Svet ovládajú tajné elity a demokracia neexistuje. Z týchto 4 vecí majú Slováci strach
- Klimatická kríza neexistuje, za potravinovú krízu môže Západ. To, že majú Slováci sklon k hoaxom, nie je žiadnym tajomstvom
- 52 % Slovákov verí, že svetové dianie neurčujú volení zástupcovia, ale tajné skupiny
- Odborníci reagujú na 4 časté hoaxy roku 2022, ktorým Slováci uverili
- Klimatická kríza neexistuje, za potravinovú krízu môže Západ. To, že majú Slováci sklon k hoaxom, nie je žiadnym tajomstvom
- 52 % Slovákov verí, že svetové dianie neurčujú volení zástupcovia, ale tajné skupiny
- Odborníci reagujú na 4 časté hoaxy roku 2022, ktorým Slováci uverili
Svet riadia tajné elity, demokracia neexistuje a za ruskou inváziou na Ukrajine je NATO. Slovensko patrí ku krajinám s najvyšším výskytom ľudí v celej Európe, ktorí veria hoaxom. Útokom falošných správ či hoaxom čelia Slováci denne.
Až 54 % Slovákov verí konšpiráciám a manipulatívnym naratívom, vyplýva z prieskumu Globsecu, ktorý ukázal katastrofálny stav slovenského úsudku.
Startitup vybral 4 veľmi aktuálne hoaxy, ktoré kolujú po sociálnych sieťach (primárne Facebook) a oslovil 4 odborníkov z kredibilnej platformy Medializuj, ktorá združuje overených slovenských odborníkov a využíva ju väčšina slovenských médií, vrátane Startitup.
Exkluzívne pre Startitup sa k hoaxom vyjadrili:
- Juraj Pistl, mikrobiológ, virológ zaoberajúci sa mikroorganizmami prenosnými zo zvierat na ľudí.
- Patrícia Gajdošociová, psychológ so špecializáciou na psychologické aspekty klimatickej krízy, klimatickú úzkosť.
- Jakub Švec, politológ, filozof, vysokoškolský pedagóg a politický analytik so špecializáciou na vnútropolitické dianie a politickú filozofiu.
- Gabriel Székely, politológ, špecializácia na nedemokratické režimy, voľby a volebné systémy, politické systémy a ideológie.
„Demokracia neexistuje“
Hoax: 45 % Stredoeurópanov si myslí, že demokracia ani neexistuje. Slováci majú výhrady aj proti liberálnej demokracii – 80 % opýtaných Slovákov podporuje demokraciu, no pri otázke podpory pre liberálnu demokraciu bola podpora už len 59 %, vyplýva to z prieskumu Globsec Trends.
Realita: Je to kríza pojmov, niektorí zlučujú pojmy ako „liberálna demokracia“, „demokracia“, „liberalizmus“ či celkovú politickú situáciu na Slovensku do istého významu, čím vo finále sami demokracii škodia.
Čo hovorí odborník: „Tvrdenie, že demokracia neexistuje, je veľmi paušálnym negovaním politickej reality súčasného sveta. Svet disponuje rádovo desiatkami demokratických krajín rôznej kvality, pričom najväčšie zastúpenie s najvyššou kvalitou demokracie evidujeme v západnej a strednej Európe, v Severnej Amerike, Austrálii, Novom Zélande a Japonsku,“ ozrejmuje politológ Jakub Švec.
To, na čo ľudia môžu citlivo reagovať, je stav, keď sa nazdávajú, že istá ideologická koncepcia je preferovaná na úkor druhej. „To však v zásade nie je spôsobené primárnou chybou liberálnej demokracie ako politického systému, ale jej hlavného samoregulačného nástroja – politického liberalizmu, ktorý má týmto tendenciám zabraňovať,“ vysvetľuje politológ.
V prvom rade treba podľa odborníka konštatovať, že v zásade nezlyháva liberálna demokracia ako taká, ale predovšetkým jej regulačný systém (politický liberalizmus), ktorý má tendenciám uprednostňovania jednej ideológie zabraňovať a tieto snahy vyvažovať.
„Klimatická kríza je prirodzená vec a nemôže za ňu človek“
Hoax: Klimatická kríza neexistuje – alebo Klimatická kríza nie je spôsobená človekom – alebo Klimatická kríza je prirodzená vec, teda celkové popieranie reality klimatickej krízy, informuje portál Infosecurity.
Realita: Mnohí Slováci vplyvom dezinformačných správ strácajú vieru vo vedcov a prirodzene tak odmietajú fakty a výskumy. Pritom vplyv klimatickej krízy vidno aj na Slovensku – od roku 1881 sa na Slovensku zvýšila priemerná ročná teplota o viac ako 1,6 stupňov Celzia.
Čo hovorí odborníčka: „Výskumy dokazujú, že ľudia majú tendenciu myslieť si, že ich sa klimatická kríza priamo nedotkne, ale postihne skôr budúce generácie a miesta dostatočne vzdialené od ich vlastného bydliska. Ale už dnes máme dôkazy, že sa klimatická zmena nevyhne ani Slovensku. Ľad v Demänovskej ľadovej jaskyni sa roztápa,“ uviedla Patrícia Gajdošociová.
V Bratislave môžu dôsledkom otepľovania vzrásť najnižšie letné teploty až o 5 stupňov a v polovici storočia tu môže byť teplota ako v Austrálii. Stredná Európa sa z mierneho klimatického pásma preklopí na subtropické.
„Ale napriek všetkému nebudeme mať pocit, akoby sme boli na dovolenke. Otepľovanie bude mať vplyv na zdravie ľudí a povedie k vyšším ekonomickým nákladom. Leto na Slovensku bude o pár desaťročí vyzerať ako jedna neutíchajúca vlna horúčav, ktoré zažívame aj teraz.
Teplotné maximá u nás budú častejšie dosahovať 40 stupňov. Zrážky budú nerovnomernejšie rozdelené a v riekach a potokoch bude na jar menej vody. Slovensko teda môže prísť aj o svoje zásoby pitnej vody. Celkovo sa skracuje trvanie zimy a dochádza k úbytku sneženia,“ dodala odborníčka.
Kto sú odborníci v článku?
Odborníkov do článku si Startitup vyhľadal na platforme Medializuj, kde sú prihlásení odborníci z najrôznejších segmentov. Všetci odborníci prechádzajú ručným kontrolným procesom, aby sa zaistila ich kredibilita.
Čo z toho majú médiá? Aby mohli médiá poskytovať kredibilné, overené a jasné fakty, dlhodobo svoje články a iné výstupy konzultujú s nezávislými odborníkmi. Platforma Medializuj médiám poskytuje ucelený register takýchto odborníkov, ktorí prechádzajú prísnym overovacím procesom a môžu s nimi tak jednoduchšie spolupracovať.
„Medializuj je užitočným nástrojom pre všetkých novinárov, ktorí spracovávajú akúkoľvek tému. Môžu pôsobiť v printe, v online, v rozhlase aj v televízii, odborníci vo svojich profiloch uvádzajú, či vedia dodať vyjadrenie v písomnej podobe, alebo aj vo forme zvukovej nahrávky či videozáznamu,“ ozrejmuje pre Startitup Zsolt Szabó z Medializuj.
Čo z toho majú odborníci? Ich ziskom je v takomto prípade viditeľnosť v médiách – teda akási forma reklamy a publicity, za ktorú by si inak museli platiť –, ktorá výrazne pomáha pri budovaní osobnej či firemnej značky.
„Registráciou na platforme získajú odborníci možnosť kontaktovať novinárov a prezentovať seba a svoju prácu v médiách zadarmo,“ vysvetľuje Szabó. „Okrem toho sa nám často registrujú takí užívatelia, ktorým skutočne záleží na tom, aby v sa mediálnom priestore nešírili stále populárnejšie hoaxy, ale aby odznievali relevantné a podložené informácie.“ Zapojiť sa ako odborník →
„Svetové dianie ovládajú tajné skupiny“
Hoax: Svetové dianie neurčujú volení zástupcovia, ale tajné skupiny.
Realita: Hoax okamžite stroskotáva na otázkach „Kto konkrétne to robí?“ a „Prečo?“ Treba ale dodať, že aj iné subjekty než lídri majú vplyv na svetové dianie, sú to napríklad neziskovky, rôzne think-tanky, ale aj korporácie, ktoré zvyčajne lobujú za svoje záujmy.
Čo hovorí odborník: „Treba zdôrazniť, že už pri samotnom definovaní pojmu „tajná spoločnosť“ môže nastať zásadnejší problém,“ uviedol politológ Gabriel Székely, pričom ale upozorňuje, že existujú rôzne tajné organizácie – ako štátne rozviedky či tajné polície, pri ktorých reálne bolo preukázané, že sa podieľali na tajných operáciách, ktoré následne ovplyvnili politické procesy v niektorých krajinách sveta.
„Tvrdenie, že sa svetové dianie „režíruje“ v pozadí na základe konania rôznych tajných skupín, stojí predovšetkým na zlom logickom úsudku. Ľudia majú neraz tendenciu na komplikovanejšie veci nazerať zjednodušujúcim spôsobom, hľadajú rôzne uľahčujúce vysvetlenia zložitejších a komplexnejších javov či procesov v spoločnosti bez toho, aby pochopili ich vzájomné súvislosti,“ vysvetlil pre Startitup politológ.
Nemožno podľa neho vylúčiť, že na svetovú politiku majú vplyv aj iní ľudia než svetoví lídri – najmä nadnárodné korporácie, ktoré majú silný ekonomický kapitál a dokážu lobovať za svoje záujmy. Toto je však dobre známy fakt, nejde o žiadne odhalenie, a neznamená to, že v demokratických krajinách sú zásadné rozhodnutia prijímané v dôsledku tajných skupín.
Prečo sú Slováci náchylní na očividné výmysly?
Dezinformácie či konšpiračné teórie nie sú novinkou, poznáme ich už z minulosti – dnes si ich však všímame kvôli internetu a predovšetkým sociálnym sieťam, ktorých algoritmy nepriamo pomáhajú práve šíreniu neprávd – preukázateľne tak fungujú algoritmy Facebooku či TikToku.
Dôvodom šírenia dezinformácií je podľa slov odborníčky pocit strachu a strata pocitu kontroly, ktoré ľudia zažívajú pri veľkých spoločenských zmenách.
Ako pre Startitup uviedla Patrícia Gajdošociová, konšpiračné teórie nemusia spĺňať prísne kritériá vedeckých teórií, preto vznikajú ľahko a šíria sa rýchlejšie ako spoľahlivé vedecké poznatky. Často pôsobia dôveryhodne a intuitívne, keďže ponúkajú ľahké príčiny zložitých problémov, na rozdiel od zložitých vedeckých vysvetlení.
Práve platformy ako Medializuj, na ktorom pôsobí každý zo 4 odborníkov v článku, majú veľký potenciál bojovať proti dezinformáciám či informačnému vákuu.
Platforma vznikla ešte v roku 2019 a odvtedy sa rozrástla do 8 európskych krajín. Kľúčom k úspechu je nielen prepájanie médií s odborníkmi, no aj demokratizácia celého procesu výberu odborníkov.
Podľa Szaba sa kedysi v médiách dookola zjavovali tí istí odborníci, no platforma Medializuj dáva šancu rovnako kredibilným expertom, ktorí však dokážu priniesť inú perspektívu či poskytnúť relevantnejšie informácie.
„Opičie kiahne spôsobuje vakcína na COVID-19“
Hoax: Vakcína AstraZeneca, chrániaca proti koronavírusu, vraj spôsobuje opičie kiahne – a je to úplne očividné. Stačí si vraj pozrieť príbalový leták k vakcíne, v ktorom sa uvádza, že obsahuje šimpanzí adenovírus, a teda spôsobuje opičie kiahne, uvádza RTVS.
Realita: Je pravda, že vakcína využíva takzvaný šimpanzí vírusový vektor, no to neznamená, že spôsobuje opičie kiahne.
Čo hovorí odborník: „Vírus vo vakcíne firmy AstraZeneca je adenovírus z čeľade Adenoviridae. Vírus opičích kiahní je poxvírus, z čeľade Poxviridae, ku ktorému patrí aj vírus pravých kiahní − čiernych kiahní, na ktoré v histórii zomreli milióny ľudí,“ vysvetľuje pre Startitup virológ Juraj Pistl.
Podľa virológa ide o dva úplne odlišné druhy vírusov, ktoré nemajú navzájom nič spoločné.