Slovákov zožiera úzkosť z vypuknutia vojny. Depresiami trpí dokonca tretina z nás

Duševný stav Slovákov sa zhoršil v dôsledku covidovej pandémie a prispela k tomu aj vojna na Ukrajine. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý mapoval duševný stav obyvateľov.

Viac ako 21 percent Slovákov v prieskume uviedlo, že ich duševný stav sa zhoršil v dôsledku pandémie COVID-19 a vyše 70 percent ľudí pociťovalo zvýšený stres či úzkosť z vypuknutia vojny na Ukrajine.

Hoci oficiálne odhady sú výrazne nižšie a pohybujú sa na úrovni 3 až 3,5 percenta, v prieskume až 30 percent respondentov uviedlo, že trpí mierne závažnou alebo ťažkou depresiou. Odborníci sa preto zhodujú, že depresii na Slovensku treba venovať oveľa viac pozornosti.

„Môžeme očakávať, že ľudí s duševnými problémami bude stále pribúdať, no my bojujeme s nedostatkom kapacít, financií i so stále prítomnou spoločenskou stigmou, pre ktorú sa množstvo ľudí stále bojí vyhľadať pomoc,“ uviedla hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre odbor psychiatria Ľubomíra Izáková.

Špeciálna štúdia Depression Scorecard, ktorá tento rok analyzovala komplexný obraz starostlivosti o ľudí s depresiou na Slovensku, sa realizovala v desiatich krajinách strednej, východnej Európy a Pobaltia. Ukázala, že hoci slovenské strategické plány a koncepcie poznajú najmodernejšie prístupy v starostlivosti o pacientov s depresiou, do praxe sa mnoho z nich ešte neprenieslo.

LGBTI ľudia po celom svete bojujú za rovnosť práv

GALÉRIA+ 14

Problém je aj s dostupnosťou liečby. Na Slovensku pripadá 4,9 psychiatra na 100-tisíc obyvateľov, priemer v Európskej únii je 17. Ich regionálne rozloženie je okrem toho nerovnomerné. Aj preto priemerná čakacia doba na psychiatrické vyšetrenie u nás prekračuje sedem týždňov a rizikové skupiny ako deti či seniori majú prístup k adekvátnej liečbe ešte zložitejší.

Duševné zdravie je jednou z priorít

Výstupom prieskumu je 13 konkrétnych odporúčaní odborníkov a zástupcov pacientov na zlepšenie komplexnej starostlivosti o ľudí s depresiou, ktorá je podľa WHO najrozšírenejším duševným ochorením na svete.

„Depresívne poruchy majú okrem vážnych medicínskych aj významné ekonomické dopady na náš systém. Uvedomuje si to aj náš rezort, pre ktorý je oblasť duševného zdravia jednou z hlavných priorít,“ povedal štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR Róbert Babeľa.

Výzvou do budúcnosti podľa neho zostáva zlepšovanie dostupnosti dát a práce s nimi, pretože len na základe kvalitných dát môže rezort správne investovať do prevencie a liečby depresívnych porúch na Slovensku.

zdroj: Unsplash/Anthony Tran

Výsledky výskumu Depression Scorecard na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku, Chorvátsku, Slovinsku, Srbsku, Bulharsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku sú dostupné na stránke www.depressioncare.eu. Metodiku výskumu vypracovala britská organizácia The Health Policy Partnership.

Svetový deň prevencie samovrážd

Svetový deň prevencie samovrážd je príležitosťou hovoriť o možnostiach pomoci ľuďom, ktorí nad samovraždou uvažujú. Každoročne si ho pripomíname 10. septembra a občianske združenie IPčko pri tejto príležitosti pripravilo osvetovú kampaň. Kampaň #BODKOCIARKA a #SOMTU by mala ľuďom trpiacim duševnou bolesťou odkázať, že je tu možnosť pomoci.

Kampaň budú šíriť prostredníctvom sociálnych sietí za pomoci influencerov a influenceriek tak, aby zasiahla čo najväčšie množstvo ľudí. Pridať sa ku kampani však môže každý tým, že si nakreslí na ruku bodkočiarku a fotografiu s heštegmi a podporným textom bude zdieľať na sociálnych sieťach. V tlačovej správe o tom informovalo IPčko.

Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií stúpa v skupine mladistvých do 19 rokov počet samovražedných pokusov. Často nedisponujú prostriedkami na vyhľadanie pomoci a majú obavy zo stigmatizácie.

„Na našich linkách pomoci a v rámci krízových služieb pomoci sme v prvom polroku 2022 zaznamenali 22,6-percentný nárast v téme ‚Myšlienky na samovraždu’. Ľudia nás v tejto súvislosti kontaktovali 8 839-krát. V krízovom momente pokusu o samovraždu sa na nás obrátilo 1 817 ľudí. Na ukrajinskej linke pomoci sa nám so samovražednými myšlienkami a sklonmi ozvalo 23 ľudí, 864 o nich hovorilo v našich centrách na hraniciach s Ukrajinou,“ priblížil psychológ a riaditeľ IPčka Marek Madro.

Hlavná odborníčka pre psychiatriu na Ministerstve zdravotníctva SR Ľubomíra Izáková konštatuje, že samovraždy a samovražedné pokusy sa môžu týkať každého, no častejšie sa týkajú ľudí, ktorí trpia psychickou poruchou.

„Mnohí z nich nevyhľadajú odbornú pomoc a nevyužijú možnosť liečby. Kľúčový na záchranu života je prvý kontakt, ktorý zmenší fatalitu v pacientovom uvažovaní a nahradí ju inými možnosťami riešenia,” vysvetľuje Izáková.

zdroj: Unsplash/@enioku

Situácia sa zlepšuje

Hlavná odborníčka pre psychológiu na Ministerstve zdravotníctva SR Katarína Jandová doplnila, že na Slovensku je informovanosť o možnostiach získania odbornej pomoci pomerne slabá, čo pravdepodobne súvisí s pretrvávajúcou stigmou súvisiacou s duševným zdravím.

Podľa nej sa však situácia pomaly zlepšuje, hoci študentské poradenské centrá, napríklad na vysokých školách, stále nie sú dostatočne pokryté. Rezort zdravotníctva uvažuje o zavedení systému rovesníckej študentskej podpory.

IPčko za účelom sprístupnenia pomoci a podpory v krízových momentoch, akými sú myšlienky na samovraždu či samovražedné pokusy, vybudovalo sieť centier krízovej intervencie.

Káčka sa nachádzajú v Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici, Trnave a Bratislave, onedlho by mali pribudnúť aj v Trenčíne a Žiline. Súčasťou centier sú aj intervenčné výjazdové tímy.

Pomoc tiež možno nájsť na webe organizácie a Krízovej linke prostredníctvom internetu. IPčko poskytuje pomoc nonstop, bezplatne a anonymne.