Menštruačné voľno nazvime radšej „bolestné“. Nech Slovensko vstúpi do 21. storočia

Nižšie platy žien, nerovnosť pohlaví, emancipácia a… menštruačné voľno.

Pre ženy znie jeden voľný deň v mesiaci, keď nás trápi vlastné telo, pripravujúce sa na možného „votrelca“, dostatočne normálne. U množstva mužom, obzvlášť tých, ktorí žijú s podobne každomesačne trpiacim človekom, tiež.

To, či sa Slovensko poberie po stopách Španielska, ktoré prišlo s návrhom zavedenia osem hodín voľna pre ženy počas menštruácie, je otázne. Avšak už aj v našej krajine sa niektoré politické strany, ale hlavne rôzne organizácie, obzerajú po možnosti, ako pretaviť návrh do reality. Napokon, na domácej scéne sa o ňom diskutuje už pekných pár rokov.

Svetových preborníkov je však zatiaľ len zopár krajín, ako Japonsko, Južná Kórea, Taiwan, Zambia a Indonézia. Zaujímavý výber.

Nájde sa stále množstvo ľudí, ktorým príde takáto „výhoda“ smiešna, scestná a neférová. Ak sa ženy bijú za rovnaké práva, platiť by pre nich mali aj rovnaké normy, tvrdia. Faktom ostáva, že práva a povinnosti každého z nás nikdy nebudú rovnaké a nielen čo sa týka pohlavia. Dostupnosť práv by sa však líšiť nemala.

Nemám na mysli právo na vzdelanie, právo voliť, právo na slobodné rozhodnutie, vlastný výber ženícha, vstup do politiky, vedenie firmy a podobne. O týchto pojmoch, verím, že sa už v 21. storočí s aspoň priemerne inteligentnými ľuďmi baviť netreba.

Španielsko napreduje míľovými krokmi, pre ženy chce zaviesť „menštruačné voľno“

Myslím na práva a povinnosti, ktoré plynú ľuďom v pracovnom svete, v rodine, v bežnom živote. Čo s tým všetkým má vlastne menštruačné voľno a je to právo, alebo neakceptovateľná výhoda?

Svet vtedy nie je zaujímavý, skôr iritujúci

Začnime faktom, že krajiny, ktoré ponúkajú podobné voľno, zároveň zväčša prikazujú zamestnankyniam zameškanú prácu dobehnúť. Takže vlastne o skutočné voľno nejde.

Ak by si každý mesiac vedel, že príde deň, keď budeš skuvíňať od bolesti v kŕčoch a vôbec ťa nebude zaujímať, či chce šéf oznamovať novinky, dokonca ani to, čo budeš jesť, no si stále zmätený z „menštruačného voľna“, polož si rovnakú otázku inak.

A vôbec, ženy sú od útleho veku spoločnosťou stigmatizované pre menštruovanie. Spoločnosťou, ktorá zahŕňa nielen mužov, a už vôbec nie všetkých na tejto planéte, ale aj ženy.

Poďme preto takýto typ voľna nazvať „bolestné“. V očiach Španielskej gynekologicko-pôrodníckej asociácie je návrh tohto druhu voľna úplne logický, keďže približne každá tretia žena trpí počas menštruácie takzvanou dysmenoreou, informuje The Telegraph.

Ide o výrazné bolesti a silné kŕče, v horších prípadoch sa medzi symptómy môže zaradiť aj hnačka či zvýšená teplota. Predstavme si teda, že by si dostal slabšiu črevnú virózu a polku dňa musel presedieť na záchode. Mal by si energiu na prácu?

Dve muchy jednou ranou, možno aj tri

„Bolestné“ by dokázalo vo všeobecnosti pomôcť nielen ženám, ale aj ich zamestnávateľom, ktorí by sa mohli na zamestnankyňu spoľahnúť, pretože pri značnej bolesti človek stráca pozornosť a môže sa dopustiť viacerých chýb. Nie je schopný sústrediť sa na rokovania, na obchodovanie, ani na poskytovanie rôznych druhov servisu. Takže víťazstvo neexistuje, a ak je, je na oboch stranách vo vzťahu zamestnávateľ – zamestnanec.

Otázne je, či by podobné voľno neovplyvnilo negatívne platové a už beztak nižšie ohodnotenie žien, ktoré sa často obhajuje možnou materskou dovolenkou a rodičovstvom. Rovnako nevieme, ako by bolo možné ho aplikovať na sektory, ktoré zahŕňajú pásovú výrobu či iné pracovné činnosti so značne neflexibilnou náplňou a manažmentom práce.

Ak by sme sa pozreli na to, čo zmeniť a ovplyvniť aktuálne môžeme, treťou muchou, ktorú by sme lapili, respektíve skupinou ľudí, ktorá by z takého voľna prosperovala, sú iní ľudia v okolí ženy.

Ak máš partnerský vzťah, prípadne s partnerom žiješ, asi ti netreba vysvetľovať, že po príchode domov z práce, keď sa žena celý deň premáhala a snažila sa sústrediť na nerobenie chýb, nebude mať energiu na varenie večere, pranie bielizne a iné činnosti, ktoré spadajú do starostlivosti o domácnosť (a bezpochyby by ich mali vykonávať všetci spolužijúci, čo verím, že už ani netreba hlbšie opäť vysvetľovať). Ak stále netušíš, kam tým mierim, manifestujme to na jasnom prípade:

Ak žena, ktorá zväčša žije s jednakým ďalším človekom – mužom či rodinou –, bude môcť ostať jeden jediný deň doma a nepretvarovať sa, že ju nič nebolí, je omnoho pravdepodobnejšie, že muž, ktorý príde z práce domov, nájde ženu v lepšej nálade, ako keď by mala prísť z práce v podobnom čase ako on.

Summa summarum, ak žiarliš na kolegyňu, ktorá by si mohla vybrať menštruačné voľno, v tomto článku pomenované ako „bolestné“, spomeň si na vlastnú partnerku, ak ju máš, ktorá by si ho s radosťou zobrala počas mesiaca tiež, a ty by si si mohol v daný deň vydýchnuť od napätej atmosféry či nadmernej práce po príchode domov.

V tejto teórii som sa bližšie pozrela hlavne na zadanú časť populácie. Ostáva však aj nezadaná časť, ktorá by sa mohla cítiť ukrátená, však?

Nuž, možno máš ako nezadaný a pracujúci človek sestru či spolubývajúcu, či aspoň dostatok empatie, aby ťa vcelku 12 dní bolestného voľna v roku, ktoré si žena aj tak bude musieť následne odpracovať, nerozhodilo natoľko, že by si sa uchýlil k nenávisti či neprajnosti. Veď na život bez partnera máš rovnaké právo ako ľudia, ktorí si vyberú opačne.

Rovnaké právo, ako by mali mať ľudia v sexuálnej orientácii. Rovnaké právo, ako by mali mať trpiaci ľudia vo výbere 1 dňa „bolestného“ voľna.

Ak problematiku dobre uchopíme, pochopíme a vysvetlíme, má potenciál prispieť k mieru v domácnostiach, zamestnania a tak aj vo svete.