Západ zatiaľ neplánuje súdiť Putina. Vo vzťahoch s Ruskom dáva nohu do dverí, tvrdí Ukrajina

Hlavní západní spojenci Ukrajiny sa zatiaľ neprihlásili k zriadeniu tribunálu, ktorý by súdil ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho najbližšie okolie za zločin agresie, pretože podľa najvyšších ukrajinských predstaviteľov si chcú ponechať priestor pre budúce vzťahy s Moskvou.

„Je to vysoká politická hra. Krajiny na jednej strane verejne odsudzujú túto agresiu, ale na druhej strane si vo vzťahoch s Ruskom dávajú nohu do zatvárajúcich sa dverí, aby sa neizolovali úplne,“ povedal zástupca šéfa ukrajinskej prezidentskej administratívy Andrij Smyrnov, ktorý stojí na čele úsilia svojej krajiny o zriadenie uvedeného medzinárodného trestného tribunálu.

„Snažia sa zachovať si určitý priestor na diplomatické manévre. Vieme, že dohody s Ruskom nemajú ani len hodnotu papiera, na ktorom sú napísané,“ zdôraznil Smyrnov, ktorého v utorok citoval denník The Guardian.

Jeho tvrdenia prichádzajú v čase, keď americký prezident Joe Biden v pondelok vyhlásil, že Rusko by nemalo byť označené za štát sponzorujúci terorizmus, čo presadzujú ukrajinskí predstavitelia i niektorí americkí politici.

Rusko predtým uviedlo, že takéto obvinenie by znamenalo, že Washington prekročil bod, z ktorého už niet viac návratu.

Snaha presvedčiť spojencov

Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že sa od apríla snažia presvedčiť svojich západných spojencov, aby zriadili ad hoc tribunál, ktorý by obvinil najvyššie ruské vedenie zo zločinu agresie za napadnutie Ukrajiny.

Agresia sa v medzinárodnom práve považuje za najvyšší zločin, pretože bez prekročenia hraníc počas invázie by neboli spáchané následné vojnové zločiny.

Podľa ukrajinských predstaviteľov podporu tribunálu zatiaľ prisľúbili len pobaltské štáty a Poľsko. „Očakávame širšiu podporu,“ povedal ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin. „Pre nás je veľmi dôležitá podpora Spojeného kráľovstva a Spojených štátov, ako aj zvyšku civilizovaného sveta,“ doplnil ho Smyrnov.

Právna zložka Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF) vypracovala predbežné obvinenie Putina a jeho siedmich najbližších kolegov zo zločinu agresie. OSF vyjadrila nádej, že tento dokument môže preukázať dôvod na reálnosť zriadenia takéhoto tribunálu.

Desaťtisícové straty na strane Ruska

Ruská armáda stratila vo vojne na Ukrajine už 50 150 vojakov, uviedol v utorok na sociálnej sieti Facebook ukrajinský generálny štáb. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Ukrajinské ozbrojené sily tvrdia, že od 24. februára, keď Moskva spustila „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine, zničili už 2 077 tankov, 4 484 bojových vozidiel, 236 lietadiel a 207 vrtuľníkov ruskej armády. DPA dodala, že tieto štatistiky nedokáže nezávisle overiť.

Britské ministerstvo obrany odhaduje, že v rusko-ukrajinskom konflikte zahynulo približne 25 000 členov ruských ozbrojených síl. Moskva prestala zverejňovať počty padlých vojakov mesiac po začiatku „špeciálnej vojenskej operácie“.

Proruskí separatisti v Doneckej oblasti v piatok uviedli, že od začiatku ozbrojeného konfliktu na Ukrajine stratili len viac než 2 900 vojakov.

Podľa zriedkavo zverejňovaných údajov Kyjeva o jeho vlastných stratách bolo zabitých asi 9 000 ukrajinských vojakov a ďalších 7 000 je nezvestných.

Organizácia Spojených národov zaznamenala od začiatku vojny na Ukrajine viac ako 5 700 civilných obetí, no rovnako ako Kyjev predpokladá, že ich počet je oveľa vyšší.