Nemajú peniaze a neveria si. Slováci prezradili 10 dôvodov, prečo si neplnia sny

Slováci majú chuť a kreativitu podnikať, chýba im však sebavedomie a odhodlanie spraviť prvý krok. Viesť vlastnú firmu a zodpovedať sa sám sebe je pre viacerých ľudí vysnívanou možnosťou, ako sa uživiť.

Vyplýva to aj z instagramovej ankety Startitup – až 74 % sledovateľov Startitup by chcelo začať podnikať, pričom 44 % už má aj predstavu o tom, v akom segmente by svoj biznis mohlo rozbehnúť.

Mnohí teda podnikať chcú – no mnohí z nich predsa len nepodnikajú. Startitup sa preto pýtal, aké sú najčastejšie výzvy mladých Slovákov pri začatí vlastného podnikania.

Na ich výzvy odpovedajú:

• Marta Szabová, produktová špecialistka z Tatra banky
• Viktor Štefaňák, co-founder Zero2Hero, startup evangelista a mentor v Growni.sk

1. Mám nápad, ale nemám štartovací kapitál

„Toto je dilema, s ktorou sa stretáva nejeden budúci podnikateľ,“ vysvetľuje Marta Szabová, odborníčka na podnikanie z Tatra banky. Mnohí podľa nej nájdu dieru na trhu, majú nový nápad, no prvotné nadšenie vystrieda obava, z čoho svoj nápad a podnikanie zafinancujú.

Zmysel môže dávať hľadať všetky služby na začiatku podnikania čo najlacnejšie a dostať sa k počiatočnému kapitálu cez rôzne granty, dotácie či napríklad štartovacie úvery, ktoré ponúkajú banky.

„V rámci konceptu pre začínajúcich podnikateľov prišla naša banka s viacerými riešeniami, ako môžu podnikatelia tento problém vyriešiť – ponúkame napríklad Podnikateľský úver vo výške 2 000 € aj s rezervou v podobe kreditnej karty vo výške 1 000 €.“

Podnikatelia často potrebujú autá – ak už nemajú vlastné, ideálne je začať leasingom, nie hneď investovať desaťtisíce eur do nového. Banky ponúkajú aj rôzne leasingové financovania v rámci podnikania, Tatra banka podľa Marty Szabovej až do 35 000 € – a pre skúsených podnikateľov aj viac.

2. Pandémia, Ukrajina… Toto je zlý čas na začatie podnikania

Podľa Viktora Štefaňáka, spoluzakladateľa mentorskej platformy Zero2Hero, sú práve krízy príležitosti. Uvádza, že každá nepriaznivá situácia – či už lokálna alebo celosvetová – má spôsoby, ako sa dá otočiť v prospech.

„Odjakživa sa ľudí snažíme podporiť, aby neisté časy nebrali ako zlo, ale ako príležitosť začať niečo nové. Prácu, projekt, biznis, vzťah, zmenu osobnosti. Vždy sa na to dá pozrieť z druhej strany. Ak sa na to pozrieme z čisto biznisového pohľadu, tak aj vojna na Ukrajine mení spotrebiteľské správanie, čo je pre mnohé firmy problém,“ vysvetľuje.

„Ale takisto samotná vojna znamená prílev kvalitných a vzdelaných ľudí, ktorí žili na Ukrajine a tvorili plnohodnotnú súčasť startup ekosystému, dizajnovali či „kódovali“ aplikácie pre svetové startupy. Developeri, social media manažéri, dizajnéri – toto je príležitosť, ako zväčšiť svoj tím. Niekoľko firiem z nášho okolia už takýchto odborníkov zamestnáva.“

3. Chcem podnikať, ale musel by som dať výpoveď, a to nemôžem

Podľa Marty Szabovej, odborníčky z Tatra banky, sa na to treba pozrieť inak a človek môže od začiatku podnikať popri zamestnaní. „Je dôležité si však uvedomiť, že práca u aktuálneho zamestnávateľa nemá mať vo vzťahu k podnikaniu konkurenčný charakter. Týmto spôsobom si ponecháte svoj stabilný príjem a vyskúšate podnikanie,“ ozrejmuje pre Startitup Marta Szabová.

Ako Szabová ďalej uvádza: „Podnikanie na živnosť je veľmi jednoduché. S jej založením vám pomôžu naši partneri, rovnako aj so všetkými administratívnymi úkonmi, ktoré sú s týmto spojené.“

Dnes je však možné celý tento proces vybaviť aj digitálnou cestou. „Okrem toho Tatra banka ponúka všetky potrebné informácie, ktoré sú spojené so začiatkom podnikania, či už na svojom webe alebo prostredníctvom partnerov. Rovnako prostredníctvom partnerov si viete celý proces založenia živnosti alebo s. r. o. vybaviť digitálnou cestou.“

zdroj: TASR – Aj nepriaznivá situácia, ako je pandémia či stagflácia, je skvelou príležitosťou na podnikanie.

4. Nevyznám sa v byrokracii

Táto téma trápi takmer každého podnikateľa – ide o bariéru, ktorá veľakrát ovplyvňuje predovšetkým rozhodovací proces, a to, či ísť podnikať alebo nie.

Dobrou správou je, že je možné vyhľadať ekosystémy partnerských firiem, ktoré zabezpečujú všetky „papierovačky“ od právnych dokumentov až po bločky či poradenstvo.

Elektrotechnik Juraj: Mesačne zarobím aj 11 000 €. Keď mladý človek maká, zarobí, mnohí sa však manuálnej práce boja

5. Neviem, ako si založiť živnosť, kde zohnať podnikateľské softvéry…

Existujú štyri možnosti, ako si založiť živnosť:

• Prvou možnosťou je absolvovať celý tento proces sám osobnou návštevou Živnostenského úradu.
• Druhou je spraviť si to sám online, cez Slovensko.sk, treba na to však občiansky preukaz s elektronickým podpisom.
• Treťou možnosťou je zaplatiť firmám, ktoré to vybavia pomerne rýchlo a jednoducho.
• Štvrtou možnosťou je spolupracovať s bankou, ktorá na to má výhodne zazmluvnených partnerov.

„Napríklad v Tatra banke je to možné dnes riešiť prostredníctvom partnerov dokonca lacnejšie, ako vlastnou cestou – celý proces, rovnako aj naši partneri sú zosumarizovaní na našom webe,“ hovorí Marta Szabová.

Szabová ale upozorňuje, že zakladacie listiny nie sú to jediné, čo podnikateľ potrebuje, hneď ďalšie v poradí by malo byť vyriešené, akou formou si podnikateľ zabezpečí inkasovanie peňazí, čo je vo väčšine prípadov fakturácia. „Naši partneri ponúkajú veľmi intuitívne fakturačné softvéry, kde faktúry stačí vygenerovať a zaslať mailom.“

Odporúčame vybrať si také softvérové zázemie, ktoré je najviac intuitívne a prehľadné – podnikatelia využívajú tieto softvéry takmer každý deň a cieľom je tráviť pri nich čo najmenej času.

zdroj: TASR/Vladimír Benko

6. Mám kapitál, mám plán, ale som stále v škole

Toto v realite nie je nevýhoda – stačí sa na to pozrieť ako na akúsi skúšobnú dobu. Keď to nevyjde, stále sa dá ďalej študovať, zvyčajne aj s podporou svojej rodiny. Študent sa podnikaniu nemôže venovať na 100 %, má však niekoľko hodín po škole, ktoré definujú jeho budúcnosť.

„To, čomu sa venujeme po tom, ako skončí doobedné vyučovanie a opustíme budovu školy, rozhoduje o tom, aká bude naša budúcnosť a kde sa dostanem ako človek,“ hovorí biznisový mentor Viktor Štefaňák.

zdroj: TASR/ Erika Ďurčová - V roku 2021 vzniklo v stavebníctve 16 016 živností.

7. Viem, čo chcem robiť, ale konkurencia je veľká

V dnešnej dobe je potreba zviditeľnenia sa oveľa dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Vďaka internetu je to však dnes pomerne lacné a rýchle.

Firemný web je reálne vytvoriť za deň a zopár desiatok eur – vďaka rôznym webeditorským riešeniam, ktoré dokáže používať každý. Na komplexnejšie projekty je však vhodnejšie najať si webdeveloperskú firmu.

Marta Szabová na propagáciu odporúča využívať rôzne online nástroje, ktoré vytvoria webstránku do niekoľkých hodín – dnes už je aj komplikované weby, ktoré obsahujú napríklad aj e-shop, možné vytvoriť bez programovania.

Ďalším krokom môže byť aj využívanie marketplaceov (Amazon, Facebook Marketplace…). Na nich je možné propagovať svoje produkty alebo služby a využiť priestor na zviditeľnenie sa.

Za zmienku stoja aj sociálne siete, kde je možné inzerovať svoje produkty už od pár eur – priamo podľa výšky sumy sa odvíja, koľko ľudí príspevok uvidí/klikne naň.

8. Nemám ani 20 rokov. Som asi príliš mladý

„Dosť vedomostí zo života a zo sveta nemá nikto – nemá ich ani 60-ročný človek, ktorý si myslí, že sa naozaj rozumie do všetkého,“ vysvetľuje Viktor Štefaňák.

Dnešná generácia Z má podľa neho množstvo príležitostí – práve oni surfujú na trendoch a vyznajú sa vo veľkých trhových príležitostiach dnešnej doby. Chápu, ako funguje NFT, a vedia, ako spraviť virálny post na TikToku. Toto všetko sú monetizovateľné veci, s ktorými bude mať staršia generácia problém.

A navyše – mladí ľudia majú viac času na vzdelávanie. Aj keď toho o podnikaní veľa nevedia, rýchlo sa to môžu naučiť. „Dôležité je však veľa sa pýtať či vzdelávať sa v danej oblasti, ktorá ma zaujíma. Ak chcem otvoriť debatný klub, kaviareň, škôlku či požičovňu bicyklov, tak ideálne je začať hneď teraz,“ ozrejmuje Viktor Štefaňák.

Viktor Štefaňák odporúča urobiť si najprv biznis plán – preskúmať konkurenciu, hrozby, príležitosti, silné a slabé stránky alebo získať prácu priamo v danom odbore. Človek musí byť podľa jeho slov ako špongia, nasávať vedomosti, ukázať záujem, vášeň a ochotu učiť sa.

9. Neviem, ako spraviť prvý krok. Asi mi chýba sebavedomie

Spraviť prvý krok nie je podľa Viktora Štefaňáka jednoduché. Ak si však človek sprvu neverí, ideálne je sa so svojím nápadom pridať k menšiemu či väčšiemu tímu v rozbehnutej firme alebo v startupe. „Jedine tak zistím, ako to v danom segmente funguje, a naberiem dostatočné vedomosti aj sebavedomie na to, aby som spravil prvý krok.“

Vo vlastnom biznise to potom bude jednoduchšie. „Aj keď, biznis je plný prekvapení. Prichádzajú nové veci na trh, svet sa mení, a to, čo fungovalo pred rokom, je dnes nahradené niečím iným. Čím viac má človek otvorenú myseľ a je pripravený na zmenu, nebojí sa robiť chyby, pýta sa a nasáva informácie, bude bohatší, skúsenejší a zažije toho oveľa viac.“

zdroj: TASR/Michal Svítok – Ak ešte nepoznám prostredie, v ktorom chcem podnikať, dobrou cestou môže byť zamestnať sa v jednej z úspešných firiem a navnímať tak segment.

10. Neviem si spraviť biznis plán. Neviem odhadnúť príjmy a výdavky

Odborníčka na podnikanie Marta Szabová z Tatra banky radí, že podnikanie sa dá začať aj bez siahodlhého a komplikovaného biznis plánu. Základ by však mal existovať a Szabová odporúča, aby obsahoval minimálne nasledovné 3 body:

• informácie o biznisovom modeli – čo predávam, vyrábam a ponúkam,
• kto sú zákazníci – cieľová skupina, ako sa správajú, aká je konkurencia a čo na nej zákazníci majú radi,
• financie – koľko som ochotný investovať a kam.

Pri financiách je dôležité odhadnúť si všetky výdavky – fixné (nájom, odvody, leasing) aj variabilné (cena materiálu, mzdy).

Cenotvorba je jedna z komplikovanejších oblastí marketingu – keďže primárnym cieľom podnikania je dosiahnuť zisk, cenu produktu treba podľa Szabovej nastaviť tak, aby bola vyššia ako náklady. No nie je to také jednoduché – treba do úvahy zobrať aj konkurenčné ceny.

„Ak budem príliš drahý, neuspejem. Ak bude cena príliš nízko, ľudia si môžu robiť dohady o kvalite a aj to môže mať negatívne následky. Neodporúčam cenu nastaviť príliš nízko, lebo do budúcna to bude znamenať viac negatív ako pozitív. Radšej službu treba nejak ozvláštniť – bonusom alebo službou navyše, čím sa odlíšim od konkurencie,“ odporúča na záver Marta Szabová.

Zistiť viac informácií o podnikateľských výhodách →

Zarába 4 000 eur, no ľudia ho majú za obyčajného robotníka. Lešenár Kristián by sa do officu už nikdy nevrátil