Ak si demotivovaný, nájdi si nepriateľa. Nenávisť nám môže pomôcť nájsť zmysel života, ukazuje štúdia
- Nenávisť je väčšinou vnímaná ako niečo negatívne
- Pravdou však je, že nám môže pomôcť
- Nová štúdia skúmala, či vďaka nenávisti môžeme nájsť zmysel života
- Nenávisť je väčšinou vnímaná ako niečo negatívne
- Pravdou však je, že nám môže pomôcť
- Nová štúdia skúmala, či vďaka nenávisti môžeme nájsť zmysel života
Zamýšľal si sa niekedy nad tým, čo robí život zmysluplným? Ak áno, určite ti najprv napadnú všetky tie ušľachtilé ideály o šťastnej rodine, dobrých priateľoch, spokojnom zázemí a oddanej pomoci druhým.
Nová štúdia, ktorá bola publikovaná v Journal of Experimental Social Psychology, však odhalila niečo iné. Samozrejme, aj vymenované aspekty pozitívne vplývajú na spokojne prežitý život, no zmysel života dokáže posilniť aj niečo iné.
Život plný zmyslu
Pri uvažovaní o zmysle života existujú aj „temnejšie“ cesty. Tento výskum totiž skúmal, či nenávisť voči iným ľuďom alebo kolektívnym entitám môže byť jednou z takých ciest k nájdeniu zmyslu života.
Pochopiteľne, táto hypotéza môže vyznieť zvláštne, avšak o nenávisti ako o prostriedku k nájdeniu zmyslu života nehovoríme v pravom slova zmysle, uvádza PsyPost.
„Myslím si, že každý pozorovateľ ľudskej povahy vie, že mnohé prominentné kultúrne osobnosti alebo politické hnutia majú viac energie, keď majú jasného a identifikovateľného nepriateľa, proti ktorému bojujú,“ vysvetlil autor štúdie Abdo Elnakouri.
Elnakouri pôsobí ako doktorand na University of Waterloo a pri uvažovaní o tom, prečo by to tak mohlo byť, mu napadlo, že mať nepriateľa môže ľuďom dodať energiu.
Nenávisť sa tak javí ako aspekt, ktorý môže byť silnou motivačnou silou, ktorá dáva ľuďom jasný cieľ proti hodnotnému nepriateľovi – inými slovami, život plný zmyslu.
Opisovali nenávisť a svoje emócie
Samozrejme, nenávisť ako taká vyvoláva v prvom rade negatívne pocity. V štúdii autori pracovali s 847 účastníkmi, ktorí odpovedali na otázky o zmysle života s ohľadom na ich momentálnu náladu.
Potom ich autori vyzvali, aby premýšľali o niečom alebo niekom, koho nenávidia. Následne kategorizovali objekty svojej nenávisti, teda či sú kolektívne alebo osobné, a písali o dôvode svojej nenávisti a o pocitoch, ktoré prežívajú, keď o tomto objekte premýšľajú.
V konečnom dôsledku dali na papier všetko, čo sa im s nenávisťou k veci alebo človeku spája. Podstatnou časťou štúdie bolo opísanie emócií, ktoré sa im pri premýšľaní o objekte, ktorí nenávidia, vynárajú.
Faktom je, že to neboli iba negatívne emócie, ako smútok, hnev či sklamanie. Ľudia cítili aj odhodlanie či motiváciu, uvádza Journal of Experimental Social Psychology.
Nie je nenávisť ako nenávisť
Zistenia sú celkom jednoznačné. Nenávisť sa ukázala ako prostriedok, ktorý jasne ovplyvňuje hladinu motivácie, cieľavedomosti či odhodlania.
„Jedným zo zistení v tejto štúdii je, že ľudia sú viac nabití energiou po opísaní kolektívnej formy nenávisti, a nie tej osobnej,“ opísal Elnakouri.
Práve tento fakt je potrebné objasniť. Nie je totiž nenávisť ako nenávisť a je dôležité si to uvedomiť. Ako autor štúdie uviedol pre TherapyTips, tí, ktorí hovorili o tom, ako veľmi nenávidia konkrétnu osobu, nepociťovali emócie odhodlania či motiváciu.
V skúmaní budú pokračovať
V konečnom dôsledku však stále ide o špekulácie. Objasňovať psychiku človeka a vplyv rôznych emócií na spokojné prežívanie je náročné. Je to tiež príliš individuálne na to, aby sa závery dali zovšeobecňovať.
Aj keď sa to tak nezdá, nenávisť tiež môže byť jednoduchšou formou k nájdeniu zmyslu života. Je totiž ťažké vybudovať si fungujúce vzťahy, napĺňajúcu kariéru a zdravé prostredie.
Čo je pravdepodobne jednoduchšie, je identifikovať niečo, čo hlboko neznášaš. Následne sa tým môžeš nechať motivovať v každodennej práci – či už na sebe, alebo v kariére.
Ako autori na záver uviedli, v skúmaní negatívnych emócií plánujú pokračovať. Ak si však niečo z tejto štúdie môžeme vziať, tak jednoznačne to, že nie všetky negatívne emócie sú zlé. Práve naopak, môžu nám byť v istej oblasti prínosom.
Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Journal of Experimental Social Psychology, PsyPost, TherapyTips, ResearchGate