Putin čakal s inváziou do môjho odchodu, myslí si Merkelová

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová pripustila, že šéf Kremľa Vladimir Putin možno čakal s vpádom na Ukrajinu dovtedy, kým už ona nebude stáť na čele vlády v Berlíne. Uviedla to v rozhovore pre stanicu Redaktionsnetzwerk Deutschland (RND), z ktorého v piatok citovala agentúra DPA.

Čakal na správny moment

„Mohol k tomu prispieť môj odchod (z funkcie), alebo napríklad aj (prezidentské) voľby vo Francúzsku, stiahnutie vojsk (NATO) z Afganistanu a viaznuca realizácia minských dohovorov,“ o urovnaní konfliktu v Donbase, povedala Merkelová.

Bývalá konzervatívna kancelárka, ktorú vlani v decembri nahradil sociálny demokrat Olaf Scholz, takisto priznala, že ku koncu jej funkčného obdobia sa jej vplyv na Putina oslaboval. „Bolo jasné, že už dlho nebudem v úrade a teda musím jednoducho skonštatovať, že rôzne pokusy za posledný rok (môjho úradovania) už nič neovplyvnili,“ povedala.

Merkelová pripomenula, že Putin už ku koncu jej vlády nebol ani ochotný zúčastniť sa na summite v rámci takzvaného normandského formátu pozostávajúceho zo zástupcov Nemecka, Ruska, Ukrajiny a Francúzska. Ako dodala, okrem tohto formátu sa jej nepodarilo „vytvoriť iný formát rokovaní o európskom bezpečnostnom poriadku“.

Na otázku, či by bola ochotná pôsobiť ako sprostredkovateľka riešenia v konflikte medzi Moskvou a Kyjevom, Merkelová podotkla, že v aktuálnej situácii nad tým neuvažuje. Merkelová poskytla prvý veľký rozhovor od stiahnutia sa z aktívnej politiky začiatkom júna, keď sa zhovárala s reportérom týždenníka Der Spiegel Alexandrom Osangom.

Priestor na kritiku

Skutočnosť, že v rozhovore, ktorý naživo odvysielala verejnoprávna televízna stanica Phoenix, obhajovala svoju politiku voči Rusku počas 16 rokov vládnutia, sa však stretla s ostrou kritikou.

Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrij Meľnyk odsúdil dlhoročný postoj Berlína, čo sa týka odmietania posielať zbrane na Ukrajinu po anektovaní Krymského polostrova Ruskom v roku 2014, ako aj „bezohľadné presadzovanie“ plynovodu Nord Stream 2 až do začiatku súčasnej vojny.

zdroj: TASR/Frank Molter/dpa via AP

Tieto skutočnosti podľa neho „povzbudzovali Putina“, aby podnikol rozsiahly útok na Ukrajinu. Hoci Merkelová tvrdo odsúdila ruskú agresívnu ofenzívu na Ukrajine, takisto konštatovala, že nebolo možné vytvoriť bezpečnostnú architektúru, ktorá by vojne zabránila.

Nemá sa za čo ospravedlňovať

Bývalá kancelárka sa však proti kritike ohrádza. Merkelová sa podľa vlastných slov „nemá za čo ospravedlňovať“ v súvislosti s jej reakciou na ruskú anexiu Krymu z roku 2014, keď podporovala sankcie.

Hájila tiež skutočnosť, že ako kancelárka odmietala snahu Ukrajiny pripojiť sa k Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Podľa Merkelovej však Európa a Rusko boli susedia, ktorí sa navzájom nemohli ignorovať. „Musíme nájsť spôsob, ako spolu koexistovať napriek všetkým našim rozdielom,“ skonštatovala.

zdroj: FOTO TASR/Jakub Kotian

Invázia je „nielen neprijateľná, ale aj veľká chyba zo strany Ruska“, povedala nemeckému novinárovi Alexandrovi Osangovi v rozhovore, ktorý vysielala ARD.

„Ak sa začneme pozerať storočia do minulosti a hádať sa, ktoré územie by malo komu patriť, budeme mať len vojnu,“ poznamenala s tým, že to v žiadnom prípade nepripadá do úvahy.

„Nemám sa prečo obviňovať za to, že by som sa dosť nesnažila. Nemyslím, že by som mala povedať, že niečo bolo nesprávne, a preto sa nemám za čo ospravedlňovať,“ uviedla.

Bránila tiež sankcie, ktoré na Rusko uvalili v reakcii na anexiu Krymu a rolu, ktorú Nemecko zohralo v udržiavaní minského mierového procesu, ktorý mal v rokoch 2014 – 2015 zastaviť boje na východe Ukrajiny. Mierový proces podľa nej dal Ukrajine čas, aby sa vyvinula ako národ a posilnila svoju armádu.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie