Deň nula sa blíži. Prístup k vode je v mnohých krajinách náročný, zomierajú najmä deti

Už v marci nastali v častiach Kwanobuhle ťažké časy. V tomto čase totiž v tejto oblasti vyschli vodovodné kohútiky a tisícky obyvateľov sú tak nútené spoliehať sa na jeden spoločný.

Táto obec je však len jednou z mála v oblasti Nelson Mandela Bay v meste Gqeberha, ktoré sa spoliehajú na systém štyroch priehrad, ktoré už mesiace neustále vysychajú. Na ich doplnenie totiž neprší dostatočne.

Podľa CNN bola jedna z týchto priehrad približne pred týždňom vyradená z prevádzky. Dôvodom je to, že jej hladina klesla príliš nízko na to, aby mohla extrahovať akúkoľvek skutočnú vodu. Ak sa niekto k tejto priehrade vybral, na jej dne našiel iba bahno. V ohrození je aj druhá priehrada, ktorej do vyprázdnenia ostáva už len niekoľko dní. 

Oblasti spoliehajúce sa na tieto priehrady žijú v súčasnosti v strachu. Ak totiž úrady nezrýchlia svoju reakciu na tento obrovský problém, nastane deň nula, kedy všetky kohútiky vyschnú. Odhaduje sa, že príde približne o 2 týždne.

Kríz v oblasti prírodných zdrojov je mnoho a aj táto je kombináciou zlého hospodárenia a deformácie počasia spôsobeného klimatickou zmenou. Problémom je aj nedostatočný vodný systém, ten totiž spôsobuje, že veľa vody, ktorá sa dostane potrubím z priehrad, sa v skutočnosti nikdy nedostane do domácností. Celú situáciu zhoršuje zlyhávanie čerpadiel.

Svoje o tom vie Malambile, ktorý chodí denne po vodu s fúrikom. Jeho problémom nie je vzdialenosť ku kohútiku, ale cesta. Tá je totiž hrboľatá, vedie popri tesne rozložených obydliach. 49-ročný muž sa tak denne trápi, na fúriku má 70 litrov vody. 

Ako je už uvedené vyššie, doplniť nádrže pomôže len dážď. Vyhliadky na poriadny lejak, ktorý by pomohol doplniť zásoby, sú pochmúrne. Ak sa to nezlepší, približne 40 % širšieho mesta Gqeberha zostane bez tečúcej vody.

zdroj: Unsplash/Luis Tosta

Deti umierajú na hlad

Podobný problém trápi aj obyvateľov africkej krajiny Niger. Ako informuje The Guardian, v krajine hladujú ľudia kvôli tomu, že v dôsledku sucha sa nedajú pestovať potraviny.

Trojmesačné dvojičky Hassan a Husseina ležia na jednotkách intenzívnej starostlivosti na klinike v Aguié a dohliada na ne ich matka Hadjara Hamissou. Deti boli prijaté pred niekoľkými dňami a vážia menej ako 2 kilá, čo je menej ako polovica zdravej hmotnosti na ich vek.

Krajina sa nachádza v prvej línii klimatickej krízy. Nepravidelný dážď a veľmi dlhé obdobia sucha spôsobujú nedostatok kvalitnej úrody, čo vedie k ďalším problémom.

Teploty tu rastú 1,5-krát rýchlejšie ako vo zvyšku sveta, čo vedie k cyklu sucha, ktoré eroduje 14 % ornej pôdy. V minulom roku došlo k poklesu produkcie obilnín o 39 %.

Predpokladá sa, že až 44 % tamojších detí je podvyživených a 18 % celkovej populácie čelí potravinovej neistote. V porovnaní s predošlým rokom sú tieto čísla dvojnásobne vyššie.

Humanitárne agentúry v súčasnosti disponujú prostriedkami, ktoré dokážu pomôcť len 3,3 miliónom ľuďom. Mnoho krajín tak ostáva bez pomoci, pretože darcovia zápasia s inými krízami vrátane Ukrajiny a sucha vo východnej Afrike.

Vplyv vojny na Ukrajine na prostriedky na pomoc potvrdil aj šéf WFP David Beasley. Ten tvrdí, že ekonomické otrasy ukrajinskej vojny spôsobili, že prevádzkové náklady jeho organizácie vzrástli o 70 miliónov dolárov mesačne. 

„V dôsledku toho WFP znížila ľuďom prídely a nedávno bola nútená pozastaviť niektoré operácie v Južnom Sudáne, kde živí 6 miliónov ľudí,“ dodal. 

Nedávny plán núdzovej reakcie od nigerskej vlády na riešenie krízy má v rozpočte 280 miliónov dolárov deficit vo výške 200 miliónov dolárov. Problém si uvedomuje aj Ilaria Manunza zo spoločnosti Save the Children, ktorá pomáha financovať kliniku v Aguié.

Uviedla, že populácia je na pokraji obrovskej humanitárnej krízy, čo dokazuje aj miera podvýživy detí. Tá je v súčasnosti jednou z najvyšších v histórii.

Čaká podobný osud aj Európu?

Už v roku 2021 bolo potvrdené, že Európa zažíva neprimerané obdobia sucha. Podľa časopisu Nature Geoscience sú horúčavy a sucho v Európe od roku 2014 najhoršie od čias Rímskej ríše. Klimatológovia už pred rokom predpovedali, že horúčavy a sucho bude v blízkych rokoch extrémnejšie a častejšie. 

Ak sa pozrieme na súčasné dni, horúčavy prišli o niečo skôr, než sme zvyknutí. Na Slovensku sme mali najteplejší deň tohto roka 20. júna. Na horúčavy reagoval aj Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý vydal výstrahy prvého stupňa a druhého stupňa pred vysokými teplotami.

Vlna vysokých teplôt však trápi veľkú časť celej Európy. Ako informuje agentúra SITA, v piatok 17. júna postihla zhruba tretinu Francúzska a od Pyrenejí na juhu až po región Paríža vyhlásili výstrahy pred lesnými požiarmi. V 12 regiónoch na juhozápade a západe, kde je najvyššia meteorologická výstraha, mohli školáci zostať doma.

Vláda tiež posilnila úsilie o zabezpečenie dostatočnej hydratácie pre obyvateľov opatrovateľských domovov a ďalších zraniteľných ľudí. Teploty stúpajú celý týždeň a očakáva sa, že na juhozápade v piatok prekročia 40 stupňov Celzia, v oblasti hlavného mesta v sobotu. Neobyčajne vysoké sú aj nočné teploty.

Klimatológ zo služby Meteo France Matthieu Sorel sa pre vysielateľa France-Info vyjadril, že očakávajú prekonanie niekoľkých teplotných rekordov.

zdroj: Unsplash/Wilson Szeto

Prvé lesné požiare

Súčasná vlna horúčav v Európe sa začala takmer pred týždňom v Španielsku, kde teploty dosiahli 43 stupňov Celzia. Tamojšie úrady dúfajú, že od nedele sa počasie začne ochladzovať. Predpokladalo sa, že intenzívne teploty a nedostatok dažďa v krajine pomohli podnietiť lesné požiare.

Už v nedeľu sa španielski hasiči snažili dostať pod kontrolu lesné požiare v niekoľkých častiach krajiny, ktorú zasiahla vlna horúčav nezvyčajná pre toto ročné obdobie.

Najväčšie škody evidujú v severozápadnej provincii Zamora, kde sa lesné požiare podľa tamojších úradov rozprestierajú na ploche 25-tisíc hektárov. Evakuovať museli najmenej 10 dedín, pričom viac ako 500 hasičov v riedko osídlenej oblasti podporujú i lietadlá a vrtuľníky.

Odborníci pripisujú abnormálne horúce obdobie v Európe zmene klímy. Teplomery v mnohých španielskych mestách počas tohto týždňa vystúpili nad 40 stupňov Celzia.

Nedostatok zrážok v doterajšom priebehu roka spolu s nárazovým vetrom vytvorili podmienky pre lesné požiare. Tie spôsobili, že v sobotu bola prerušená vysokorýchlostná železničná doprava z Madridu na severozápad Španielska. V nedeľu ráno ju opäť obnovili.