Zomrel slovenský kardinál Jozef Tomko

V Ríme zomrel kardinál Jozef Tomko, informovala v pondelok ráno Tlačová kancelária konferencie biskupov Slovenska.

„S bolesťou srdci a zároveň s nádejou na vzkriesenie oznamujeme, že dnes 8. augusta 2022 v Ríme v skorých ranných hodinách vo svojom bydlisku v Ríme v kruhu najbližších spolupracovníkov odovzdal svoju šľachetnú dušu Pánovi Jeho Eminencia kardinál Jozef Tomko,“ uviedli na ich webe.

O rozlúčke budú informovať

Jozef Tomko zomrel vo veku 98 rokov. Bol posledných žijúcim slovenským kardinálom.

Konferencia biskupov Slovenska bude v najbližšom čase informovať o pohrebných obradoch v Ríme aj v Katedrále svätej Alžbety v Košiciach, kde bude pochovaný.

Kardinál Tomko bol významnou osobnosťou celého duchovného sveta. Zaslúžil sa o zakladanie misijných rádov v Ázii, Afrike aj v Oceánii, kde sa postavilo množstvo kostolov.

Významná osobnosť

Narodil sa 11. marca 1924 v Udavskom, okres Humenné. V roku 1943 vstúpil Jozef Tomko do seminára a začal študovať bohoslovie na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave.

V jeseni roku 1945 ho košický biskup Jozef Čársky poslal na štúdiá do Ríma, kde neskôr roky pôsobil. Vo Vatikáne zastával početné významné funkcie v Katolíckej cirkvi.

Kardinál Tomko počas svojich štúdií obhájil niekoľko dizertačných prác a dosiahol doktorát práv. Na viacerých univerzitách sám prednášal.

Po roku 1948 sa nemohol vrátiť na Slovensko. Sviatosť kňazstva prijal 12.3.1949 v Ríme. Na naše územie mohol kardinál Tomko opäť prísť až v roku 1968, no v čase normalizácie jeho nedobrovoľné vyhnanstvo pokračovalo.

Na Slovensko sa vrátil až v roku 1989. 21. apríla 1991 vystúpil na zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady, čo bolo historickou udalosťou.

zdroj: TASR/Roman Hanc

Jozef Tomko bol na Vianoce roku 1959 signatárom iniciatívy na vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Ide o ustanovizeň na výchovu kňazského dorastu a aj stredisko náboženského a kultúrneho života Slovákov v zahraničí.

„V rokoch 1960 – 1963 vložil všetok svoj voľný čas a energiu do práce na vybudovaní tejto ustanovizne, pričom bolo treba prekonať obrovské námietky zo strany českých katolíckych kruhov a veľké prekážky politické, administratívne i finančné,“ uvádza TKKBS.

V roku 1961 sa na kuriálnom úrade Kongregácie pre náuku viery uvoľnilo dôležité miesto a výberová komisia uznala Jozefa Tomka za najvhodnejšieho kandidáta. Vstúpil tak do arény riadenia duchovných i administratívnych záležitostí katolíckej Cirkvi. Počas Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965) pracoval ako odborný poradca pre vieroučné otázky.

zdroj: TASR/Martin Baumann

„V roku 1966 sa stal vedúcim Doktrinálneho oddelenia Kongregácie pre náuku viery, v októbri 1967 sekretárom prvej Synody biskupov o miešaných manželstvách v Ríme. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako sekretár Kardinálskej komisie pre miešané manželstvá a stal sa členom Pápežskej komisie pre rodinu.“

Pápež Pavol VI. ho 17.6.1970 vymenoval za pápežského preláta, 21.12.1974 za podtajomníka Kongregácie pre biskupov. Pápež Ján Pavol II. ho 12.7.1979 vymenoval za titulárneho arcibiskupa a generálneho tajomníka Synody biskupov. Táto funkcia patrila k najdôležitejším a najnáročnejším v pokoncilovej Cirkvi.

Stal sa tak jedným z najzaneprázdnenejších pracovníkov vyššej cirkevnej hierarchie.

Biskupskú vysviacku prijal 15.9.1979 v Ríme, v historickej Sixtínskej kaplnke. Obrad vysviacky vykonal sám pápež ako priateľské gesto voči novému biskupovi.

Dňa 18.10.1979 sa stal členom Pápežskej komisie na interpretáciu dekrétov Druhého vatikánskeho koncilu.

V roku 1985 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za proprefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov a na generálnej audiencii súčasne oznámil, že na Turíce vymenuje 28 nových kardinálov, medzi nimi aj arcibiskupa Jozefa Tomku.

Po pôsobení na čele významnej Kongregácie pre evanjelizáciu národov, prevzal dve dôležité funkcie na vatikánskom dvore: pápež ho povolal do sedemčlennej komisie kardinálov pôsobiacej vo Vatikáne a súčasne sa stal členom dozornej rady Vatikánskej banky IOR.

V roku 2002 mu prezident SR Rudolf Schuster udelil najvyššie štátne vyznamenanie – Rad Bieleho dvojkríža 1. stupňa. Popri svojej mnohostrannej činnosti a cestách stihol napísať niekoľko pozoruhodných kníh.