„Rusi nebudú v Chersone nikdy v bezpečí.“ Partizáni znepríjemňujú okupantom život
- Rezanie pneumatík či pridávanie cukru do benzínu, aj to majú robiť miestni partizáni
- Oleh opisuje chytenie a mučenie, ktoré jeho priateľ neprežil
- Rezanie pneumatík či pridávanie cukru do benzínu, aj to majú robiť miestni partizáni
- Oleh opisuje chytenie a mučenie, ktoré jeho priateľ neprežil
Korešpondentke BBC Sarah Rainsford, ktorá predtým pôsobila v Moskve, sa podarilo na Ukrajine stretnúť s členmi miestneho odboja – partizánmi, ktorí operujú priamo na okupovaných územiach.
„Povedzme, že sme včera videli nový cieľ, pošleme ho (ukrajinskej) armáde a o deň alebo dva to bude preč,“ hovorí jej o svojej činnosti Saša, aj keď to zrejme nebude jeho pravé meno.
Následne novinárke ukazuje videá, ako napríklad natáčali ruské základne či prechádzajúce vojenské autá sa veľkými písmenami Z, ktoré potom ako potenciálne terče poslali ukrajinským vojakom.
Niektorí partizáni operujú a robia informátorov pre armádu pomocou dronov. Zdôrazňuje, že všetci sú dobrovoľníci a na tieto zariadenia sa často zháňali financie cez sociálne siete.
Muž, ktorý túto dronovú špehovaciu jednotku vedie, napríklad pred inváziou pestoval okrasné rastliny. Pridať k odboju sa rozhodol po zverstvách v Buči.
„Samozrejme, že sa boja, ale slúžiť svojej krajine je dôležitejšie,“ hovorí Saša.
Brožúrka pre partizána
Ešte pred vojnou, o ktorej sa mesiace hovorilo, že príde, aj keď mnohí – vrátane Ukrajincov – tomu nechceli veriť, naši východní susedia vydali v krajine niečo, čo možno nazvať partizánska brožúrka. Teda čo robiť, keď do môjho mesta/regiónu príde nepriateľ. Píše sa tam napríklad o prerezávaní pneumatík či sypania cukru do benzínových nádrží.
Ďalšou z aktivít, o ktorej partizáni novinárke prehovorili (nie o všetkých chceli a mohli), je zastrašovanie – a to nielen nepriateľa, ale aj miestnych, ktorí z nejakých dôvodov zmenili stranu a spolupracujú s Rusmi.
„Partizánom sa odporúča, aby pred domovy týchto spolupracovníkov vylepili výhražné plagáty, ktoré zahŕňajú tvár osoby a rakvu, alebo plagát Hľadá sa, ktorý ponúka veľké odmeny za ich smrť.“
Je známe, že niektoré tieto osoby boli aj skutočne zavraždené (proruský bloger, tunajší administratívny pracovník atď.), napríklad po výbuchu v aute.
„Všetci muži, ktorých stretávam, hovoria, že s útokmi nemajú nič spoločné, ale nemajú ani súcit. Okrem slova zradca a spodina pre nich iné slová nemám. Sú to naši nepriatelia,“ odpovedá Saša.
Množstvo ľudí z Chersonu utieklo, respektíve sa stále snaží sa utiecť, keďže život tam je naozaj ťažký a nebezpečný. No väčšina mesta, ktorá ostala, je podľa partizánov napriek neustálej ruskej propagande na ukrajinskej strane a len čaká na príchod osloboditeľov.
„Keď armáda začne inváziu, ľudia budú pripravení a pomôžu. Môžu si vziať pôdu, ale nemôžu si vziať ľudí. Rusi nebudú v Chersone nikdy v bezpečí, pretože ich tam ľudia nechceli, nemajú ich radi, neprijmú ich,“ tvrdí Saša.
V meste je podľa jeho slov množstvo graffitov a protiruských plagátov, na ktorých je napríklad napísané „strč si referendum“, ktoré tu chce Rusko akože uskutočniť, aby pripojilo oblasť k sebe.
Podľa Sašu je to dôkaz, koľko ľudí sa tu nebojí, napriek tomu, že v meste sú neustále ruské hliadky a kontroly. Vidieť ich s takým plagátom či lepidlom v ruke by pre nich znamenalo obrovský problém, možno aj stratu vlastného života, ako sa to stalo Olehovmu priateľovi Densysovi, ktorého zobrali z ulice, lebo bol holohlavý.
Považovali ho za amerického agenta, lebo mal spodky so Simpsonovcami
Olehovi chýbajú zuby, taktiež ma zlomené rebrá, čo je pamiatka na jeho zadržanie a následne mučenie Rusmi. Spolu s jeho priateľom Denysom ich zobrali priamo z ulice 27. marca a už od prvých chvíľ čelili neustálym bitkám, duseniu, elektrickému prúdu a vyhrážkam smrťou.
Bol už taký zlomený, že seriózne uvažoval nad napadnutím jedného z Rusov, aby ho pri tom zastrelili. Podľa neho to boli ľudia z ruskej spravodajskej služby FSB.
„Hľadali nacistov, tak ma zbili, lebo som bol holohlavý. Počítali s tým, že chytili prekliateho nácka. Keď ma vyzliekli, videli, že mám spodky Simpsonovcov, takže povedali, že som americký agent a potrestali ma za to,“ spomína Oleh.
O Denysovi nemal žiadne správy a keď sa na neho opýtal Rusov, neodpovedali mu. Až ho raz uprostred noci uvidel. Denys ledva chodil a lapal po dychu, no Rusi sa aj tak doňho zase pustili a začali ho biť.
„Udreli ho do slabín, potom do tváre, potom mu dvaja muži s palicami stiahli nohavice a začali ho biť pri obličkách. Páska, ktorá držala vrece na jeho hlave, sa uvoľnila dosť na to, aby ho bolo vidieť. Bolo jasné, že mal prepichnuté pľúca a bol naozaj vážne zranený. Keby mu pomohli včas, jeho smrti sa dalo predísť. Je to hrozné,“ opisuje Oleh.
Denys mal 43 rokov, ženu i syna. Podnikal s ovocím a zeleninou, neskôr rozvážal chleba po meste. Pred inváziou sa kamaráti pridali k miestnej dobrovoľnej armáde, ktorá ale nemohla útoku Rusov čeliť a stala sa z nej skôr miestna partizánska jednotka.
Spolu s Olehom mal zbierať zbrane, ktoré budú následne použité, keď ukrajinská armáda spustí ofenzívu a partizáni sa pridajú do boja. Denysovo telo bolo neskôr v rámci výmeny tiel poslané jeho rodine.
Ľudia proste miznú
Korešpondentka BBC sa priamo porozprávala aj s miestnou ženou Alexandrou, ktorá sa rozhodla z Chersonu utiecť. Tak kvôli rozbiehajúcej sa ofenzíve vyzvala ľudí aj samotná ukrajinská vláda, no je to naozaj ťažké, pre mužov až nemožné, keďže Rusi sa obávajú, že by sa na druhej strane línie mohli pripojiť k ukrajinskej armáde, tak ich odmietajú púšťať.
Počas krátkeho rozhovoru Alexandra držala svoju dcéru Nasťu, jej manžel ostal v Chersone, kde chcel počkať na osloboditeľov, teda ukrajinskú armádu.
„Je to tam ťažké, Rusi sú všade. Vieme, že ľudia miznú, to je pravda. V Chersone sa večer nechodí von,“ opisuje, prečo sa rozhodla utiecť. Rusi tam vládnu silou a strachom, aj keď to ironicky stále nazývajú oslobodzovacou operáciou.
V poslednej dobe sa taktiež zintenzívnili raketové útoky na oboch stranách, ktoré sa považujú za postupný začiatok očakávanej ofenzívy.
Ukrajinci už zasiahli pre Rusov logisticky dôležité mosty (kľúčový a už poškodený je najmä Antonivský) či muničné sklady, ktoré podľa viacerých správ boli odhalené práve pomocou partizánov, operujúcich za nepriateľskou líniou.
Región sa považuje za dôležitý pre Rusmi okupovaný polostrov Krym, oblasť Chersonu ho spája s pevninou a je preň zásobárňou vody, vďaka čomu možno očakávať, že Rusi ho len tak nenechajú.
V oblasti už zaviedli aj rubeľ a svoje vlastné telefónne siete. Ruská propaganda beží na obrazovkách aj priamo na uliciach. Avizované bolo už aj spomínané referendum, ktorým by sa táto oblasť mala pripojiť k Rusku, no podľa viacerých ide skôr o falošné divadlo pod hlavňami samopalov, ktoré nikto normálny nemôže uznať.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: BBC, Twitter/Sarah Rainsford