Eiffelovku predal dvakrát a prekabátil aj Al Caponeho. Brilantný podvodník Viktor Lustig

11. novembra 2022 o 18:25

Podvody, ktorých sa dopustil Viktor Lustig, doslova vyrážajú dych
„Predal” dokonca Eiffelovku – hneď dvakrát
Oklamať sa mu podarilo aj Al Caponeho

Screenmix.net / Wikimedia.org/Mark at wts wikivoyage

Podvody, ktorých sa dopustil Viktor Lustig, doslova vyrážajú dych
„Predal” dokonca Eiffelovku – hneď dvakrát
Oklamať sa mu podarilo aj Al Caponeho

Človek je tvor vynaliezavý a ktovie, čo by sme sa dozvedeli, keby sme pátrali po tom, kto bol prvým podvodníkom na svete vôbec. Klamstvá či úskoky sa každopádne niesli celými dejinami a väčšina z nich mala jediný cieľ. Získať z toho prospech. A u niektorých ľudí, ktorí sa týmto praktikám venujú, môžeme doslova hovoriť o talente.

Práve takým bol aj nenápadný muž pochádzajúci z krajiny našich západných susedov. Počas svojho života vystriedal viac ako 40 pseudonymov, a tak presne v jeho prípade platilo to povestné, že mu nie je možné veriť ani vlastné meno. To by však bolo v jeho podvodníckej „kariére” tým najmenším problémom.

Pofidérny stroj na peniaze

Čech Viktor Lustig sa narodil v mestečku Hostinné v podhorí Krkonôš. Už od mlada oplýval neobyčajným intelektom, charizmou a plynule hovoril viacerými jazykmi. Vďaka súhre týchto skutočností si mohol dovoliť Česko opustiť a vydal sa na západ.

Po prvýkrát sa Lustigova vynaliezavosť ukázala počas jeho plavby parníkom do New Yorku. Ako uvádza portál iPrima, spoločnosť mu vtedy robilo viacero zbohatlíkov a príležitosti sa tak rozhodol chopiť veľmi neštandardným spôsobom.

Lustig zostrojil počas plavby malú skrinku, o ktorej tvrdil, že je zázračnou továrňou na peniaze. Jeho trik bol pritom doslova „magický” — zbohatlíkov presvedčil, aby do stroja vložili jednu stodolárovú bankovku. Keď skrinku po 6 hodinách otvorili, bankovky tam boli, zázračne, dve.

zdroj: Page from a 1935 Philadelphia newspaper, Public domain, via Wikimedia Commons

Keď Lustig boháčom povedal, že im tento stroj predá za 30-tisíc dolárov, uverili mu a išli sa oň potrhať. Malo to však 2 háčiky. Prvým bolo to, že keďže „množenie” jednej bankovky trvalo až 6 hodín, Lustig si predaj tohto stroja naplánoval vždy tak, že kým oklamaní ľudia zistili, že boli podvedení, bol už dávno preč.

Druhým, nemenej veľkým problémom bolo, že tento trik skutočne fungoval, avšak iba jeden- alebo dvakrát. Potom už zo skrinky nelietali stodolárovky, ale len prázdne biele papiere. Napriek tomu, o aký bizarný podfuk išlo, Lustigovi sa takto podarilo oklamať množstvo ľudí.

Raz dokonca predal stroj aj texaskému šerifovi, ktorému sa potom ale podvodníka podarilo vypátrať. Lustig bol však majstrom slova a šerifa presvedčil, že stroj nefunguje len preto, že ho nevie ovládať. Ako odškodné mu ale ponúkol balík peňazí, ktoré šerif prijal. Až doma zistil, že peniaze sú, (ne)prekvapivo, falošné.