Vedci radia zaručený spôsob, ako nachytať klamára priamo pri lži
- Ak človek klame, musí sa dobre sústrediť
- Skús preto potenciálneho klamára rozhodiť
- Vedci vysvetľujú, ako si nenechať prejsť cez rozum
- Ak človek klame, musí sa dobre sústrediť
- Skús preto potenciálneho klamára rozhodiť
- Vedci vysvetľujú, ako si nenechať prejsť cez rozum
Sú ľudia, ktorí klamú priam profesionálne. Vedci však odhalili zaujímavý trik, pomocou ktorého klamára ľahko odhalíš. Nemusíš byť ani žiadny psychológ a aj tak budeš odhaľovať klamstvá ako ostrieľaný vyšetrovateľ v televíznej kriminálke.
Ak máš podozrenie, že stojíš zoči-voči klamárovi, skús ho rozptýliť. Vedci na základe svojho experimentu tvrdia, že ide o jeden z najlepších spôsobov, ako niekoho prichytiť priamo pri klamstve.
Existujú dôkazy o tom, že je klamanie kognitívne náročnejšie ako hovorenie pravdy. Túto skutočnosť vieš využiť vo svoj prospech. Na štúdiu upozornil portál Science Alert.
Multitasking brzdí klamárov
Vedci vysvetľujú, že na vytvorenie klamstva je potrebné dostatočné kognitívne úsilie. Ak sa teda musí človek v tom istom momente sústrediť aj na niečo iné, jeho lož zrejme neobstojí najlepšie.
Existuje len jedna podmienka. Musíš prísť s úlohou, ktorú bude daný človek považovať za dôležitú, inak uprednostní klamstvo.
Vedci zdôrazňujú, že ide len o prvotné zistenia a ich systém preto zatiaľ nie je nepriestrelný. Nevyhnutný je ďalší výskum, no už dnes vieme, že multitasking nejakým spôsobom brzdí klamárov.
„Náš výskum ukázal, že pravdy a klamstvá znejú na nerozoznanie vierohodne, ak má klamár dobrú príležitosť premýšľať, čo hovoriť,“ povedal psychológ Aldert Vrij z Univerzity of Portsmouth v Spojenom kráľovstve. „Keď má človek menšiu možnosť premýšľať, dá sa často rozoznať, že klame.“
„Klamstvá zneli v našom experimente menej vierohodne ako pravdy najmä vtedy, ak museli opýtaní vykonať aj sekundárnu úlohu a povedali sme im, že je dôležitá.“
Experiment
Do experimentu sa zapojilo 164 dobrovoľníkov, ktorí vyjadrili svoje názory na aktuálne spoločenské témy. Neskôr ich rozdelili do dvoch skupín na falošné pohovory. Vopred každému povedali, či majú o svojich názoroch klamať alebo majú hovoriť pravdu.
Napokon všetkých rozdelili na tri iné skupiny. Jedna tretina zúčastnených dostala sekundárnu úlohu a bolo im povedané, že je veľmi dôležité, aby ju splnili, ak chcú pohovorom prejsť. Druhá skupina síce mala úlohu navyše, no nikto nespomenul, či je dôležitá. Posledná skupina nemala žiadnu úlohu.
Spomínané dve tretiny si mali zapamätať a neskôr spomenúť na niekoľkomiestne registračné číslo auta.
Vedci v štúdii píšu, že „najviac diagnostických rozdielov medzi ľuďmi, ktorí klamali a tými, ktorí boli úprimní, sme zaznamenali pri dôveryhodnosti, bezprostrednosti, priamosti a jasnosti“.
Výsledky vedcov neprekvapili. Rozdiely medzi jednotlivými skupinami neboli veľké, no boli badateľné. Klamať tak, aby to znelo ako pravda, vyžaduje skutočné sústredenie. Človek si musí za pochodu vymýšľať a zároveň nesmie na celú fikciu zabudnúť.
„Vzorec výsledkov naznačuje, že zavedenie sekundárnych úloh v rozhovore by mohlo uľahčiť odhaľovanie lží, no úlohy je potrebné zavádzať naozaj opatrne,“ píšu.
Úloha bude navyše efektívna iba v prípade, že ju druhý človek vezme vážne. Môže ísť o dôležitú úlohu, alebo o úlohu, ktorú nemôžu prestať robiť a je nevyhnutná – napríklad držať vo vzduchu objekt.
Je naozaj úsmevné predstaviť si, ako by si takúto úlohu skúšal v reálnom živote na manželku, kamaráta či podriadeného. Vedcom zrejme ešte musíme dopriať čas, aby stihli svoje zistenia premyslieť, posunúť na vyšší level. Nabudúce možno prídu s odporúčaniami, ktoré budú v bežnom živote využiteľnejšie.
Článok bol pôvodne publikovaný 15. mája 2022.
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko
Zdroje: Science Alert, International Journal of Psychology and Behavior analysis