Pri mamičke až do 30tky. Väčšina mladých Slovákov si bývanie nemôže dovoliť

Mladí Slováci neradi opúšťajú svoje rodné hniezdo. Konkrétne je to v priemere tesne až pred dovŕšením 31 rokov. Tento trend pritom pretrváva už niekoľko rokov a nepohla s ním ani pandémia. V rámci krajín EÚ sa Slovensko umiestnilo podľa Eurostatu pre rok 2021 na bronzovej priečke, pričom starší pri opustení hniezda sú len Portugalci a Chorváti. 

Naopak, z domu najskôr odchádzajú mladí na severe Európy. Avšak okrem dostupnosti hypoték či cien nehnuteľností vplýva na ich osamostatnenie sa aj socioekonomická situácia či dostupnosť nájomného bývania. Mladí totižto dlhodobo zažívajú problémy s vyššou mierou nezamestnanosti než bežná populácia.

Dlhodobý trend

Avšak riešení tejto situácie existuje viacero. Jedným z nich je aj takzvané spolubývanie, ktoré je štandardom najmä na západe Európy. Pozitívny vývoj ukazujú aj výsledky trhu práce za júl, keď výrazne klesla miera nezamestnanosti, a to dokonca už niekoľko mesiacov za sebou.

Aktualizované čísla Eurostatu pre rok 2021 však priniesli informáciu, že mladí Slováci odchádzajú z domu až tesne pred dovŕšením 31 rokov. Slovensko podobný výsledok zaznamenáva už od roku 2021. 

V minulom roku si teda prvé miesto vyslúžili mladí v Portugalsku, ktorých vek odchodu z domu presiahol 33,6 roka. Chorváti sa od rodičov pohnú do sveta v 33 rokoch. 

Rebríčku v pozitívnom slova zmysle kraľujú severské krajiny. Vo Švédsku opúšťajú mladí ľudia rodné hniezdo už vo veku 19 rokov, vo Fínsku to je v priemere vo veku 21,2 rokov a v Dánsku vo veku 21,3 rokov. Celkovo v priemere mladí Európania odchádzajú z domu vo veku 26,5 roka.

Nedostupnosť nájomných bytov

S odchádzaním mladých ľudí z rodného hniezda súvisí aj podiel mladých žijúcich s rodičmi. V uvedených severských krajinách býva s rodičmi len 16 až 18 % mladých, avšak na Slovensku sú to necelé dve tretiny z nich.

Pri dlhodobejšom pohľade má však percento klesajúcu tendenciu, pretože ešte počas roku 2012 to bolo u nás viac než 74 %. V Chorvátsku tento podiel však presiahol tri štvrtiny.

Tento podiel mladých ľudí, ktorí žijú s rodičmi, vo veľkej miere ovplyvňuje aj dostupnosť bývania. Tá sa totižto pri rastúcich cenách nehnuteľností neustále zhoršuje.

Vyššie nároky na osobné rozpočty mladých kladú aj rastúce úrokové sadzby na hypotekárnych úveroch spoločne v kombinácii s nutnosťou spolufinancovania. Avšak tieto spomínané trhové podmienky neovplyvňujú rastúci vek odchodu z domu či vyšší podiel tých, ktorí bývajú stále s rodičmi.

zdroj: Unsplash/Douglas Bagg

Podiel nájomných bytov na Slovensku dosahuje približne 8 %, čo je v porovnaní so západnými či severskými krajinami nízke číslo. Aj tento faktor značne ovplyvňuje samostatné bývanie mladých ľudí.

V postkomunistických krajinách je zastúpenie vlastníckeho bývania vysoké. Tento fakt sa môže pripísať k pozostatku minulého režimu, keď byty mohli byť odkúpené za výhodnú cenu či boli jednoducho darované. 

Vplyv inflácie

To, že ceny nehnuteľností na Slovensku rastú najrýchlejšie za posledných viac ako 10 rokov, vyplýva aj z komentára analytikov úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS) Národnej banky Slovenska (NBS).

Z faktorov vyplývajúcich na rast cien nehnuteľností možno podľa nich vyzdvihnúť najmä vysokú infláciu a tlmený ekonomický rast, aj v dôsledku vojny, a sprísňovanie menovej politiky. Ako dodávajú, v dôsledku inflácie budú ceny materiálov a práce, ako aj investičný dopyt, tlačiť na ceny smerom nahor.

Na Slovensku je podľa analytikov pomerne málo domácností s dostatočnými vlastnými zdrojmi, ktoré vytvárajú investičný dopyt po nehnuteľnostiach.

Negatívny vplyv inflácie na spotrebu, sprísňovanie menovej politiky a nejasný ekonomický vývoj budú podľa nich pôsobiť skôr tlmiaco na ceny nehnuteľností, najmä z dôvodu negatívneho dopadu na domácnosti s obmedzenými vlastnými zdrojmi.

„Vzhľadom na tieto faktory a na súčasnú zhoršujúcu sa dostupnosť bývania, neočakávame pokračovanie aktuálneho prudkého rastu cien nehnuteľností,“ dodávajú.

Nedostupnosť nehnuteľností

Aktuálne rastú ceny rezidenčných nehnuteľností na Slovensku medziročným tempom viac ako 20 percent. „Pre bežnú domácnosť s priemerným príjmom je už bežná nehnuteľnosť takmer nedostupná,“ upozorňujú analytici s tým, že priemerné ceny nehnuteľností na Slovensku sú už vyššie ako hodnota, ktorú by vedela zafinancovať rodina s dvoma deťmi s priemerným platom bez vlastných úspor iba formou úveru.

zdroj: Unsplash/Towfiqu Barbhuiya

„V prípade Bratislavského kraja už pomaly nemusí stačiť ani spolufinancovanie v objeme 20 percent vlastného kapitálu,“ dopĺňajú.

Aktuálna dvojciferná inflácia je podľa analytikov nevídaným javom od začiatku existencie hypotekárneho trhu na Slovensku.

„Vyššia inflácia znehodnocuje úspory domácností, a preto motivuje dopyt po investičnej kúpe nehnuteľností. Na druhej strane, vyššia inflácia znamená vyššie náklady na spotrebu a menej voľných prostriedkov, čo môže ovplyvniť dopyt po nehnuteľnostiach v prípade domácností s limitovanými vlastnými zdrojmi,“ konštatujú analytici ÚMS.

Sprísňovanie menovej politiky podľa nich môže krátkodobo zvýšiť investičný dopyt po nehnuteľnostiach z dôvodu poklesu hodnoty finančných aktív.

„Na dlhšom horizonte však môže vplývať nárast požadovaných výnosov tlmiaco na ceny nehnuteľností,“ vysvetľujú analytici. Ako dodávajú, zvyšovanie úrokových sadzieb na úvery na bývanie v dôsledku prísnejšej menovej politiky bude tlmiť dopyt po nehnuteľnostiach.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko