Platnosť Covid preukazov sa mimoriadne predĺži. Pribudlo vyše 200 nakazených

Na Slovensku za uplynulý deň pribudlo 206 pozitívne testovaných ľudí formou RT-PCR testov. Celkový počet ukončených laboratórnych PCR testov doteraz je 7 160 395, pričom takto bolo pozitívne testovaných 1 791 426  osôb.

V nemocniciach je hospitalizovaných 125 pacientov. Počet potvrdených úmrtí na pľúcnu formu COVID-19 vzrástol o 3 prípady. Celkový počet úmrtí je 20 119.

Covid preukazy

Digitálne COVID preukazy budú platiť do 30. júna 2023. V pondelok večer dosiahli vyjednávacie tímy z Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie dohodu o predĺžení platnosti tejto schémy o ďalších 12 mesiacov. Pôvodne mala platiť do 30. júna tohto roka. V tlačovej správe o tom informoval Európsky parlament.

Predĺžením platnosti tohto právneho rámca o ďalší rok chcú zákonodarcovia EÚ zabezpečiť, aby mali občania únie právo na voľný pohyb v prípade, že sa objaví nový variant koronavírusu.

Európska komisia po šiestich mesiacoch, na konci tohto kalendárneho roka, na základe vedeckých odporúčaní Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a výboru pre zdravotnú bezpečnosť posúdi, či je táto schéma naďalej potrebná.

Oprávnenosť kontrol v Schengene nebola dostatočne preverovaná

Európska komisia (EK) dostatočne neskúmala problémy, ktoré pandémia ochorenia COVID-19 predstavovala z hľadiska práva osôb na voľný pohyb, pretože na to má k dispozícii len obmedzené nástroje. Uviedol to v pondelok Európsky dvor audítorov (EDA) vo svojej osobitnej správe. Informuje spravodajca TASR.

Audítori zistili, že dohľad nad kontrolami na vnútorných hraniciach, ktoré od marca 2020 zaviedli členské štáty, nezaručoval v plnej miere dodržanie schengenských pravidiel, ktoré umožňujú voľný pohyb v EÚ. Upozornili tiež na nedostatočnú koordináciu cestovných obmedzení jednotlivých členských štátov a na nejednotné usmernenia a odporúčania EÚ.

zdroj: TASR/František Iván

Každý občan EÚ má na území Únie právo na voľný pohyb. Tento cieľ bol dosiahnutý zrušením kontrol na vnútorných hraniciach v schengenskom priestore, ktorý tvorí 22 krajín EÚ a štyri krajiny mimo EÚ. Toto právo však môže byť obmedzené z dôvodu verejného poriadku, bezpečnosti alebo zdravia.

Od roku 2015 obnovili viaceré krajiny EÚ kontroly na vnútorných hraniciach v reakcii na migračnú krízu alebo bezpečnostné hrozby ako terorizmus.

Počas pandémie zase prijali mnohé členské štáty opatrenia na obmedzenie voľného pohybu v rámci EÚ v snahe zamedziť šírenie vírusu. Pri obnovení kontrol na vnútorných hraniciach schengenského priestoru sú členské štáty povinné informovať EK, ktorá zodpovedá za posúdenie toho, či sú navrhované obmedzenia v súlade s právnymi predpismi EÚ a či neporušujú právo na voľný pohyb osôb.

„Eurokomisia mala dôsledne skontrolovať, či boli všetky obmedzenia zavedené počas pandémie relevantné a odôvodnené,“ uviedol Baudilio Tomé Muguruza, člen EDA zodpovedný za audit. A vyjadril nádej, že tento audit prispeje do prebiehajúcej diskusie o revízii schengenského systému.

Audítori preskúmali všetkých 150 oznámení členských štátov o kontrolách na vnútorných hraniciach, ktoré boli predložené Európskej komisii v období od marca 2020 do júna 2021, z ktorých 135 sa týkalo výlučne ochorenia COVID-19.

Z ich preskúmania vyplýva, že nebolo dostatočne preukázané, že kontroly na hraniciach boli skutočne krajným riešením alebo že boli primerané a časovo obmedzené.

Komisia navyše neiniciovala právne postupy v prípade nesplnenia povinnosti v súvislosti s dlhodobými hraničnými kontrolami, ktoré boli zavedené pred pandémiou.