Na Slovensku plytváme množstvom jedla a legislatíva nepomáha

Marianna Miekšová

25. októbra 2016 o 20:00

Globálne otepľovanie je dôležitou environmentálnou témou, no to, čo v súčasnosti na Slovensku najviac rezonuje, je plytvanie jedlom. Týka sa každého a je to problém, ktorý vidíme všade navôkol. Ako ho však riešiť, keď je legislatíva zlá?

Globálne otepľovanie je dôležitou environmentálnou témou, no to, čo v súčasnosti na Slovensku najviac rezonuje, je plytvanie jedlom. Týka sa každého a je to problém, ktorý vidíme všade navôkol. Ako ho však riešiť, keď je legislatíva zlá?

Podľa OSN sa na svete každý rok vyhodí viac než miliarda ton potravín, čo je približne tretina celej produkcie. Znamená to, že sa neplytvá len financiami, ale aj ostatnými faktormi zahrnutými v procese produkcie, vrátane hospodárskej pôdy, vody a ľudskej sily. To všetko vyjde nazmar, pretože výsledok tohto procesu končí v kontajneroch. Konkrétne na Slovensku sa ročne vyhodí viac než 800-tisíc ton potravín, aj keď presné výpočty neexistujú.

Veľkou mierou sa na tom podieľajú domácnosti, ktoré vyhadzujú varené jedlo, mliečne výrobky či ovocie a zeleninu, pretože si neustrážia moment skazenia. Podľa štatistík viac plytvajú mladí ľudia, ktorí si zrejme jedlo vážia menej. No objem vyhodených potravín zo supermarketov je stále markantnejší. Vyhadzujú totiž aj trvanlivé potraviny, ktoré sú podľa laboratórnych testov bezpečné a chutné ešte mesiace po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, a ktoré sa bežne v domácnostiach nevyhadzujú. Tak káže slovenský zákon. Európske krajiny stále hľadajú vhodné riešenia a treba uznať, že sa im darí lepšie ako nám. Sme totiž jednou z posledných krajín, v ktorých nie je možné darovať alebo predávať potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.

Vo Francúzsku nedávno úplne zakázali vyhadzovanie potravín. Obchody namiesto toho musia všetky odovzdať a tie neskôr putujú na charitu. Takéto riešenie by chceli pretlačiť na celoeurópskej úrovni. V Taliansku zas nedávno predajcom umožnili darovať potraviny po uplynutí dátumu spotreby. V susednom Česku je tiež možné darovať jedlo pred alebo po záruke, existujú tu aj špeciálne obchody, v ktorých takéto potraviny predávajú. V Brne si napríklad môžeš výhodne kúpiť čipsy po záruke, ktoré sú úplne v poriadku, alebo lacný jogurt, ktorému čoskoro končí záruka. Mnohým ľuďom to výrazne uľahčuje život, najmä so študentským či dôchodkovým rozpočtom.

foto: facebook.com/FreeFood

Slovenské riešenie

Na Slovensku sa bohužiaľ zmena legislatívy až tak nepodarila. Obchody a reťazce tdnes môžu potraviny pred zárukou darovať výlučne len Potravinovej Banke Slovenska. Realita je však taká, že banka nestíha všetko darované jedlo prerozdeľovať ďalej a obchody tiež nemôžu darovať také množstvo, aké by chceli. Pritom, ak by bolo možné posúvať jedlo ďalším inštitúciám, ako sú rôzne organizácie pomáhajúce bezdomovcom, chudobným či dôchodcom, pomoc by mohla byť efektívnejšia.

Na tento problém už dlhšie upozorňuje občianske združenie Free Food, ktoré prišlo s petíciou na zmenu legislatívy. Žiadajú napríklad, aby bolo možné darovať aj výrobky po uplynutí dátumu spotreby, no aby zároveň už nebolo možné odpísať si ich z daní. To by mohlo reťazce motivovať k darovaniu ešte pre uplynutím záruky. Chcú tiež, aby mohli jedlo odovzdávať aj iným inšitúciám, než len monopolu PBS.

Problém vidia aj v zbytočnom plytvaní zeleniny a ovocia, ktoré nespĺňajú kvóty na rozmery či vzhľad. Nedávno tento problém vyriešil český Penny Market kampaňou za predaj škaredej zeleniny. Združeniu sa už podarilo vyzbierať dostatok podpisov a petíciu odoslalo Ministerstvu pôdohospodárstva. To je po neúspešnom pokuse združenia o zriadenie verejných chladničiek s nevyužitým jedlom dobrá správa. S chladničkami nepochodili kvôli hygienikom, pritom verejnosť na projekt reagovala pozitívne a v zahraničí takéto projekty bežne fungujú.

foto: facebook.com/FreeFood

Možno si už niekedy počul pojem dumpster diving. Je to spôsob získavania jedla formou vyberania kontajnerov, no nie tak, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Skupinky ľudí sa dohadujú na sociálnych sieťach a vždy si vyhliadnu obchod, ktorý vyhadzuje stále dobré potraviny. Ide napríklad o poškodené balenia, trvanlivé veci po záruke, pečivo z daného dňa či ovocie, ktoré nemá požadovaný tvar. Niektoré supermarkety spolupracujú a kontajnery nechávajú voľne prístupné, navyše potraviny balia do igelitu, aby zostali v koši nepoškodené. Iné zas volia opačnú stratégiu a diverom sa snažia za každú cenu zabrániť v tejto disciplíne. Netreba hádam rozmýšľať nad tým, ktorá cesta je efektívnejšia.

Niektoré reťazce, ako napríklad Kaufland, sa snažia plytvaniu predchádzať tak, že výrobky pred uplynutím spotreby predávajú za zlomok pôvodnej ceny. Večer tam tiež môžeš kúpiť pečivo a zeleninu takmer zadarmo. Napriek pozitívnemu prínosu prerozdeľovania potravín netreba zabúdať na možné negatíva. Uvoľnenie pravidiel pre darovanie potravín, by mohlo priniesť aj zvýšené zdravotné riziká pre ľudí, aj keď určite nie také, s akými ráta legislatíva. Dátum spotreby, ktorý sa líši od minimálnej trvanlivosti, však netreba podceňovať.

No nielen obchodné reťazce majú problém s plytvaním. Týka sa to aj gastro prevádzok a hotelov, ktoré denne vyhadzujú aj množstvo uvarených pokrmov. Niektoré prevádzky v zahraničí to riešia tak, že po záverečnej rozdajú chutné a stále čerstvé jedlo zariadeniam pre bezdomovcov alebo na námestí. Nevieme o tom, že by niečo podobné robila niektorá reštaurácia v Bratislave alebo iných slovenských mestách, pretože legislatíva ani k takémuto riešeniu nie je priateľská, no určite je to jedna z ciest do budúcnosti. Kľúčové je odosobniť sa od predstavy, že niekto cudzí konzumuje zadarmo tvoje jedlo. Veď ty by si ho aj tak vyhodil.

foto: robgreenfield.tv/foodwaste

Ako môžeš prispieť

Napriek nedokonalej legislatíve je možné s plytvanímbojovať aj inak. Okrem samozrejmostí, ako dôslednejšie nakupovať, plánovať, uskladňovať potraviny správne a spotrebovať ich tak, aby sa zbytočne neskazili, máš aj ďalšie možnosti. Inšpirovať sa môžeš príkladom z jedného brnenského internátu. Keďže študenti pravidelne vyhadzovali množstvo potravín, ktoré nestihli spotrebovať, zriadili takzvaný food box. Každý, kto odchádzal na víkend domov a mal potraviny, ktoré by jeho odchod neprežili, umiestnil ich do boxu a oznámil to vo facebookovej skupine. V prípade, že niekto práve potreboval vajíčko, nemusel utekať do obchodu a zároveň nič neprišlo nazmar. Takýto systém sa dá zaviesť všelikde – v spoločnom študentskom byte aj v kancelárii.

Ak máš doma potraviny, ktoré nestihneš spotrebovať alebo by si len rád pomohol, môžeš tiež prispievať do pravidelných potravinových zbierok. Organizuje ich napríklad Červený kríž a vyzbierané jedlo odovzdáva ľuďom v núdzi. Užitočný je tiež systém takzvaného predaja z dvora. Ak doma pestuješ ovocie a zeleninu či chováš zvieratá na mäso a vajíčka, môžeš sa na efektívnej distribúcii potravín podieľať aj takto. Napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, ešte stále funguje výmena tovaru medzi rodinou, susedmi a známymi. Keď máš prebytok, podeľ sa s ostatnými. Potešíš ich a ty sa na oplátku budeš cítiť skvele. Riešením je tiež využitie potravín po záruke na kŕmenie zvierat či kompost, z ktorého môžu neskôr vyrásť ďalšie potraviny.