Pakistan sa zmieta v pekle: Na Notre Dame sa vyzbierala za deň a pol takmer miliarda, my musíme prosiť

Pakistan bojuje s najsilnejšími dažďami za posledných 30 rokov. Piata najľudnatejšia krajina sveta si nevie poradiť s prírodnou katastrofou, ktorá sa doposiaľ dotkla už viac ako 40 miliónov ľudí žijúcich v krajine.

Záplavy neobišli ani historické miesta na zozname UNESCO. Mesto Moendžodáro, postavené v dobe bronzovej pred 5 000 rokmi, bije na poplach a vládne autority začínajú prepadať zúfalstvu.

V ohrození je jedno z najstarších miest na Zemi

Význam mesta Moendžodáro ako historickej a architektonickej lokality nemožno podceňovať. Keď bolo v roku 1980 pridané do registra UNESCO, organizácia napísala, že Moendžodáro „nesie výnimočné svedectvo o civilizácii Indus“ a zahŕňa „najstaršie plánované mesto na indickom subkontinente“.

V časoch najväčšej slávy bolo mesto rušnou metropolou. Ulice žili trhmi a na každom rohu sa nachádzali kúpele. Väčšina z týchto stavieb bola postavaná z tehál vypálených slnkom, ktoré však v dnešných dňoch ničia silné prívalové dažde.

zdroj: Unsplash/Noman Bukhari

Stavba je momentálne v stave ohrozenia, na ktoré apeluje aj list z pakistanského ministerstva kultúry adresovaný organizácii UNESCO.

Ako uvádza CNN, v liste sú podrobne vysvetlené niektoré z okamžitých opatrní na zmiernenie povodňových škôd. Spomína sa v ňom privedenie vodných čerpadiel, oprava múrov a čistenie odtokov.

Autori listu, kurátor Ali Abbasi a architekt Naveed Ahmed Sangah, ho ukončili žiadosťou o 100 miliónov pakistanských rupií (445 miliónov eur). UNESCO na žiadosť zareagovalo a na pomoc vyčlení 350-tisíc dolárov zo svojho núdzového fondu.

Finančné prostriedky poputujú do historického mesta Moendžodáro a iných lokalít, ktoré zdevastovala príroda. A síce je suma zo strany organizácie UNESCO oveľa nižšia, zachrániť sa im podarí aspoň niečo.

Jedna tragédia za druhou

Pakistan doslova bojuje o prežitie. Tohtoročné leto neprinieslo len slnečné lúče, ale aj veľa „slz“ v podobe prívalových dažďov. 

Aby toho nebolo málo, aktuálnym záplavám nepomáhajú ani klimatické zmeny. Pakistanský ľadovec Baltoro (zamrznutá vysokohorská rieka) sa topí takou rýchlosťou, aká tu ešte nebola.

Tieto dva dôsledky klimatickej krízy sa, bohužiaľ, pre Pakistan spojili do jedného – obdobie monzúnov a globálne otepľovanie -, čo vytvorilo obrovskú povodeň, ktorá spustošila krajinu na nepoznanie.

zdroj: Reprofoto: YouTube/Disaster Compilations

Ekonomické straty presahujú hranicu 30 miliárd dolárov, pričom až 40 miliónov ľudí muselo opustiť svoje domovy. Do toho celého sa ešte pridáva hrozba epidémie malárie.

Pakistanská ministerka pre klimatické zmeny Sherry Rehman pre BBC povedala, že bohatšie krajiny musia urobiť viac, aby pomohli chudobnejším krajinám, ktoré čelia devastácii spôsobenej klimatickými zmenami.

Západ záplavy ignoruje

Nevyspytateľné monzúnové dažde v najjužnejšej provincii Sindh neutíchajú. Podľa The Guardian, poškodených bolo až 90 % úrody. Čo to znamená? Vláda varuje, že tí, ktorí nezomrú na záplavy, riskujú hladomor.

Tragédia pripomínajúca najhoršiu nočnú moru si už vyžiadala životy viac ako 400 detí a prichádzajúca zima straší ľudí bez prístrešia. Povodne v krajine majú na svedomí približne 1 400 obetí, uviedla pakistanská národná agentúra pre prírodné katastrofy.

zdroj: Unsplash/Misbahul Aulia

Aj napriek závažnosti situácie sa svetové veľmoci zatiaľ len prizerajú. Podobná „apokalyptická“ budúcnosť však môže v rokoch dostihnúť nás všetkých.

„Vy na západe hovoríte o papierových slamkách, my na juhu hovoríme o reparáciách. Naše krajiny a naše životy sú pre celý svet nepostrádateľné. Vždy sme to vedeli, ale teraz v nás kypí hnev. Čo viac k tomu dodať, keď sa za deň a pol vyzbieralo 880 miliónov dolárov po tom, čo katedrálu Notre Dame v roku 2021 zasiahol požiar. Ale celá krajina topiacich sa chudobných musí prosiť o pomoc,“ kritizuje neochotu západných krajín Sahar Habib Ghazi, reportér Vice.