Obľúbená dovolenková destinácia Slovákov vyhlásila stav núdze
- Pre extrémne sucho v Taliansku vyhlásili v piatich regiónoch stav núdze
- Vysoké teploty mohli byť aj príčinou zosuvu ľadovca v talianskych Alpách
- Pre extrémne sucho v Taliansku vyhlásili v piatich regiónoch stav núdze
- Vysoké teploty mohli byť aj príčinou zosuvu ľadovca v talianskych Alpách
Talianska vláda vyhlásila v pondelok v piatich regiónoch na severe krajiny stav núdze v reakcii na zhoršujúce sa sucho. Umožní to rýchlejšie zavádzať potrebné opatrenia a uvoľňovať financie a ďalšiu pomoc v boji proti dôsledkom nedostatku vody. Oznámil to úrad premiéra Maria Draghiho, informuje TASR s odvolaním sa na agentúry DPA a AFP.
Vládny kabinet rozhodol, že stav núdze bude platiť v regiónoch Lombardsko, Piemont, Emilia-Romagna, Benátsko a Furlansko-Júlske Benátky, a to do 31. decembra. Po večernom zasadnutí tiež oznámil vyčlenenie 36,5 milióna eur na pomoc postihnutému obyvateľstvu.
Extrémne počasie
Taliansko sužuje vlna horúčav, ktorá prišla nezvyčajne skoro v priebehu roka, a nedostatok zrážok, najmä v poľnohospodárskej Pádskej nížine na severe krajiny, kde nastalo najhoršie sucho za 70 rokov.
Podľa odvetvového združenia Coldiretti sucho ohrozuje vyše 30 percent poľnohospodárskej produkcie Talianska a polovicu fariem v Pádskej nížine.
Tamojšie veľké jazerá majú tiež nižšiu hladinu vody v porovnaní so stavom obvyklým v tomto ročnom období, pričom hladiny klesajú aj v južnejších oblastiach krajiny.
Stav núdze už predtým vyhlásilo viacero talianskych regiónov snažiacich sa takýmto spôsobom získať prostriedky na boj s narastajúcou krízou vyvolanou suchom. Viaceré mestá ako Pisa či Verona obmedzili používanie vody a Benátky a Miláno vypli niektoré zo svojich fontán.
Následkom sucha je aj výrazný pokles výroby elektrickej energie vo vodných elektrárňach, ktoré sa nachádzajú najmä na hornatom severe Talianska a produkujú takmer 20 percent elektriny v krajine.
Tragédia v Alpách
Pravdepodobne v dôsledku extrémneho počasia v Taliansku, ktoré zapríčinilo kolaps ľadovca na hore Marmolada v talianskych Alpách, prišlo o život najmenej sedem ľudí.
Ďalších osem ľudí utrpelo zranenia, keď ich strhla lavína, ktorú vyvolalo zrútenie ľadovca. Pokračuje tiež pátranie po nezvestných osobách, ktorých je podľa miestnych predstaviteľov 13. Nezvestní by mali byť 10 Taliani a 3 Česi. Pátracie úsilie však komplikovali búrky.
Moment tragédie sa odohral priamo pred očami slovenského horolezca, ktorý sa akurát chystal na zostup po ľadovci. Ak by vstúpil na chodník skôr, bol by medzi obeťami či zranenými.
Klzisko v horskom meste Canazei slúži ako provizórna márnica pre identifikáciu mŕtvych, čo je podľa agentúry AP náročné aj preto, že záchranári našli v niektorých prípadoch len časti tiel rozhádzané po okolí. Dosiaľ na klzisku identifikovali najmenej štyroch mŕtvych. Traja boli podľa miestnych médií Taliani a jeden mŕtvy je z Česka.
Na parkovisku pod horou zostali podľa AP štyri automobily, ktorých pasažierov sa nepodarilo vypátrať. Dve autá majú české poznávacie značky, jedno vozidlo je z Nemecka a posledné z Maďarska.
Podľa prokurátora v Trente Sandra Raimondiho sú dvaja zranení Nemci. Prezident regiónu Benátsko Luca Zaia uviedol, že jeden z Nemcov je 65-ročný muž. Pacienti sú však tak vážne zranení, že doteraz nebola identifikácia možná. Hospitalizovaní utrpeli zranenia hrudníka a lebky, povedal Zaia.
Klimatické podmienky
Príčina kolapsu ľadovca, ktorý bol podľa odhadov 200 metrov široký, 80 metrov dlhý, 60 metrov hlboký a po odtrhnutí sa rútil dolu svahom rýchlosťou približne 300 kilometrov za hodinu, zatiaľ nie je známa.
Ako pravdepodobný faktor sa však uvádzala vlna horúčav, ktorá už v máji zachvátila Taliansko a priniesla so sebou na začiatok leta mimoriadne vysoké teploty aj vo zvyčajne chladnejších Alpách.
Ľadovec na hore Marmolada je najväčší v Dolomitoch na severovýchode Talianska. Ľudia na ňom v zime lyžujú. Ľadovec sa však v ostatných desaťročiach rýchlo topí a veľká časť jeho objemu sa už stratila.
Odborníci z talianskeho štátneho výskumného centra pred niekoľkými rokmi odhadli, že ľadovec o 25 až 30 rokov už nebude existovať.
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko
Zdroje: TASR, SITA