USA chcú podpísať jadrovú dohodu s Ruskom, Európa s Iránom. Kórea sa vyhráža

  • Joe Biden vraví, že jeho administratíva pripravuje novú dohodu o jadrových zbraniach s Ruskom
  • Európa sa o to snaží s Iránom
  • Severná Kórea sa vyhráža
Ruský prezident Vladimir Putin sa zdraví s americkým prezidentom, ktorým je Joe Biden
SITA/AP, Patrick Semansky
  • Joe Biden vraví, že jeho administratíva pripravuje novú dohodu o jadrových zbraniach s Ruskom
  • Európa sa o to snaží s Iránom
  • Severná Kórea sa vyhráža

Americký prezident Joe Biden v pondelok vyjadril pripravenosť podpísať s Ruskom novú zmluvu o kontrole jadrových zbraní namiesto súčasnej dohody o obmedzení strategických útočných zbraní Nový START, ktorej platnosť vyprší v roku 2026. Uviedol to v oficiálnom vyhlásení na webe Bieleho domu.

„Moja administratíva je dnes pripravená urýchlene rokovať o novom rámci kontroly zbrojenia, ktorý nahradí dohodu Nový START po uplynutí jej platnosti v roku 2026,“ uviedol Biden.

Zároveň zdôraznil, že „rokovania si vyžadujú partnera s dobrým úmyslom a brutálna a nevyprovokovaná agresia Ruska na Ukrajine narušila mier v Európe a je útokom na základné princípy medzinárodného poriadku“. Zdôraznil, že na podpise novej zmluvy o kontrole jadrových zbraní by mala mať záujem aj Čína.

USA a Rusko sa začiatkom minulého roka dohodli na predĺžení prelomovej dohody Nový START, ktorá obmedzuje počet strategických útočných zbraní vo vlastníctve oboch krajín, a to do 4. februára 2026.

Uvedenú dohodu o znižovaní počtu jadrových zbraní podpísali 8. apríla 2010 v Prahe vtedajší prezidenti Ruska a USA – Dmitrij Medvedev a Barack Obama. Každá krajina môže vlastniť maximálne 1550 strategických nukleárnych hlavíc a 700 balistických striel a bombardérov, pričom pakt obsahuje aj pravidlá pre vzájomnú kontrolu.

Vyhrážky Severokórejčanov

Severokórejský líder Kim Čong-un varoval, že je pripravený v prípade potenciálnych vojenských konfliktov so Spojenými štátmi a Južnou Kóreou použiť svoje jadrové zbrane. Jeho rivali pritom podľa Kima tlačia Kórejský polostrov na pokraj vojny. Vo štvrtok o tom informovali severokórejské štátne médiá.

Kimov príhovor vojnovým veteránom pri príležitosti 69. výročia konca Kórejskej vojny z rokov 1950 – 1953 bol zrejme zameraný na posilnenie vnútornej jednoty chudobnej krajiny uprostred ekonomických ťažkostí súvisiacich s pandémiou. Pozorovatelia sú pritom presvedčení, že i keď sa Kim svojim rivalom čoraz viac vyhráža jadrovými zbraňami, je nepravdepodobné, že by ich použil ako prvý proti kvalitnejším armádam Spojených štátov a ich spojencov.

Kim sa snaží získať väčšiu podporu verejnosti v čase, keď ekonomiku krajiny poškodzujú pandémia, medzinárodné sankcie i jeho vlastné zlé hospodárenie. „Kimove reči nadhodnocujú vonkajšie hrozby, aby ospravedlnil svoj ekonomicky sa trápiaci režim zameraný na armádu. Severokórejské jadrové a raketové programy sú porušením medzinárodného práva, ale Kim sa snaží svoje destabilizujúce hromadenie zbraní prezentovať ako oprávnenú snahu o sebaobranu,“ vysvetlil Leif-Eric Easley z Ewha University v Soule.

Jadrová dohoda s Iránom

Západoeurópske mocnosti tlačia na Irán, aby súhlasil s obnovením jadrovej dohody z roku 2015, upozorňujúc, že to, čo je na stole teraz, je „najlepšia možná dohoda“.

Šéf diplomacie Európskej únie, ktorá predsedá dlhotrvajúcim rokovaniam vo Viedni, v stredu prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter odkázal, že „ak chceme zachrániť Iránsku jadrovú dohodu, teraz je čas rozhodnúť sa“. V prípade odmietnutia dohody podľa Josepa Borrella „riskujeme nebezpečnú jadrovú krízu“ a je „našou spoločnou zodpovednosťou uzavrieť ju“.

Francúzska ministerka zahraničia Catherine Colonna sa vyjadrila, že návrat k plnému súladu s dohodou je „stále možný, je však na to potrebná čo najskoršia pozitívna odpoveď Iránu“.

To odráža rastúce obavy, že sa skracuje čas na záchranu dohody, čiastočne pre blížiace sa voľby v Spojených štátoch.

Irán a svetové mocnosti v roku 2015 uzavreli dohodu, na základe ktorej Irán výrazne obmedzil obohacovanie uránu výmenou za zrušenie ekonomických sankcií. Administratíva bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa však od nej v roku 2018 jednostranne odstúpila.

Rokovania s cieľom zachrániť dohodu vo Viedni od apríla stagnujú a Irán od amerického odstúpenia od nej spustil pokročilejšie centrifúgy a zvyšuje zásoby obohateného uránu. Rokovania v Katare minulý mesiac sa skončili bez výraznejšieho pokroku.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie

Zdroj: SITA

Najnovšie videá

Trendové videá