Príbeh, ktorý chytí za srdce: Manželia zachránili desiatky zvierat z bombardovaného mesta

Ruská invázia na Ukrajinu prináša často nepredstaviteľné príbehy zo života, ktoré znejú skôr ako námety na film než ako skúsenosti bežných ľudí. Ukrajinci zažívajú veci pre nás nepredstaviteľné. Vojna ich formuje, mení a núti ich hľadať východiská zo situácií, keď človek stojí na pokraji života a smrti.

S jedným takýmto svedectvom prišiel denník The Guardian, ktorý opísal príbeh manželského páru z mesta Irpiň v Kyjevskej oblasti. Anastázia Tykha je 20-ročná študentka veteriny. Spolu s manželom Arthurom Leem 9. marca utiekla zo svojho mesta, ktoré ostreľovali Rusi.

Z vojny zachránili množstvo zvierat

Anastázia bola vedúca v útulku v Irpini, čo dvojici pridalo spoločníkov na ceste cez ich vojnou zmietanú vlasť. Ukrajinka chcela so sebou vziať devätnásť psov, päť mačiek, korytnačku, chameleóna, dve jašterice, axolotla a škrečka. „Bolo toho až príliš veľa na to, aby sme sa báli,“ vyjadrila svoj postoj Anastázia. 

Z Mariupoľu utiekol po vlastných. Kráčal stovky kilometrov so svojím psom, ísť ho nechali aj Čečenci

Rozhodnúť sa utiecť nebolo pre dvojicu vôbec ľahké. V tom čase však Rusi získavali kontrolu nad ich oblasťou, nemali už ani vodu ani elektrinu. Psy v útulku museli piť vodu z akvária. Na útek ich presvedčila priateľka Snežana, ktorá pracovala s Anastáziou. 

„Snežana mi povedala, že musíme odísť, inak nás zabijú, a že je to pre nás a pre zvieratá posledná šanca ako prežiť,“ hovorí Anastázia. Jej manžel Lee uznal, že Snežana „mala pravdu“.

„Náš dom sa onedlho dostal do srdca tvrdých bojov,“ dodal. K mostu, cez ktorý ukrajinskí vojaci pomáhali ľuďom utiecť, museli kráčať viac ako tri kilometre.

Niektoré psy mali zdravotné problémy

Anastázia a Lee sa vybrali na cestu aj so svojimi štvornohými priateľmi. Nie všetky z devätnástich psov však boli zdravé. Dve borderské kólie mali totiž zlomené chrbtice a pohybovali sa vďaka psím vozíčkom. Ďalší pes menom Life, alebo v preklade Život, mal amputovanú nohu.

„Chvíľu som si myslel, že to nezvládneme. Potom nám však zavolala Snežana a povedala, že nás na druhej strane bude čakať minibus,“ opisuje situáciu Lee.

K mostu kráčali tri hodiny. Výbuchy a výstrely ich desili. Jeden zo psíkov bol z cesty taký vystrašený, že si odhryzol kúsok jazyka. Ďalší, vrátane ich vlastného psa Zeusa, sa vyhrýzli z vôdzky a utiekli. K mostu sa dostali bez nich, no novinári na nich upreli svoju pozornosť.

„Vtedy nás odfotografovali. Ja som sa len chcela dostať na druhú stranu mosta. Bála som sa, pretože okolo nás boli zhorené autá a rozbité sklo či kov. Nechcela som, aby sa zvieratá porezali,“ hovorí Anastázia.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa @stasia_tihaia

Chceli sa vrátiť po stratené psy

Lee vysvetlil, že naokolo bolo počuť výbuchy, no po dvoch týždňoch si už na to ľudia zvykli. Vojaci odohnali novinárov a dvojicu zobrali cez most. Ruské jednotky naňho počas prechodu pálili, no podarilo sa im prejsť. Dorazila do Kyjeva, kde svojich zvieracích priateľov ubytovali vo vonkajšej saune. 

Na druhý deň si zaumienili, že sa vrátia po Zeusa a zvyšné psy. V saune strávili päť dní, no Lee vraví, že „Anastázia sa každý deň na oblastnej hranici pýtala vojakov, či sa môže vrátiť pre psíky, ktoré utiekli“. Veliteľ jej to nechcel dovoliť, no po opakovanom žiadaní sa nechal presvedčiť.

Dvojica kráčala do opusteného útulku plného hladných psov. „Bolo to náročné, mali sme množstvo ťažkého krmiva,“ hovorí Lee. Vrátili sa domov, našli Zeusa a ďalšie zvieratá. Na spätnú cestu sa vybrali v spoločnosti piatich štvornohých priateľov.

Manželia tento skutok opakovali

Anastázia a Lee sa rozhodli vrátiť do vojnovej oblasti ešte dvakrát. Našli všetky psy, ktoré im predtým utiekli. Ich posledný zájazd bol podľa slov Leeho najstrašidelnejší. 

„Rada tvrdila, že Rusi počas predošlého dňa odišli a že to bolo bezpečné. No nebolo to tak. Bomby dopadávali len dva metre od nás. Ukryli sme sa medzi našou dodávkou a plotom. Bolo to tesné,“ povedal Lee.

Ruské vojská sa z mesta stiahli a manželia sa tam vrátili. Starajú sa o 30 psov a 10 mačiek. Hovoria, že sú vďační za to, že žijú taký život, aký milujú.