Vedci odhalili pôvod pandémie moru. Stovky rokov po jej vypuknutí

Čierna smrť bola najničivejším morom na svete, ktorý podľa odhadov v priebehu ôsmich rokov zabil 60 % populácie Európy, Blízkeho východu a Afriky, píše CBS News. Môžeme o ňom hovoriť aj ako o počiatočnej vlne takmer 500-ročnej pandémie.

Popísané náhrobné kamene na území dnešného Kirgizska a genetické materiály z tiel z dvoch hrobových miest datujúcich sa do 13. storočia, poskytli vedcom konkrétne informácie na dlhodobo otvorenú otázku týkajúcu sa tohto záhadného ochorenia.

Po stovkách rokov je konečne známe, odkiaľ sa nesmierne ničivá choroba vzala.

História tajomného ochorenia

Prvýkrát sa mor dostal do oblasti Stredozemného mora v roku 1347. Dôvodom boli obchodné lode prepravujúce tovar z okolia Čierneho mora. Niektorí historici sa domnievajú, že pochádza z Číny, kým iní zastávajú názor, že sa objavil v blízkosti Kaspického mora. Ako ďalší možný zdroj sa uvádza aj India.

Postupne sa šíril na územie Európy, severnej Afriky a Blízkeho východu. Ochorenie pokračovalo po celom svete po dobu 500 rokov.

Prvé výskumy

Už v 80. rokoch 19. storočia výskumníci prvýkrát vykopali pohrebiská. V roku 2017 historik Phil Slavin preskúmal nápisy na náhrobných kameňoch v sýrskom jazyku. Niektoré z nich uvádzali ako príčinu smrti mor, píše The Guardian.

Medzi 467 náhrobnými kameňmi z rokov 1248 až 1345 zaznamenal enormný počet úmrtí. Až 118 kameňov bolo z rokov 1338 a 1339. Uviedol, že ak ide o jeden alebo dva roky s nadmernou úmrtnosťou, znamená to, že sa niečo dialo. Jeho pozornosť upútalo aj zistenie, že to bolo len sedem alebo osem rokov pred tým, než mor prišiel do Európy, píše CNN Health.

Zistenia z DNA

V roku 2011 vedci prvýkrát sekvenovali genóm baktérie Yersina pestis, ktorá spôsobuje bubonický mor. Našli ho u dvoch obetí moru pochovaných v jame v Londýne. Neskôr sa z hrobových miest v Európe a južnom Rusku získalo viac genetického materiálu.

zdroj: Unsplash/@cdc

Slavin so spolupracovníkmi objavil pozostatky 30 jednotlivcov pochovaných v Kirgizsku. Previezli ich do múzea antropológie a etnografie Petra Veľkého v Petrohrade. Výskumný tím dostal povolenie extrahovať DNA z kostier pre zistenie príčiny ich úmrtia. Genetický materiál čerpali zo zubov siedmich jedincov, z čoho u troch našli výskyt DNA baktérie Yersinia pestis.

Fakt, že všetci traja mali na náhrobných kameňoch napísaný rok úmrtia 1338, potvrdzuje, že išlo o mor prenášajúci sa z hlodavcov na ľudí prostredníctvom bĺch.

Docent na novozélandskej univerzite v Otagu Michael Knapp, ktorý sa výskumu nezúčastnil, tvrdí, že ak by sa údaje získali od väčšieho počtu jednotlivcov, časov či regiónov, mohli by napomôcť objasneniu naozajstného významu prezentovaných dát. Napokon výskum označil za naozaj hodnotný a pripustil, že môže byť ťažké nájsť ďalšie vzorky, píše CBS News.

https://twitter.com/Nature/status/1537091784014278658?ref_src=twsrc%5Etfw

Výskyt moru v súčasnosti

V súčasnosti sa ľudia môžu tiež nakaziť bubonickým morom, avšak lepšia hygiena a menší kontakt s blchami potkanov prenášajúcich infekciu na ľudí zabránili ďalším pandémiám smrteľného moru.

CBS News uvádza, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie v rokoch 2010 až 2015 bolo na celom svete hlásených 3 248 prípadov, z toho 548 úmrtí. Medzi najviac postihnuté krajiny patrili Konžská demokratická republika, Peru a Madagaskar.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti