od ruských energií. EÚ sa zaviazala, že do konca roka zníži dovoz plynu o dve tretiny. Tiež navrhla zákaz importu ruskej ropy, ktorý by zahŕňal ukončenie dovozu surovej ropy do šiestich mesiacov a do konca roka aj dovoz ropných produktov. (SITA)
16:02 Ukrajina: Členstvo v NATO by zabránilo vojne, tvrdí Zelenskyj
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že vojne s Ruskom by sa predišlo, keby jeho krajina bola predtým členom Severoatlantickej aliancie. Povedal to počas videohovoru so študentmi z parížskej univerzity Sciences Po. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a denníka The Guardian. „Ak by Ukrajina bola pred vojnou súčasťou NATO, nebola by vojna, “ povedal Zelenskyj prítomným študentom.
Ako pripomenul Reuters, ruský prezident Vladimir Putin opakovane vyhlásil, že riziko, že sa Ukrajina stane členom Aliancie, viedlo k invázii v susednej krajine, ktorá sa začala pred viac ako dvoma mesiacmi. Ukrajinský prezident takisto varoval, že Kyjevu dochádza trpezlivosť viesť rozhovory s Ruskom vzhľadom na pribúdajúce dôkazy o zverstvách spáchaných ruskými silami v jeho krajine. (TASR)
14:41 Kremeľ: O budúcnosti Chersonskej oblasti musia rozhodnúť obyvatelia
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu uviedol, že o osude juhoukrajinskej Chersonskej oblasti musia rozhodnúť jej obyvatelia. Reagoval tak na vyhlásenie predstaviteľa proruskej kolaborantskej správy v Chersone, ktorý predtým avizoval, že požiada šéfa Kremľa Vladimira Putina o anexiu tohto regiónu, ktorí sčasti okupujú ruské invázne sily.
TASR správu prevzala z agentúry Reuters. Na otázku týkajúcu sa možného pripojenia Chersonskej oblasti k Rusku Peskov reagoval nekonkrétnym konštatovaním, že o jej budúcnosti musia rozhodnúť tamojší obyvatelia.
Akékoľvek takéto rozhodnutie však musí mať „jasný právny základ“, ako tomu podľa jeho slov „bolo v prípade Krymu“. Ukrajinský Krymský polostrov anektovala Moskva v roku 2014 na základe výsledkov sporného referenda.
14:33 Bieloruský novinár pôsobiaci na Ukrajine sa stal obeťou brutálneho útoku
Manželka bieloruského novinára Denysa Stadžiho (Lavnikevyča) žiada ukrajinské úrady, aby dôsledne vyšetrili útok, ktorého obeťou sa jej manžel stal v apríli na Ukrajine.
Stadžiho manželka Viktorija Lavnikevyčová informovala, že so Stadžim stratila kontakt 9. apríla, keď bola so synom na západnej Ukrajine. Po návrate do Kyjeva – 12. apríla – ho našla v ich byte v bezvedomí.
Muž bol zabalený do vriec na odpadky a na tele mal modriny a iné známky týrania. Fotografie zverejnené Lavnikevyčovou na sociálnych sieťach ukazujú Stadžiho s rozsiahlymi modrinami na trupe, rukách a nohách, ako aj s reznými ranami na rebrách, chrbte a zadku.
Stadžiho následne previezli do nemocnice. Podľa názoru lekárov bol novinár bitý najmenej tri až štyri dni. Lekári odhadujú, že na zotavenie bude potrebovať niekoľko mesiacov.
Stadži bol otrávený neznámou látkou, ktorej zloženie však už nebolo možné zistiť. Spôsobila mu vážne poškodenie nervového systému a polovice pľúc. Donútili ho aj piť zmes alkoholu so sedatívami a podľa jeho manželky mu bol pravdepodobne vpichnutá aj látka podobná metadonu.
14:00 Šéf OSN: Mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou v blízkom čase zrejme nebudú
Generálny tajomník OSN António Guterres v stredu vyhlásil, že vojna na Ukrajine nebude trvať navždy, no zároveň poznamenal, že mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou sa podľa neho v bezprostredne blízkej budúcnosti zrejme neuskutočnia.
Uviedol to vo Viedni na spoločnej tlačovej konferencii s rakúskym prezidentom Alexandrom Van der Bellenom, píše agentúra Reuters. „Táto vojna nepotrvá večne. Nastane čas, keď sa budú konať mierové rokovania,“ povedal šéf OSN. „Nevyzerá to však na blízku budúcnosť. Môžem však povedať jednu vec. Nikdy sa nevzdáme,“ uviedol.Šéf OSN: Mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou v blízkom čase zrejme nebudú
13:41 Pápež František sa stretol s manželkami bojovníkov brániacich Azovstaľ
Pápež František sa v stredu na konci generálnej audiencie na vatikánskom Námestí sv. Petra stretol s manželkami dvoch bojovníkov pluku Azov, ktorí bránia obliehaný komplex oceliarní Azovstaľ v meste Mariupol.
Manželky obrancov Azovstaľu napísali v uplynulých dňoch list pápežovi a v utorok dostali prekvapivé pozvanie na generálnu audienciu, približuje APA. Pôvodne sa mali na stretnutí s pápežom zúčastniť štyri ženy, avšak dvom z nich sa nepodarilo včas pricestovať z Poľska do Ríma.
„Požiadali sme ho (pápeža), aby prišiel na Ukrajinu, porozprával sa s (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom a povedal mu, aby ich (bojovníkov) nechal odísť,“ povedala novinárom následne jedna zo žien.
„Veríme, že toto stretnutie nám dá šancu zachrániť ich životy. Sme pripravení na kroky pápeža, jeho delegácie, naši vojaci sú pripravení byť evakuovaní do tretej krajiny,“ poznamenala.
Počas krátkeho stretnutia s pápežom, ktoré trvalo asi päť minút, mu povedali, že 700 ich „vojakov je zranených, majú gangrénu, amputované končatiny„.
13:30 Rusmi dosadené vedenie Chersonskej oblasti chce požiadať Putina o začlenenie do Ruska
Predstaviteľ ukrajinskej Chersonskej oblasti dosadený Ruskom povedal, že administratíva tohto regiónu požiada ruského prezidenta Vladimira Putina o anektovanie oblasti a začlenenie do Ruska. Kirill Stremousov v stredu novinárom povedal, že neexistujú žiadne plány na vytvorenie samozvanej „Chersonskej ľudovej republiky“, podobnej tým v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.
Povedal však, že existujú plány požiadať Putina, aby ju anektoval. „Mesto Cherson je Rusko,“ povedal Stremousov podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti. „Na území Chersonskej oblasti nebude žiadna Chersonská ľudová republika, nebudú žiadne referendá,“ dodal Stremousov s tým, že ruskému prezidentovi odošlú požiadavku, aby zahrnul región medzi správne regióny Ruskej federácie.
Plány na dobytie Kyjiva sa pre ruskú armádu skončili obrovským neúspechom a podobný scenár sa začína napĺňať i v prípade druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkiv, odkiaľ Rusi postupne začínajú utekať. Prevzatie kontroly nad Chersonom, mestom v južnej časti Ukrajiny, a veľkou časťou okolitého regiónu, je dosiaľ pravdepodobne najvýznamnejší úspech Ruska vo vojne na Ukrajine. Ukrajinskí predstavitelia špekulovali, že Rusko plánuje usporiadať v regióne referendum na vyhlásenie nezávislosti, podobné tým, ktoré sa konali v Doneckej a Luhanskej oblasti v roku 2014.
12:30 Ruské jednotky zanechali v Charkivskej oblasti „smrteľné pasce“, vraví gubernátor
Ruskí vojaci zanechali v Charkivskej oblasti na severovýchode Ukrajiny „smrteľné pasce“. Ako referuje spravodajský web BBC, tvrdí to gubernátor oblasti Oleh Synjehubov. Ten prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram vyzval obyvateľov, aby radšej zostali v krytoch a neponáhľali sa naspäť do oslobodených dedín.
„Nepriateľ je zákerný a robí všetko pre to, aby zranil čo najviac ukrajinských civilistov,“ poznamenal Synjehubov. Podľa neho v regióne naďalej trvajú „zúrivé boje“, no ukrajinská armáda zatlačila okupantov k ruskej hranici a Rusi tak momentálne v menšej miere ostreľujú druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkiv.
11:52 V Čiernom mori hynú delfíny, súvisieť to môže s vojnou na Ukrajine
Turecko od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zaznamenalo pri pobreží Čierneho mora úbytok delfínov. Vedci sa domnievajú, že príčinou je znečistenie v jeho severných vodách, čo pripisujú zvýšenej vojenskej aktivite a prítomnosti 20 ruských vojnových plavidiel v oblasti.
To núti delfíny presúvať sa k pobrežiu Bulharska a Turecka, kde sa zamotajú alebo chytia do rybárskych sietí. TUDAV objavila viac než 80 uhynutých delfínov.
Námorné sily bežne používajú sonary, aby dokázali z veľkej vzdialenosti identifikovať nepriateľské ponorky. Keďže mnohé morské cicavce na komunikáciu tiež používajú zvukové vlny, nadmerný podmorský hluk na ne môže mať fatálne následky.
Hoci takýto hluk zvieratá nemusí zabiť okamžite, môže ich prinútiť migrovať do neznámych vôd, čo by mohlo vysvetľovať masívny delfíní exodus smerom na juh.
Podobnú situáciu hlási aj Bulharsko, kde zaznamenali zvýšený výskyt sviňuchy tuponosej, morského cicavca podobného delfínom. Vyšetrovaniu príčin úhynu zvierat podľa vedcov bráni fakt, že neexistujú žiadne nariadenia, ktoré by upravovali ochranu morských zvierat počas vojny.
11:30 Strana Dobrá voľba a Umiernení by neváhala ani vyvlastniť Slovnaft
Niektorí politici by neváhali ani vyvlastniť spoločnosť Slovnaft. Mimoparlamentná strana Dobrá voľba a Umiernení by k tomuto kroku pristúpila, ak by bratislavská rafinéria neplnila úlohy od vlády. Vládny kabinet však nateraz žiadne úlohy Slovnaftu oficiálne nezadal.
Strana Dobrá voľba a Umiernení preto vyzvala vládu, aby okamžite nariadila Slovnaftu zverejňovať marže pri predaji benzínu a nafty, nariadila firme termín, dokedy musí byť schopná spracovať inú ako ruskú ropu a vykonala voči Slovnaftu „mimoriadnu manažérsku operáciu“, ktorá umožní štátu kontrolovať procesy vedúce k najrýchlejšiemu ukončeniu závislosti od ruskej ropy.
„Ak sa táto operácia vo vopred stanovenom termíne nepodarí, je na mieste, aby štát prijala rozhodnutie o vyvlastnení podniku Slovnaft z dôvodu vykonávania aktivít v rozpore s bezpečnostnými záujmami krajiny,“ konštatoval predseda strany Tomáš Drucker.
11:10 Na Slovensko naďalej podľa plánov prúdi plyn z Ruska cez Ukrajinu
Na Slovensko naďalej prúdi plyn z Ruska cez Ukrajinu, a to v plánovaných objemoch. Pre agentúru SITA to potvrdil slovenský prepravca zemného plynu, spoločnosť Eustream. „Naďalej prepravujeme plyn v súlade s požiadavkami našich zákazníkov,“ uviedol hovorca Eustreamu Pavol Kubík.
Podľa údajov zverejnených spoločnosťou Eustream, cez Veľké Kapušany by malo na Slovensko dnes prísť takmer 68 miliónov metrov kubických plynu. Z Českej republiky cez Lanžhot necelých 31 miliónov kubíkov plynu. Počas májových dní prepravil Eustream cez Veľké Kapušany denne od 93 do 68 miliónov kubíkov plynu, a cez Lanžhot od milióna do 31 miliónov kubíkov plynu.
Ukrajinský prevádzkovateľ prepravy plynu GTS tvrdí, že odstaví približne tretinu zemného plynu z Ruska prepravovaného ďalej do Európy. Spôsobili to pokračujúce boje na viacerých miestach východnej Ukrajiny, predovšetkým v Luhanskej oblasti ovládanej Ruskom. Prevádzkovateľ prepravy plynu uviedol, že týmto rozhodnutím zastaví približne 32,6 milióna metrov kubických plynu denne, pričom vzniknutú situáciu odôvodnil „vyššou mocou“.
10:40 Kyjiv tvrdí, že od začiatku vojny padlo približne 26 350 ruských vojakov
Od začiatku invázie na Ukrajinu ruská armáda podľa ukrajinského ministerstva obrany stratila už približne 26 350 vojakov. Ukrajina zároveň tvrdí, že v bojoch bolo zničených 1 187 ruských tankov, 2 856 obrnených transportérov a 528 delostreleckých systémov.
Ruská armáda podľa Kyjiva stratila aj osem systémov protivzdušnej obrany, 199 lietadiel, 160 vrtuľníkov a dvanásť lodí a člnov. Informuje o tom spravodajský portál bbc.com, ktorý však dodáva, že tieto údaje nedokáže nezávisle overiť.
10:24 Putin je nebezpečnejší než Hitler alebo Stalin, vyhlásil poľský premiér
Poľský premiér Mateusz Morawiecki v stredu označil ruského prezidenta Vladimira Putina za nebezpečnejšieho, než bol nemecký nacistický vodca Adolf Hitler či sovietsky líder Josif Vissarionovič Stalin. Napísal to v článku, ktorý vyšiel v britskom denníku The Daily Telegraph.
Morawiecki vysvetlil, že Putin má oproti Hitlerovi a Stalinovi k dispozícii ničivejšie zbrane a tiež sociálne siete, prostredníctvom ktorých „nakazil internet miliónmi dezinformácií“. Podľa šéfa poľského kabinetu je preto „jedinou šancou pre Rusko a civilizovaný svet deputinizácia – podobne ako kedysi v Nemecku denacifikácia“.
„Putinova ideológia ‚ruského sveta‘ je dnešným ekvivalentom komunizmu a nacizmu v 20. storočí,“ napísal Morawiecki. Táto ideológia podľa poľského premiéra vedie k tomu, že Rusko si pre seba vymýšľa osobitné práva, a tým predstavuje hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre celú Európu.
Morawiecki je preto presvedčený, že túto ideológiu je potrebné „úplne vykoreniť“. „Ak Európa Putina nezastaví, pošle svoje vojská ďalej do Európy,“ varoval Morawiecki.
9:30 Ak bude mať Putin pocit, že prehráva, môže použiť jadrové zbrane, varuje americká tajná služba
Vladimir Putin by mohol vyhliadku na porážku Ruska na Ukrajine vnímať ako existenčnú hrozbu pre jeho režim. Americká tajná služba má podozrenie, že by to mohlo viesť k jeho urýchleniu sa a použitiu jadrových zbraní, píše The Guardian.
Šéfovia amerických spravodajských služieb v súvislosti s vojnou na území Ukrajiny predpovedajú dlhý a vyčerpávajúci boj. Ak by mal Putin pocit, že vojna ohrozuje jeho postavenie v Moskve, hrozí aj použitie jadrovej hlavice, domnievajú sa.
Američania tiež predpokladajú, že sa bude Putin aj naďalej oháňať ruským jadrovým arzenálom, v snahe odradiť Západ od ďalšej podpory Ukrajine. Ruský líder však podľa nich nepoužije jadrové zbrane, kým nepocíti existenčnú hrozbu pre Rusko či jeho režim. Za takúto hrozbu však môže Putin považovať aj perspektívu porážky na Ukrajine, skonštatovali.
8:50 Putin nedosiahol žiadny z hlavných cieľov, tvrdí Pentagon
Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa v rozsiahlej vojne proti Ukrajine nepodarilo dosiahnuť žiadny zo svojich hlavných cieľov. Ako referuje Rádio Sloboda, známe aj ako Rádio Slobodná Európa, oznámil to popredný predstaviteľ amerického ministerstva obrany.
Podľa predstaviteľa Putin naďalej zhromažďuje svoje sily, no ruská armáda zaznamenáva veľké straty. „Vidí, že niektoré z jeho schopností sa zmenšujú, najmä čo sa týka delostreleckých súbojov. Putin nedosiahol žiadny zo svojich hlavných cieľov. Mariupoľ stále nie je dobytý a odpor Azovstaľu pokračuje,“ povedal predstaviteľ Pentagonu.
Tvrdí, že Putin je približne dva týždne za pozíciami, na ktorých by sa chcel nachádzať v Donbase a na juhu Ukrajiny, a nie je jasné, ako sa situácia vyvinie. „Buďte si istí, že Ukrajinci môžu naďalej brániť svoje územie,“ dodal predstaviteľ amerického ministerstva obrany.
Pentagon uviedol, že nevie, či sa Putinove plány na vojnu proti Ukrajine zmenili. „Nechápeme, ako veľmi sa zmenili Putinove strategické ciele. Nevieme, či chce len ovládnuť Donbas a vyhlásiť víťazstvo, alebo túto kontrolu chce využiť na ďalšie útoky. Nemáme absolútnu istotu o Putinových plánoch,“ skonštatoval predstaviteľ.
7:40 Petícia za vyslobodenie vojakov brániacich Azovstaľ má vyše milión signatárov
On-line petíciu vyzývajúcu Organizáciu Spojených národov, aby z obkľúčených oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom Mariupole vyslobodila všetkých zostávajúcich asi 1000 ukrajinských ozbrojencov podpísalo do utorka už viac ako 1,1 milióna ľudí. V stredu o tom informovala agentúra AFP.
Metalurgický kombinát Azovstaľ je poslednou baštou odporu ukrajinských ozbrojených síl v meste Mariupol, ktoré už týždne zažíva neúprosné ostreľovanie a bombardovanie jednotkami ruskej armády.
Ruská armáda sa snaží získať úplnú kontrolu nad Mariupolom, aby mohla otvoriť ďalší pozemný koridor s Krymským polostrovom, ktorý Rusko obsadilo a anektovalo v roku 2014.
Príbuzní, ukrajinskí blogeri a bojoví druhovia ozbrojencov z Azovstaľu z iných operácií už dlhší čas – prostredníctvom sociálnych sietí – vyzývajú, aby sa ukrajinské vedenie spoločne s niektorými krajinami zo Západu pokúsilo u Ruska presadiť scenár podobný Operácii Dynamo z čias druhej svetovej vojny.
PREHĽAD SPRÁV
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa Slovensku poďakoval za solidaritu a pomoc, ktorú poskytuje Ukrajine. Vo videopríhovore poslancom Národnej rady vyzval na pokračovanie pomoci, a to v obrannej oblasti, v téme sankcií i v podpore európskej perspektívy Ukrajiny. Vyzval Slovensko, aby bolo hlasom Ukrajiny v Európskej únii.
Ukrajine budeme naďalej pomáhať, či už humanitárne, vojenskou pomocou, ako aj podporou jej členstva v Európskej únii. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla v reakcii na videopríhovor ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského poslancom Národnej rady SR.
Poslanci Národnej rady prijali uznesenie, ktorým odsúdili činy Ruskej federácie, prezidenta Ruska Vladimira Putina, ako aj ruských ozbrojených síl a ich veliteľov voči Ukrajine. Označili to za akt bezdôvodnej vojenskej agresie vrátane zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov.
Ukrajinský prevádzkovateľ plynovodov GTSOU uviedol, že tranzit ruského plynu do Európy cez jeden z kľúčových vstupných bodov na ukrajinskom území, stanicu Sochranovka, bude od dnes zastavený. Dôvodom sú aktivity ruských okupačných síl na Donbase, kam patrí aj Sochranovka.
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková počas návštevy Kyjeva povedala, že Nemecko sa chce v budúcnosti zaobísť úplne bez dodávok energie z Ruska. Nemecko sa tak potichu pripravuje na prípadné náhle zastavenie dodávok plynu z Ruska. Súčasťou núdzového plánu by malo byť aj prevzatie kontroly nad kritickými podnikmi zo strany štátu.