Ruský exprezident: Degeneráti chcú našu smrť, smrť Ruska

Správy o tom, že Rusko kradne Ukrajine obilie s cieľom jeho ďalšieho predaja, sú „vierohodné“, uviedol v pondelok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Existujú dôveryhodné správy… že Rusko drancuje ukrajinský export obilia, aby ho predalo pre svoj vlastný zisk,“ povedal Blinken na konferencii amerického rezortu diplomacie o otázkach potravinovej bezpečnosti v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajine.

Americký minister zahraničných vecí podľa AFP poukázal aj na to, že Moskva blokuje Ukrajinu vo vývoze jej vlastného obilia. Vojna má podľa Blinkena „zničujúci vplyv na globálnu potravinovú bezpečnosť“, pretože Ukrajina je jednou z obilníc sveta.

Denník The New York Times v pondelok informoval, že množstvo nákladných plavidiel opustilo Ruskom kontrolované ukrajinské prístavy, pričom podľa amerických predstaviteľov viezli lode „ukradnuté ukrajinské obilie“.

Spojené štáty podľa denníka upozornili na zásielky 14 krajín, väčšinou v Afrike, pretože mnohé z nich sú závislé od dovozu obilia a už teraz čelia výrazne obmedzeným dodávkam. Blinken uviedol, že ruské námorníctvo zabránilo prepravcom obilia opustiť ukrajinský čiernomorský prístav Odesa v snahe „vydierať“ svet, aby podporil Moskvou vedenú vojnu na Ukrajine, píše AFP.

„Ruská námorná blokáda v Čiernom mori práve teraz zabraňuje tomu, aby bolo ukrajinské obilie dopravené do jeho bežných destinácií,“ upozornil šéf americkej diplomacie

SLEDOVANIE SITUÁCIE Z 8. JÚNA JE UKONČENÉ. DNEŠNÚ SITUÁCIU VŠAK SLEDUJEME V NOVOM ČLÁNKU. 

22:00 Merkelová prehovorila: Invázia je veľkou chybou zo strany Ruska

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová v utorok ostro odsúdila ruskú agresívnu vojnu proti Ukrajine. Jej vyjadrenia zazneli počas rozhovoru s reportérom týždenníka Der Spiegel Alexandrom Osangom, ktorý naživo odvysielala nemecká verejnoprávna televízna stanica Phoenix. Išlo o Merkelovej prvý veľký rozhovor od stiahnutia sa z aktívnej politiky, ktorý sa odohral vo vypredanej sále divadla Berliner Ensemble. TASR informácie prevzala od agentúr DPA a Reuters.

„Ide o brutálny útok, ktorý porušuje medzinárodné právo a pre ktorý neexistuje žiadne ospravedlnenie,“ povedala Merkelová na margo ruskej vojenskej invázie. Útok bol podľa nej „veľkou chybou“ zo strany Ruska.

Podľa bývalej nemeckej kancelárky však nebolo možné vytvoriť bezpečnostnú architektúru, ktorá by zabránila vojne. „Prirodzene som sa sama seba pýtala, čo sme mohli vynechať? Ja si tieto otázky kladiem stále,“ uviedla Merkelová a zopakovala, že ruskú vojenskú inváziu považuje za „veľkú tragédiu“.

Bývalá kancelárka má podľa vlastných slov „úplnú dôveru“ v novú spolkovú vládu a dôveruje aj svojmu nástupcovi v úrade Olafovi Scholzovi. Prevzatie moci bolo podľa nej hladké. V novom spolkovom kabinete podľa nej pracujú ľudia, ktorí nie sú „nováčikmi“ a poznajú situáciu.

Na otázku, ako sa má, Merkelová odpovedala, že sa jej osobne darí „veľmi dobre“. Napriek tomu „jej myseľ zamestnáva“ ruská vojna proti Ukrajine. V tejto súvislosti máva depresie. S novou životnou etapou sa však podľa vlastných slov vyrovnáva veľmi dobre.

Angela Merkelová bola nemeckou spolkovou kancelárkou 16 rokov, pripomenula DPA. Počas rozhovoru uviedla, že na konci posledného funkčného obdobia jej už bolo jasné, že je čas stiahnuť sa z politického života.

Konzervatívne orientovaná exkancelárka čelila po začiatku ruskej invázie kritike, že sa počas svojho pôsobenia vo vysokej politike snažila rozvíjať vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Merkelovú, ktorá plynulo rozpráva po rusky a vyrastala v bývalom komunistickom východnom Nemecku, kritizovali Spojené štáty i ďalšie krajiny za podporu plynovodu Nord Stream 2, ktorý mal dodávať ruský zemný plyn priamo do Nemecka. Jej nástupca Olaf Scholz tento projekt napokon dva dni pred inváziou Ruska zastavil. (TASR)

21:21 Ukrajinci zničili Rusom „ničiteľa miest“ priamo počas natáčania propagandy

Chceli nakrútiť video so superzbraňou, natočili akurát to, ako vyletela do vzduchu.

20:38 Ruské bombardovanie Charkiva jedného človeka zabilo a troch zranilo

Jeden človek zomrel a traja ďalší utrpeli zranenia pri utorkovom ruskom bombardovaní mesta Charkiv na severovýchode Ukrajiny. Oznámil to starosta mesta Ihor Terechov. Rusko „nenecháva Charkiv na pokoji a nepretržite udržiava ľudí v strachu,“ povedal Terechov. Informuje o tom spravodajský portál news.sky.com.

Mesto Charkiv bolo terčom intenzívneho bombardovania v prvých dvoch mesiacoch ruskej vojny na Ukrajine, keď sa boje odohrávali neďaleko jeho predmestí. (SITA)

19:28 Špeciálna rabovacia operácia

Stránka Slovenskej polície upozorňuje, že ruská armáda „má v krvi“ kradnutie každodenných predmetov. Na Ukrajine sa vo veľkom kradnú nielen WC misy, ale aj paplóny, bojlery, riady, či bicykle.

18:50 Mŕtvych vplyvných Rusov pribúda

Pri zvláštnej nehode zomreli šéfovia „ruského Facebooku“. Prípad vyvoláva špekulácie a podozrenia, keďže od začiatku konfliktu na Ukrajine vôbec nejde o prvý, ale ani druhý či tretí prípad, kedy za podivných okolností zomreli nejakí vplyvní ľudia Ruska.

18:32 Americká armáda začala cvičiť Ukrajincov na používanie raketometov HIMARS

Americká armáda začala výcvik ukrajinských vojakov na používanie sofistikovaných raketových systémov, ktorých dodanie Kyjivu minulý týždeň odsúhlasila administratíva prezidenta Joea Bidena. Hovorca Pentagónu Anton Semelroth uviedol, že ukrajinských vojakov cvičia na obsluhu raketometov HIMARS na výcvikovej základni Grafenwöhr v Nemecku a na iných miestach v Európe.

USA schválili poskytnutie Ukrajine štyroch presných raketových systémov stredného doletu v rámci balíka pomoci v sume 700 miliónov dolárov, ktorý odsúhlasili minulý týždeň. Podľa amerických predstaviteľov bude výcvik trvať približne tri týždne. Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu upozornil, že ak Ukrajina od západných štátov dostane raketové systémy s dlhším doletom, Moskva zasiahne „objekty, na ktoré sme doteraz neudreli“.

USA doteraz na používanie rôznych druhov zbraní vycvičili približne 900 ukrajinských vojakov. Išlo napríklad aj o výcvik na používanie húfnic, ktoré sa presúvajú na frontové línie. (SITA)

17:15 Šojgu: Rusko má prístup na Krym po súši

Ruské ministerstvo obrany v utorok vyhlásilo, že otvorilo pozemný koridor na okupovaný polostrov Krym, čo umožní prechod tovaru a civilistov z území na východnej Ukrajine pod jeho kontrolou. Ruský minister obrany Sergej Šojgu počas konferenčného hovoru povedal, že armáda v spolupráci s ruskými železnicami obnovila 1 200 kilometrov železničnej trate a otvorila cesty, aby umožnila plnohodnotnú dopravu medzi Ruskom, východoukrajinským regiónom Donbas a Krymom. Šojgu tiež uviedol, že obnovili dodávku vody cez Severokrymský kanál. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Podľa oficiálneho prepisu telefonátu, Šojgu povedal, že pozemný koridor umožní Rusku dodávanie tovarov do Mariupoľa, Berďansku a Chersonu, ktoré obsadili ruské sily počas invázie. Prístavy v Mariupole a Berďansku podľa jeho slov fungujú normálne a sú pripravené na vývoz obilia. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov už skôr v utorok zopakoval skoršie tvrdenia Moskvy, že Ukrajina musí odmínovať pobrežné vody, aby mohli lode s obilím prejsť, a ubezpečil, že Rusko im uľahčí prechod a nepoužije odmínované morské koridory na útok na Ukrajinu.

Rusko čelí medzinárodnej kritike pre jeho blokádu kľúčových ukrajinských prístavov, pre ktorú nemožno z Ukrajiny vyviezť viac ako 20 miliónov ton obilia, čo ohrozuje globálnu potravinovú bezpečnosť. (SITA)

16:45 Zelenskyj: Víťazstvo musí byť dosiahnuté na bojisku, chceme získať späť územie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že víťazstvo vo vojne na Ukrajine musí byť dosiahnuté na bojisku a cieľom jeho krajiny je získať späť kontrolu nad všetkými ukrajinskými územiami, ktoré v súčasnosti okupuje Rusko. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a denníka Financial Times (FT).

„Stratili sme už príliš veľa ľudí na to, aby sme jednoducho postúpili naše územie (Rusku),“ uviedol Zelenskyj na konferencii, ktorú zorganizoval denník FT. Zároveň dodal, že patová situácia na bojisku pre Kyjev nepredstavuje prijateľnú možnosť.

Ukrajina by podľa Zelenského vytlačením ruských vojsk z oblastí, ktorých sa zmocnili po 24. februári, dosiahla „vážne dočasné víťazstvo“. Hlavným cieľom Kyjeva je však stále získať späť kontrolu nad celým ukrajinským územím.

„Musíme dosiahnuť úplnú deokupáciu nášho celého územia,“ vyhlásil Zelenskyj. Kyjev predtým uviedol, že Rusko v súčasnosti okupuje asi 20 percent ukrajinského územia vrátane polostrova Krym a častí Donbasu, ktoré Rusko dobylo ešte v roku 2014, pripomína Reuters.

Víťazstvo musí byť podľa Zelenského dosiahnuté na bojisku. Ukrajinský prezident však trvá na tom, že je stále otvorený aj mierovým rokovaniam s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Nikoho neponížime, budeme odpovedať prívetivo,“ uviedol Zelenskyj, ktorý tak reagoval na vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Ten nedávno povedal, že Rusko by nemalo byť ponižované, aby v deň ukončenia bojov bolo možné dosiahnuť aj diplomatické riešenie konfliktu.

Ukrajina dúfa, že jej pomôžu Rusko premôcť dodávky zbraní s dlhým dosahom zo Západu. Ide predovšetkým o raketové systémy HIMARS zo Spojených štátov a raketomety M270, ktoré Ukrajine prisľúbila Británia.

Zelenskyj na konferencii tiež uviedol, že je rád, že britský premiér Boris Johnson, jeden z najstálejších spojencov Kyjeva, uspel v pondelňajšom hlasovaní o dôvere. (TASR)

16:01 Medvedev: Degeneráti, čo chcú smrť Ruska

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev skritizoval v utorok tých ľudí, ktorí „nenávidia“ Rusko, a nazval ich „degeneráti“. A zaviazal sa, že bude pracovať na tom, aby „zmizli“. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

„Často sa ma pýtajú, prečo sú moje príspevky na Telegrame také tvrdé. Odpoveď znie: nenávidím ich. Sú to lotri a degeneráti,“ napísal v odkazovej aplikácii Telegram Medvedev, blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina.

„Chcú našu smrť, smrť Ruska. A kým žijem, urobím všetko pre to, aby zmizli,“ dodal 56-ročný Rus bez uvedenia ďalších podrobností.

Medvedev, ktorý bol prezidentom Ruska v rokoch 2008-12, je v súčasnosti podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie.

Medvedev, ktorý pôsobil vo funkcii prezidenta postsovietskeho Ruska iba jedno funkčné obdobie, pri nástupe do úradu v roku 2008 sľuboval, že z Ruska urobí slobodnejšiu, demokratickejšiu krajinu, a vyvolal tým nebývalé nádeje na zmenu.

Jeho súhlas na zjazde vládnucej strany Jednotné Rusko v septembri 2011, že sa dobrovoľne vzdá nároku na druhé funkčné obdobie v prezidentskom úrade a vymení si funkcie s vtedajším premiérom Putinom, mu vyslúžil posmech nielen od opozície, ale tiež od mnohých jeho bývalých podporovateľov.

Od začiatku invázie Ruska na Ukrajine 24. februára a následných sérií nebývalých západných sankcií zverejňoval Medvedev na sociálnych sieťach čoraz tvrdšie formulované príspevky.

V máji Medvedev uviedol, že Západ nemá očakávať, že Rusko bude ďalej posielať potravinové dodávky, ak na Moskvu uvalí „šialené“ sankcie súvisiace s Ukrajinou. (TASR)

14:55 Johnson: Ukrajina nesmie byť dotlačená k prijatiu nevýhodnej mierovej dohody

Svetové veľmoci nesmú dotlačiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského k prijatiu nevýhodnej mierovej dohody so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Uviedol to britský premiér Boris Johnson v utorok na zasadnutí britskej vlády, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

„(Johnson) povedal, že je absolútne nutné, aby (štáty) prezidenta Zelenského netlačili k prijatiu zlého mieru. Poznamenal, že zlé mierové dohody netrvajú dlho,“ povedal Johnsonov hovorca.

Britský premiér svojim ministrom v utorok oznámil, že Spojené kráľovstvo bude aj naďalej rozsiahlo podporovať Ukrajinu. Svet sa podľa Johnsona musí pri mierových rokovaniach vyhnúť takému výsledku, pri ktorom by sa mohlo zdať, že sa Putinova neoprávnená agresia vyplatila, uviedol hovorca.

Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová na zasadnutí vlády oznámila, že Spojené kráľovstvo sa pripravuje na zavedenie ďalších sankcií voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu, poznamenal Johnsonov hovorca. (TASR)

14:36 Predstaviteľ administratívy dosadenej Kremľom signalizuje referendum o pripojení Chersonu k Rusku

Zástupca šéfa administratívy dosadenej Kremľom v ukrajinskom meste Cherson Kirill Stremousov signalizoval, že Moskva by sa mohla pokúsiť usporiadať v Chersonskej oblasti referendum o jej pripojení k Rusku. „S najväčšou pravdepodobnosťou bude referendum,“ vyjadril sa Stremousov. Neposkytol však žiadny dátum potenciálneho referenda. Zdá sa však nepravdepodobné, že by sa uprostred vojny mohol uskutočniť dôveryhodný plebiscit v čase, keď ukrajinské sily podnikajú v Chersonskej oblasti protiofenzívu. Informuje o tom portál bbc.com.

Mesto Cherson bolo prvým veľkým ukrajinským sídlom, ktoré počas ruskej invázie padlo. Moskva sa snaží v oblasti zaviesť ako platidlo ruský rubeľ. Ruskí predstavitelia sa už skôr vyjadrili v prospech plebiscitov v obsadených oblastiach južnej Ukrajiny. Referendum z roku 2014, na základe ktorého Rusko anektovalo Krym, však západné štáty odsúdili ako ilegálne a ako podvod. (SITA)

13:29 Šojgu: Rusko „úplne oslobodilo“ obytné štvrte mesta Severodoneck

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok oznámil „úplné oslobodenie“ obytných štvrtí mesta Severodoneck na východe Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP.

Na zasadnutí kolégia ministerstva obrany Šojgu vyhlásil, že ruská armáda pokračuje v snahách o získanie kontroly aj nad priemyselnými oblasťami Severodonecka a obcami v jeho okolí. Dodal, že napreduje aj ofenzíva ruskej armády v smere na mesto Popasna.

Podľa Šojguových slov je ruskou armádou a jej spojencami z radov donbaských separatistov „oslobodených 97 percent územia Luhanskej ľudovej republiky“.

Agentúra AP však citovala prokyjevského gubernátora Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja, podľa ktorého slov ovládli ruské jednotky  priemyselné predmestie Severodonecka – jedného z dvoch miest v Luhanskej oblasti, ktoré sú stále v rukách Ukrajiny.

Hajdaj informoval, že v meste pokračujú „pouličné boje“, pričom „situácia sa neustále mení“. Ubezpečil však, že „Ukrajinci odrážajú útoky“. (TASR)

13:00 Bieloruská armáda začala s nácvikom bojovej pripravenosti

Bieloruské ozbrojené sily začali s nácvikom bojovej pripravenosti, oznámilo v utorok tamojšie ministerstvo obrany. TASR správu prevzala zo stanice Sky News.

Cvičenia sa konajú po nábore nových brancov, ktorí absolvovali základný výcvik. Na manévroch sa podľa ministerstva zúčastňujú všetky súčasti armády vrátane veliacich zložiek. Absolvovať majú nácvik prechodu z mierových do vojnových podmienok. Bieloruský rezort obrany uviedol, že cvičenia prebiehajú v súlade s harmonogramom výcviku armády pre aktuálny rok.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska, do vojny na Ukrajine sa však dosiaľ priamo (vyslaním vojakov) nezapojilo. Kyjev sa však obáva, že by k tomu mohlo ešte dôjsť.

Pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára sa v Bielorusku sústredfilo – oficiálne na spoločné cvičenia s Ruskom – veľké množstvo ruských vojakov. Tieto ruské jednotky sa po spustení invázie z Bieloruska presunuli na Ukrajinu, kde sa podieľali na neúspešnom pokuse o dobytie metropoly Kyjev, ležiacej relatívne blízko bieloruských hraníc, pripomína denník The Guardian.

12:30 Severodoneck zaplavili ruskí vojaci, majú prevahu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij uviedol, že sa v meste Severodoneck boje rozbehli aj v uliciach na východe frontovej línie, pričom pripúšťa, že ruské sily majú početnú prevahu. Vo svojom najnovšom národnom prejave Zelenskij trval na tom, že ukrajinské sily majú šancu brániť sa a sú „silné“, informuje The Guardian.

12:00 Ruskí okupanti búrajú názov pred vstupom do mesta Mariupoľ

Ruskí okupanti sa nachádzajú pred „bránami“ mesta Mariupoľ. Informoval o tom portál NEXTA na sociálnej sieti Twitter.

#Russian occupiers demolish the #Ukrainian stele at the entrance to #Mariupol. pic.twitter.com/LKYH3HGh3M

— NEXTA (@nexta_tv) June 7, 2022

11:20 Mestská rada v Mariupole: Rusko plánuje nahradiť mestský znak v ukrajinskom jazyku za znak v ruštine

Zábery zverejnené radou ukazujú pracovníkov komunálnych služieb pri konkrétnom názve mesta pri jeho vchode, ako niekto za kamerou oznamuje nadchádzajúcu výmenu. Informuje o tom portál The Kyiv Independent na sociálnej sieti Twitter.

10:30 Proruskí separatisti potvrdili smrť ruského generála, ktorý velil ich jednotkám

Proruskí separatisti na Ukrajine v utorok potvrdili smrť generála ruských ozbrojených síl Romana Kutuzova, ktorý velil armádnemu zboru samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR).

Kutuzovovu smrť v bojoch na východe Ukrajiny oznámila ukrajinská armáda i ruské štátne médiá už v pondelok. Až teraz ju však potvrdili predstavitelia donbaských separatistov.

Ako informovala agentúra AFP, medzi nimi aj líder DĽR Denis Pušilin, ktorý vo svojom poste v aplikácii Telegram vyjadril sústrasť pozostalým. Napísal tiež: „Pokiaľ budú naši generáli bojovať bok po boku s vojakmi, naša krajina a náš národ budú neporaziteľní“.

Kutuzov podľa ukrajinských zdrojov údajne zahynul v čase, keď velil útoku na obec neďaleko východoukrajinského mesta Popasna v Luhanskej oblasti. Ukrajinská armáda predtým oznámila, že ruská ofenzíva v tejto oblasti bola neúspešná, pričom nepriateľ bol nútený stiahnuť sa so „značnými stratami“.     

Potvrdenie Kutuzovovej smrti prišlo v čase, keď ruské sily a ich separatistickí spojenci podnikajú rozsiahly útok vo východnej časti ukrajinského Donbasu, kde pokračujú ťažké boje o mesto Severodoneck. (TASR)

9:50 Ukrajina vykonala v noci letecké útoky na ruské pozície na juhu krajiny

Ukrajinská armáda v utorok ráno uviedla, že počas uplynulej noci vykonala niekoľko leteckých útokov na ruské pozície na juhu Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy prevzatej z agentúry DPA.

„Ukrajinské vrtuľníky útočili na ciele nepriateľských síl v Chersonskej oblasti a lietadlá (sa zamerali) na muničné sklady v  Mykolajivskej oblasti,“ oznámil v utorok ukrajinský generálny štáb.

DPA približuje, že Ukrajina počas ruskej ofenzívy dosiaľ nasadila vlastné vzdušné sily len zriedka, a to pre prevahu ruských jednotiek vo vzduchu. V utorkovej správe ukrajinských síl sa uvádza, že po tom, čo Ukrajina získala späť niekoľko dedín pozdĺž hranice medzi čiernomorskou Mykolajivskou a Chersonskou oblasťou, bola ruská protiofenzíva v smere na (obce) Lozove a Bila Krynycia neúspešná, a napriek podpore ruského delostrelectva a letectva. (TASR)

9:00 Ruské sily strieľajú na Dnepropetrovskú oblasť pomocou odpaľovacích rakiet Uragan

Guvernér Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko informoval, že okres Kryvorizky v regióne sa v noci 7. júna stal terčom ruského útoku. Podľa portálu The Kyiv Independent jeden muž utrpel zranenia a je hospitalizovaný. Informuje o tom na sociálnej sieti Twitter.

8:10 Šéf Roskosmosu sa vyhráža európskym krajinám raketovým útokom

Generálny riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin sa v pondelok vyhrážal niekoľkým európskym krajinám raketovým útokom po tom, čo ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov musel zrušiť svoju návštevu Srbska, pretože krajiny susediace so Srbskom nepovolili prelet ministrovho lietadla cez svoj vzdušný priestor. TASR o tom informuje na základe správy agentúry HINA.

Lavrovove lietadlo do svojho vzdušného priestoru nevpustili Bulharsko, Severné Macedónsko ani Čierna hora, ktoré susedia so Srbskom.

„Viete v čom je dobrý Sarmat? On si nebude pýtať súhlas na prelet od zbabelých Bulharov, pomstychtivých Rumunov a ani od Čiernohorcov, ktorí zradili našu spoločnú históriu. Rovnako ako ani od Švédov,“ uviedol Rogozin na sociálnej sieti Twitter. (TASR)