Islamskí radikáli sa mobilizujú cez kybernetický priestor

Autor komentáru je prispievateľ portálu Infosecurity.sk.

Islamskí radikáli v Bangladéši sa v posledných rokoch aktivizujú najmä v kybernetickom priestore. Na verbovanie, šírenie radikálnych názorov a mobilizáciu využívajú bežne sociálne siete alebo šifrované komunikačné aplikácie.

Posledný veľký útok islamských radikálov sa uskutočnil v roku 2016 v hlavnom meste Dháka, kedy skupina piatich militantov zastrelila 22 civilistov a dvoch policajtov. Militantov bezpečnostné zložky nakoniec zneškodnili. Od daného útoku sa aktivita radikálov presunula najmä do kyberpriestoru.

Obdobie od roku 2016

Bangladéš nemá za sebou veľmi bohatú históriu v kontexte aktivity radikálnych islamistov, nebráni to však tomu, aby sa mohli aktivizovať teraz. Nová vlna útokov radikálov sa objavila v roku 2013, kedy došlo k vraždám sekulárnych blogerov. Vyvrcholením tohto obdobia bol už spomínaný útok v Dháke v roku 2016.

V období po útoku v Dháke a neskôr v roku 2017 utrpeli džihádistické skupiny v Bangladéši straty, ktoré ich donútili stiahnuť sa do kyberpriestoru. Pri 19 z 29 akcií bezpečnostných zložiek bolo zabitých celkovo 69 militantov.

Obdobie v rokoch 2018 až 2019 slúžilo na tichú mobilizáciu cez kyberpriestor. Príchod pandémie ochorenia COVID-19 toto obdobie následne predĺžil, pričom zvýšená aktivita občanov Bangladéša na sociálnych sieťach priniesla radikálom nové možnosti pre rozširovanie svojich radov.

Rok 2021 priniesol zmenu v porovnaní s rokmi 2018 až 2020. Podľa nových informácií bolo len za rok 2021 zadržaných 442 islamských radikálov naprieč Bangladéšom. Väčšina z nich bola odsúdená a odpykávajú si tresty. 

zdroj: Unsplash/Adem Ay

Nástroje v kyberpriestore

Teroristické a islamistické organizácie v Bangladéši oslovujú najmä mládež, a to prostredníctvom sociálnych sietí Facebook, Telegram, YouTube a ChirpWire. Tieto nástroje používajú na šírenie obsahu džihádistických magazínov publikovaných Talibanom, Islamským štátom či Al-Káidou. Medzi ne patria Azan, Rumiyah, Dabiq, Resurgence alebo Al Balagh.

V auguste 2021 zadržali bezpečnostné zložky prvú ženu, ktorá pôsobila v zakázanej radikálnej skupine Ansar al Islam. Zobaida Siddiqua Nabila bola študentka, ktorá spravovala účet „Titumir Media“ na Faceboku. Na Telegrame jej patrilo ďalších 15 účtov s približne 25-tisíc sledovateľmi. Tieto prostriedky využívala pre šírenie myšlienok džihádu a verbovanie nových militantov.

Pre šírenie radikálnych názorov slúži aj kanál Ummah Network na YouTube, ktorý má takmer jeden milión odberateľov a viac ako 70 miliónov pozretí. Kanál beží v bengálskom jazyku a vysiela extrémistickú propagandu so zameraním na očierňovanie západných liberálnych myšlienok a demokracie.

zdroj: Pixabay/ Gerd Altmann

Národná kybernetická stratégia

Bangladéš sa chystá zaviesť „Stratégiu kybernetickej bezpečnosti 2021 – 2025“, ktorej cieľom bude vytvoriť podmienky pre bezpečné fungovanie kybernetického priestoru aj v kontexte šírenia dezinformácií a radikalizmu.

Napriek tomu, že stratégia nesie časový rámec 2021– 2025, finálna fáza jej tvorby sa začala až začiatkom roka 2022. Autorom stratégie je Agentúra pre digitálnu bezpečnosť v rámci informačných a komunikačných technológií (ICT).

Stratégia je vypracovaná v spojitosti s iniciatívou „Digitálny Bangladéš“, ktorá má štyri piliere: digitálna vláda, rozvoj ľudských zdrojov, podpora IT priemyslu a konektivita a infraštruktúra.

Kybernetická stratégia sa zameriava na podporu týchto štyroch pilierov prostredníctvom desiatich cieľov. Patria sem napríklad posilnenie národného riadenia a ekosystému kybernetickej bezpečnosti, posilnenie manažmentu kybernetických bezpečnostných incidentov a aktívnej kybernetickej obrany či cieľ produkovať profesionálov v odbore cez univerzity.

Od prijatia tejto stratégie si sľubuje krajina okrem lepšie kybernetickej a digitálnej infraštruktúry aj zvýšenú bezpečnosť v kyberpriestore.

Nateraz však nie je presne známe, akými spôsobmi chcú proti radikalizácii bojovať okrem bežných známych postupov, ako je napríklad lepší monitoring sociálnych sietí. Či prijatie stratégie bude mať skutočný dopad aj na boj proti islamským radikálom v krajine, je teda nateraz otázne. To ukáže až jej aplikácia v praxi.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.