Svet je na novú pandémiu pripravený katastrofálne, varujú experti. Pribudli stovky nakazených

Na Slovensku za uplynulý deň pribudlo 262 pozitívne testovaných ľudí formou RT-PCR testov. Celkový počet ukončených laboratórnych PCR testov doteraz je 7 133 522, pričom takto bolo pozitívne testovaných 1 787 919 osôb.

V nemocniciach je hospitalizovaných 264 pacientov. Počet potvrdených úmrtí na pľúcnu formu COVID-19 vzrástol o 4 prípadov. Celkový počet úmrtí je 20 073.

Svet nie je o nič lepšie pripravený na novú pandemickú hrozbu než v roku 2019, keď sa objavil nový druh koronavírusu, dokonca môže byť v skutočnosti ešte v horšej pozícii. Vyplýva to zo správy Nezávislého panelu pre pripravenosť a reakciu na pandémiu. Informuje Reuters.

Nedostatočný pokrok v reformách, ako je aj financovanie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), znamená, že svet je zraniteľnejší než kedykoľvek predtým, uvádza sa v správe.

Autori správy na čele s bývalou novozélandskou premiérkou Helen Clarkovou a bývalou prezidentkou Libérie Ellen Johnsonovou Sirleafovou síce zaznamenali určitý pokrok, avšak podľa nich nie je dostatočne rýchly na to, aby „túto pandémiu (ochorenia COVID-19) v blízkej dobe ukončil alebo aby zabránil ďalšej“.

„Práve teraz máme rovnaké nástroje a rovnaký systém, aký existoval v decembri 2019 v súvislosti s reakciou na hrozbu pandémie. A tieto nástroje jednoducho neboli dosť dobré,“ povedala Clarková.

„Ak by tento rok, budúci alebo ten nasledujúci rok nastala nová hrozba pandémie, budeme do značnej miery na tom rovnako… možno ešte horšie, vzhľadom na momentálne obmedzený fiškálny priestor mnohých, ak nie väčšiny krajín,“ dodala.

Panel expertov vo svojej správe zároveň vyzval na zasadnutie na vysokej úrovni Valného zhromaždenia OSN a nezávislej rady pre zdravotné hrozby pod vedením hláv štátov s cieľom podnietiť určité kroky.

zdroj: Unsplash/Jida Li

Správa orgánu zriadeného WHO prichádza pred Svetovým zdravotníckym zhromaždením (WHA) v Ženeve, kde by malo 194 členských štátov rozhodovať o kľúčových reformách pri príprave na budúce pandémie.

Pandémia ovplyvnila duševné zdravie rodičov

Pandémia ochorenia COVID-19 značne ovplyvnila mieru stresu a úzkosti rodičov. Na mentálne zdravie rodičov vplýval aj ich príjem a socioekonomický status.

Aj tieto poznatky priniesla najnovšia štúdia vedcov zo Slovenskej akadémie vied (SAV) a Inštitútu psychológie Prešovskej univerzity, ktorí počas poldruha roka pandémie sledovali zmeny v duševnom zdraví rodičov. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.

Vzhľadom na charakter protipandemických opatrení, ktorými sa Slovensko riadilo od marca 2020, sa rodičia zaradili medzi najzraniteľnejšie skupiny. Podľa SAV boli vystavení strachu o zdravie svojich detí, problémom súvisiacim s dištančným vzdelávaním a prácou z domu či rizikám spojeným s poklesom alebo stratou príjmu.

zdroj: TASR/František Iván

Výskumný tím zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV zaujímalo, do akej miery sa spomenuté faktory premietli v mentálnom zdraví rodičov na Slovensku.

Od jesene 2020 uskutočnili štyri vlny zberu dát (október a december 2020, december 2021 a marec 2022) na vzorke 2 000 respondentov. Výskumníci sledovali všeobecnú úzkosť a depresiu a tiež úzkosť a stres súvisiaci s ochorením COVID-19.

„Zistili sme, že celková úroveň depresie a úzkosti rodičov počas pandémie vykazovala známky stability v čase, zaznamenali sme však výraznejšie zmeny v úrovni stresu a úzkosti súvisiacej s pandémiou ochorenia COVID-19,“ vysvetlila spoluautorka štúdie Denisa Fedáková zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Úzkosť ovplyvnená pandémiou sa začala výrazne znižovať po prvých dvoch vlnách zberu údajov, naopak, stres súvisiaci s ochorením COVID-19 sa časom zvýšil, pričom jeho vrchol sme pozorovali v tretej vlne zberu údajov, na konci roka 2021.“

Duševné zdravie rodičov v sledovanom období ovplyvňoval príjem a socioekonomický status domácností. „Čím nižšie boli objektívne ukazovatele príjmu a úroveň subjektívneho socioekonomického statusu, tým vyššie boli hodnoty depresie a úzkosti reportovanej rodičmi, ako aj hodnoty úzkosti a stresu súvisiacich s pandémiou COVID-19,“ doplnila vedkyňa.

V tejto súvislosti tím výskumníkov upozorňuje, že pokiaľ ide o odporúčania na tvorbu sociálnych politík, javí sa byť dôležité venovať zvýšenú pozornosť pocitom a obavám rodičov, pretože úroveň ich mentálneho zdravia klesá, keď je ohrozený ich príjem a finančná situácia domácnosti, ich vlastné bezpečie a bezpečie ich detí.

Podľa výskumníkov sú rodičia dôležitými osobami v živote detí a starostlivosť o mentálne zdravie rodičov by mala byť súčasťou sociálnych politík.