Niekedy zachytíme aj terorizmus, takto sa na Slovensku perú špinavé peniaze. Michal bojuje proti finančnému zločinu (ROZHOVOR)

Experti odhadujú, že sa ročne preperú možno až 2 bilióny dolárov, čo sa blíži k piatim percentám svetového HDP. Každé dvadsiate euro tak nemá legálny pôvod.

To je veľký problém, keďže peniaze, ktoré sa prepierajú, majú problematický pôvod – pochádzajú z nelegálnej činnosti a nezriedka sa používajú aj na podporu terorizmu či korumpovanie vlád a úradov.

Západný svet označuje pranie špinavých peňazí za hrozbu, zodpovednosť za stráženie finančného systému sa však z časti presúva na banky, ktoré v snahe zachytávať ilegálne aktivity musia prevádzkovať hneď niekoľko oddelení navyše.

V bratislavskom shared service centre holandskej banky ING vedie tím expertov na boj proti finančnému zločinu Michal Molčányi. Život plný preverovania podozrivých aktivít najväčších svetových korporácií v posledných mesiacoch okoreňujú ešte aj protiruské sankcie.

zdroj: Startitup – Michal Molčányi sa venuje preverovaniu podozrivých aktivít najväčších svetových korporácií.

Michal Molčányi otvorene hovorí, že väčšina ľudí ani nevie, že banky musia klientov monitorovať a že sú na to napojené priamo celé segmenty finančného trhu, ktoré poznáme ako due diligence či compliance.

To je však veľká škoda –  bojovníci proti finančnému zločinu priamo pracujú na tom, aby sa na svete eliminovali ilegálne aktivity.

Ako totiž Molčányi zdôrazňuje, práve banky sú vstupnou bránou do finančného systému pre väčšinu fyzických a právnických osôb, preto ich majú povinnosť kontrolovať.

• Ako sa dnes perú peniaze? Bojovník proti finančnému zločinu odhaľuje pokročilé praktiky finančného a hospodárskeho zločinu.
• Terorizmus zvyčajne financujú menšie firmy, väčšie však treba kontrolovať z úplne iných dôvodov.
• Na svete existuje rebríček finančne rizikových krajín. Ako je na tom Slovensko?
• Banky kontrolujú aj politicky exponované osoby. Prečo teda nedokážu zabrániť korupcii?

Vašou prácou je zisťovať, či firmy nepredstavujú priveľké nefinančné riziko. Prečo to banky vôbec robia?

Banky skrátka musia poznať svojich klientov. Musia sa uistiť, že nevykonávajú ilegálnu činnosť, či už je to pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu alebo, teraz veľmi aktuálne, (ne)dodržiavanie sankcií.

Prvým z dôvodov je, že to každej banke prikazuje zákon – teda minimálne v EÚ a v USA. Finančné inštitúcie majú zákonnú povinnosť chrániť finančný systém, keďže práve banky sú miestom, cez ktoré do systému prichádzajú ďalší aktéri.

Druhý dôvod je, že aj my ako spoločnosť máme záujem na presadení určitých hodnôt vo svete. Chceme prispieť k tomu, aby bol svet spravodlivý a fungoval podľa dohodnutých pravidiel a zákonov. Zároveň si chceme chrániť dobré meno a nebyť spoločnosťou, ktorá pomáha zločincom legalizovať príjmy z trestnej činnosti.

Čo reálne takto odhalíte? Predstava, že sa pozriete na dokumenty veľkej korporácie a zistíte, že podporuje terorizmus, mi príde zvláštna.

Riziko je vždy a všade. Riešime najmä veľké firmy a, áno, tam riziko, že budú financovať terorizmus či prať špinavé peniaze, nie je také veľké.

Na druhú stranu tu je agresívne optimalizovanie daní, ktoré taktiež sledujeme. Vyhodnocujeme tiež vplyv firiem na ľudskú spoločnosť a na životné prostredie.

Našli ste už niečo také zásadné, že ste firmu odmietli?

Najčastejšie problémy sú porušovanie sankcií, a spomínané poškodzovanie životného prostredia či ľudskej spoločnosti ako takej. Toto často riešia aj médiá.

Nedávno sme napríklad zaregistrovali, že jeden z našich, dnes už bývalých klientov, veľká nadnárodná spoločnosť, bola spojená s korumpovaním vlád niektorých krajín.

Ak niečo takéto evidujeme pri firme, s ktorou ešte len vstupujeme do partnerského vzťahu, tak ju odmietneme. Ak je to existujúci vzťah, tak ho rozviažeme. Takýto postup však, chvíľu trvá, lebo aj my máme určité povinnosti voči danému klientovi a nevieme zmluvné vzťahy úplne prerušiť zo dňa na deň.

zdroj: Startitup – Bojovníci proti finančným zločinom pracujú v moderných priestoroch v Bratislave.

Ako konkrétne pátrate po veciach, ktoré sú proti pravidlám či nelegálne? Ako odhalíte takúto spoločnosť?

Tento proces voláme due diligence. Príde nový klient, tak ho kontrolujeme. A je toho veľa.

V prvom rade sú to vlastníci – aké fyzické osoby stoja v pozadí firiem, kto ich skutočne riadi, či má manažment kauzy a podobne.

Kontrolujeme tiež, ako túto firmu vnímajú napríklad daňové úrady krajín, v ktorých pôsobí. Či neevidujú, snahy vyhnúť sa plateniu daní.

Potom robíme rozsiahly screening na všetky identifikované osoby vo firemnej štruktúre, čo znamená, že ich preverujeme kvôli sankčným zoznamom. Či to nie sú napríklad teroristi alebo politicky exponované osoby.

Monitorujete aj transakcie?

Áno. Aj keby nám v procese due dilligence niečo ušlo, tak to zachytíme, pretože po začatí spolupráce monitorujeme transakcie danej firmy. Banka vidí všetky transakcie a sleduje, či sa niečo nevymyká z normálu. Aké sú to transakcie, v akej výške, kam peniaze idú či ako často.

Toto primárne rieši automatizovaný systém, ktorý transakcie vyhodnocuje a na tie neštandardné nás upozorní. Rizikovú transakciu potom kontroluje analytik. A ak sa po určitých stupňoch kontroly ukáže, že je transakcia naozaj riziková, tak máme povinnosť ju nahlásiť polícii.

Narazili ste aj na transakcie, ktoré sa týkali teroristickej hrozby?

Ja osobne nie, ale mali sme v minulosti niekoľko príkladov zdanlivo charitatívnych organizácii, ktoré pod zásterkou toho, že podporujú ľudí v núdzi, financovali v skutočnosti teroristov.

Pri financovaní terorizmu však môže ísť aj o malé sumy peňazí. Na vykonanie nejakého teroristického činu nie sú potrebné milióny dolárov.

Finančné a hospodárske zločiny majú rôzne podoby. Nie vždy to musí byť len o miliónoch eur. Systém však zachytáva aj adresáta či pravidelnosť, takže si takúto transakciu všimne.

Už len krajina pôvodu zvyšuje rizikovosť firmy či osoby. Ako je na tom Slovensko?

Áno, existuje na to hodnotenie. Slovensko je hodnotené ako nízkoriziková krajina, máme teda dobrý rating – vďaka tomu, že sme súčasťou Európskej únie, kde sú pravidlá na boj proti praniu špinavých peňazí a proti financovaniu terorizmu prísne.

Ktoré krajiny sú najproblémovejšie?

Ide o krajiny, ktoré sú zaťažené sankciami, financujú teroristické organizácie, sú tam nízke štandardy zákonov na ochranu finančného sektora, je tam slabo regulovaný finančný systém alebo majú autoritársky režim.

Sú to najmä krajiny z afrického kontinentu a ostrovné štáty v Karibiku a Pacifiku. Irán a Severná Kórea sú tiež vysokorizikové, a to hlavne z toho dôvodu, že sú na ne uvalené sankcie.

Obozretnejší však musíme byť napríklad aj pri Luxembursku, Malte, či Cypre, kde je paradoxom, že tieto členské štáty Európskej únie sú niekedy takisto považované za daňové raje.

Ako vašu prácu ovplyvnili sankcie voči Rusku?

ING má zastúpenie v Rusku aj na Ukrajine. My ako banka, ktorá sídli v EÚ, sa musíme riadiť platnými sankciami, a to znamená, že pokiaľ máme klienta, ktorého vlastní sankciovaná osoba, musíme s ním rozviazať obchodný vzťah.

Veľmi pozorne prehodnocujeme vzťahy s každým klientom banky, ktorého sa týkajú aktuálne platné sankcie, s viacerými firmami sme ukončili spoluprácu.

Banka však dennodenne musí sledovať, či sa sankcie vyvíjajú – vlastné sankcie vydáva nielen EÚ, ale aj USA – na to musíme tiež prihliadať.

Pre nás to predstavuje komplexný proces, keď sú vydané sankcie na jednotlivé osoby a našou úlohou je preveriť ich vlastnícke prepojenie na firmy s ktorými máme obchodný vzťah.

Sankcionovaní oligarchovia pritom nezostávajú nečinní a nečakajú, kým sú ich spoločnostiam zmrazené účty. Svoje podiely sa snažia rýchlo predať rodine, či priateľom. Často je to hra na mačku a myš.

Sú takéto biele kone v medziach zákona?

Oligarchovia sa takto snažia sankcie obchádzať. Prednedávnom sa napríklad stalo, že istý sankcionovaný miliardár predal svoj podiel vo firme manželke a tá sa o pár týždňov na sankčnom zozname ocitla tiež.

Štruktúru spoločnosti môže tvoriť celá sieť firiem. Jedna vetva ide na Cyprus, ďalšia do Lichtenštajnska alebo Iránu. Ako ste ich schopní vytrackovať?

Existujú rôzne registre aj databázy, ktoré zhromažďujú tento typ dát. Potom máme prístupy do viacerých obchodných registrov.

My sa však najprv snažíme preveriť všetky verejne dostupné informácie. Keď prístupné zdroje vyčerpáme a stále nám nejaká informácia chýba, obrátime sa na samotného klienta, ktorý vie, že má povinnosť nám požadované údaje poskytnúť.

Keďže v bratislavskom shared service centre pracujeme s klientmi z celého sveta, stretávame sa nielen s rôznymi zdrojmi informácií, či s rôznymi jazykmi, ale aj so špecifikami jednotlivých národných legislatív v oblasti boja proti finančnému zločinu. Naša práca tak je veľmi rôznorodá.

zdroj: Startitup – Priestory, kde sa zamestnanci stretávajú po práci.

Ako sa na Slovensku perú špinavé peniaze?

Aj z médií vieme, že na Slovensku sa používajú aj veľmi jednoduché a ľahko odhaliteľné spôsoby legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

Za všetky môžeme spomenúť prijímanie úplatkov úradníkmi v štátnej správe, ktorým spriaznené osoby pošlú financie rovno na osobný účet, pričom následne sa za tieto špinavé peniaze kupujú lukratívne nehnuteľnosti na rodinných príslušníkov. Ide o veľmi primitívnu schému.

Ako sa to dá robiť rafinovanejšie a zložitejšie?

Zavoláte do právnickej firmy, napríklad v Paname, ktorá poskytuje služby zakladania schránkových spoločností. Nemusíte tam ani fyzicky ísť, zaplatíte vstupný poplatok a oni vám na mieru vytvoria schránkovú spoločnosť, dosadia fiktívnych manažérov, ktorí sa budú akože schádzať a vytvoria zakladaciu listinu a všetky ostatné dokumenty. Normálne vám na diaľku vyrobia firmu.

Následne si táto firma otvorí účet v tretej krajine, kde banky nemusia spĺňať prísne kritériá preverovania klientov. Tým, že máte firmu založenú v štáte, ktorý napríklad nemá verejne dostupný obchodný register, nikto nezistí, že za danou firmou stojíte ako majiteľ vy.

Keď v Paname nie je verejný obchodný register, tak ako odhalíte vlastníka?

Aj klient z Panamy nám musí poskytnúť všetky informácie o svojej vlastníckej štruktúre. Ak nevieme, kto firmu vlastní a riadi, nejdeme s ňou do obchodného vzťahu.

zdroj: Startitup - Politici sú pod drobnohľadom, terorizmus financujú väčšinou menšie firmy, tvrdí expert na boj proti praniu špinavých peňazí.

Hovoríte, že občas rovno posúvate prípad na políciu.

Áno, to sa u nás stáva. Nehovorím, že často, ale stáva. My pracujeme s verejne dostupnými dátami a s informáciami, ktoré nám dá klient.

Ak vidíme niečo rizikové, tak to posúvame na náš compliance tím v krajine, kde sídli pobočka našej banky. Compliance naše nálezy a analýzy vyhodnocuje ďalej a prípadné podozrenie odošle polícii.

V prípade, že máme podozrenie na nezákonné konanie klienta, políciu informujeme bez toho, aby sa o tom klient dozvedel. Finančná jednotka polície sa vtedy môže rozhodnúť, že správanie klienta bude s našou asistenciou ďalej sledovať, aby zozbierala viac dôkazov.

Ako banka však nedokážeme a ani nemôžeme povedať, že by nejaká firma konala nezákonne. Vyšetrovať môžu len príslušné štátne orgány.

Aký by mal byť človek, ktorý chce bojovať proti finančnému zločinu? Analytické myslenie mu zrejme nesmie chýbať.

To určite nie. Okrem analytických schopností by mal mať tiež zmysel pre detail a chuť komunikovať s kolegami a klientmi z celého sveta. Preto je výhodou aj znalosť cudzích jazykov, pričom angličtina je úplná samozrejmosť.

Financial crime fighteri sú v úplne prvej línii boja proti špinavým peniazom. Majú možnosť chrániť svet a spoločnosť pred naozaj nebezpečnými vplyvmi, čo považujem za jednu z najväčších pridaných hodnôt našej práce. Zobraziť voľné pracovné pozície →

Koľko bojovníci proti finančným zločinom zarábajú?

Junior si dokáže zarobiť 1 340 eur a viac. Ak je človek šikovný, tak v priebehu pár rokov vie postúpiť na senior analytika a potom na špecialistu, kde je ohodnotenie ešte zaujímavejšie. Na našom oddelení máme veľa možností ako rásť a napredovať.

Analytik sa virtuálne dostane do celého sveta. Raz kontroluje medzinárodné korporácie, ktorých produkty používa na dennej báze, inokedy spracúva informácie o menších zahraničných firmách, o ktorých počuje prvýkrát.

V Bratislave sa primárne sústreďujeme na európske portfólio, ale, samozrejme, firmy, ktoré pôsobia v Európe, sú vlastnené firmami v USA, Číne či v Austrálii.

zdroj: Startitup – V priestoroch ING sa nachádza aj fitko.

Keď sme pri Číne, máte celkom prísne etické štandardy, ale Čínou vlastnená firma vám nevadí?

Nemôžeme povedať, že akákoľvek firma, ktorú vlastní čínska vláda, je pre nás neakceptovateľná.

Ale pozeráme sa na to pozornejšie. Zameriavame sa na každého klienta osobitne, zvlášť aj podľa toho, čo je predmetom jeho činnosti.

Hovoríte, že odmietate aj legálne aktivity. Aké napríklad?

Z hľadiska morálnosti, či dobrého mena ide napríklad o aktivity, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Nepodporujeme kožušinové farmy, uhoľné elektrárne, firmy, ktoré sa podieľajú na odlesňovaní, či niektoré sektory ťažobného priemyslu.

Jednou z ďalších vecí je politický vplyv. Vo všeobecnosti sledujeme viac osoby, ktoré sú politicky exponované. Tie sú vždy vnímané rizikovo, a to z toho dôvodu, že sú vo väčšej miere vystavené korupčnému správaniu.

Úplatok nejakému vysokopostavenému politikovi totižto môže ovplyvniť napríklad výsledok verejného obstarávania.

Samozrejme, aj politici majú právo mať účty v bankách, ale sú pod väčším drobnohľadom.

K životnému prostrediu – predpokladám, že korporátna banka ako ING nenaletí na prázdne zelené reči, ktoré v poslednej dobe vypúšťa takmer každá veľká značka, aby bola viac sexy pre spotrebiteľov. Ako sa pozeráte na greenwashing?

Celkom prísne. Pri našom due diligence sa nepozeráme na to, čo tieto firmy povedia v médiách alebo ako otočia ktorú skutočnosť. Pozeráme sa predovšetkým na čísla z výročných správ a z reportov podnikovej sociálnej zodpovednosti, ktoré sú nezávislé auditované.

Marketingové heslá a nadpisy článkov týchto firiem tak môžu hovoriť, čo chcú, my si každú skutočnosť preverujeme.

Aj napriek tomu, že banky politikov takto pozorne kontrolujú, je na Slovensku vysoká miera korupcie. Ako je to možné?

Niektoré veci je veľmi ťažké zachytiť. Ľudia, ktorí chcú prať špinavé peniaze, nachádzajú nové a nové spôsoby ako obchádzať pravidlá a tajiť svoje nelegálne príjmy. Nie je jednoduché mať všeliek.

Každý deň prebiehajú milióny transakcií a banky musia všetko odsledovať. Je to náročný boj, v ktorom sa banky na základe legislatívy kontinuálne doťahujú na stále sofistikovanejšie praktiky zločincov.