Ruskí vojaci pochovali Ukrajinca zaživa. „Uvedomil som si, že žijem,“ tvrdí

O zverstvách páchaných ruskými vojakmi sa hovorí už dlhšie. Jeden z vojakov už dokonca predstúpil pred súd, aby čelil konsekvenciám za svoje ohavné činy.

Jedno z údajných zverstiev páchaných ruskými vojakmi vo vojne na Ukrajine proti tamojším civilistom opísala najnovšie jedna z obetí, ktorej príbeh v pondelok priniesol aj portál britskej stanice Sky News. Príbeh pána Kulichenka, ktorému sa podarilo prežiť, potvrdili aj samotný ukrajinskí predstavitelia, rodinní príslušníci či ľudia, s ktorými sa stretol hneď po tom, ako popravili jeho dvoch bratov. 

Jeden z mnohých

Ukrajinského civilistu Mykolu Rusi údajne aj s jeho dvoma bratmi donútili kľaknúť si na okraj čerstvo vykopanej jamy vedľa pšeničného poľa na severe Ukrajiny. Ako informuje portál Wall Street Journal (WSJ), ich nohy a zápästia boli pevne zviazané a ich oči boli prekryté lekárskym obväzom, ktorý prichytili obyčajnou páskou.

Podľa opisu zverejneného denníkom WSJ následne zabil prvý náboj najmladšieho brata Jevhena, druhý usmrtil najstaršieho Dymytra. Náboj určený Mykolovi mu trafil miesto tesne vedľa pravého ucha a vyšiel von pravou stranou jeho úst, píše sa v správe WSJ.

Ruskí vojaci sotili Mykolu do hrobu na Jevhena, potom zacítil váhu Dymytrovho tela, ktoré na neho dopadlo. Neskôr si uvedomil, že niekto na nich lopatou hádže zem. „Uvedomil som si, že žijem,“ povedal 33-ročný Mykola.

zdroj: WSJ/Screenshot

Jeho opis tvorí základ jedného z tisícov prípadov, ktoré ukrajinskí prokurátori zbierajú proti ruským ozbrojeným silám – obviňujú ich z páchania vojnových zločinov vrátane svojvoľných popráv, mučenia a znásilňovania.

Pochovaný zaživa

Ruskí vojaci mali do malej dedinky, kde bratia žili, prísť po 18. marci. Dovtedy totiž bol Dovžyk úplne nedotknutý. Prehľadávali domy a napokon sa dostali ku bratom Kulichenkom. Mykola, ktorý prežil, opísal, ako ich prinútili vyzliecť sa do pása a kľaknúť si pri plote.

Po tom, ako prehľadali dom, bratov prinútili nastúpiť do jedného z ich vozidiel. Cez hlavu im dali tašky, aby nič nevideli, pričom ich sestra Iryna sa iba bezmocne pozerala. Ruskí vojaci vypočúvali bratov niekoľko dní. Chceli vedieť, kto informoval ukrajinské sily o umiestnení kolóny, čo však oni netušili. Agresori bili Kulichenka pažbou pušky do chrbta a nôh.

Mykola počul svojich bratov kričať od bolesti, no nič s tým nemohol robiť. Postupne každého z nich vypočuli, pričom sa medzi sebou nemohli vôbec zhovárať. V osudný deň bol Mykola sotva pri vedomí, keď mu ruskí vojaci zviazali nohy. Spoločne s bratmi ho zviazali a hodili do zadnej časti auta. 

Keď auto zastavilo, všetkých ich vytiahli a zoradili na kolenách. Mykola, ktorý mal zaviazané oči, počul, ako niekto pri ňom kope priekopu. Počul zbraň, a potom ho zasiahla guľka pod pravé ucho. Následne ho hodili do priekopy a lopatou naňho hádzali zeminu.

Mykola pozbieral posledné sily a vytiahol sa z hrobu. Podarilo sa mu dať dole pásku z očí a aj povraz okolo nôh. Jeho zápästia boli príliš pevne zviazané, povedal. Uvidel svojich bratov, ktorí už nejavili žiadne známky života, a tak nakopal na hrob viac zeme, aby ich prikryl. Netušil, kde je, ale vedel, že musí nájsť cestu domov bez toho, aby narazil na ruské sily.