Arménsko a Azerbajdžan hlásia ťažké pohraničné boje

Medzi Azerbajdžanom a Arménskom vypukli v noci z pondelka na utorok opätovne ťažké pohraničné boje. Ministerstvo obrany v Jerevane, na ktoré sa odvolali ruské tlačové agentúry, oznámilo, že azerbajdžanské sily zaútočili delostrelectvom a veľkokalibrovými zbraňami na tri arménske pozície a údajne použili aj drony. TASR informuje na základe správ agentúr AFP a DPA.

Rezort obrany v Baku zase tvrdí, že boje vyvolal rozsiahly pokus o sabotáž zo strany Arménska, ktoré obvinil z „rozsiahlych podvratných činov“ neďaleko okresov Daškasan, Kalbajar a mesta Lačin ležiaceho na okraji sporného regiónu Náhorný Karabach. Ministerstvo tiež uviedlo, že o život prišli azerbajdžanskí vojaci.

Arménsko minulý týždeň obvinilo Azerbajdžan zo zabitia jedného vojaka v prestrelke na hraniciach. V auguste hlásil stratu na živote vojaka aj Azerbajdžan a karabašská armáda uviedla, že boli zabití dvaja jej vojaci a viac ako desať utrpelo zranenia.

Šesťtýždňová vojna z jesene 2020, nazývaná aj druhou vojnou o Náhorný Karabach, si vyžiadala viac než 6 600 životov. Na základe dohody o prímerí, na ktorého dodržiavanie dohliada zhruba 2 000 ruských vojakov, získal Azerbajdžan rozsiahle územia v Karabachu a jeho susedstve, o ktoré prišiel vo vojne pred 30 rokmi.

Počas rozhovorov sprostredkovaných EÚ v Bruseli, ktoré sa konali v apríli a máji, sa azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan dohodli, že budú podporovať diskusie o budúcej mierovej dohode.

Prezident Zelenskyj vedie Ukrajinu vo vojne proti okupantom

GALÉRIA+ 12

Náhorný Karabach (Náhornokarabašská republika) je medzinárodne neuznaný štát na území Azerbajdžanu pod vojenským dohľadom Arménska. Vyhlásenie nezávislosti Karabachu vyvolalo začiatkom 90. rokov vojnu, ktorá si vyžiadala okolo 30 000 životov. Náhorný Karabach však ako nezávislý štát neuznáva žiadna krajina – ani samotné Arménsko.

Portál ABC News informuje o tom, že počas nočných útokov zahynulo 49 arménskych vojakov.

Arménsky premiér telefonoval Blinkenovi i Putinovi

Arménsky premiér Nikol Pašinjan telefonoval v utorok so svetovými lídrami vrátane amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena a požiadal o „adekvátnu reakciu“ po tom, čo sa azerbajdžanské jednotky v noci na utorok podľa Jerevanu pokúsili vniknúť na arménske územie. Podľa agentúry AFP to oznámil Pašinjanov úrad.

Predseda arménskej vlády telefonoval okrem Blinkena aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informoval ich pritom o „agresívnych činoch Azerbajdžanu voči suverénnemu územiu Arménska“.

Pašinjan zároveň požiadal o „adekvátnu reakciu medzinárodného spoločenstva“, cituje AFP, podľa ktorej sa Arménsko a Rusko dohodli na „spoločných krokoch v záujme stabilizovania situácie“ na hraniciach.

Vrelo to už v auguste

Strety medzi azerbajdžanskými a arménskymi separatistickými silami v regióne Náhorný Karabach si na začiatku augusta vyžiadali životy troch vojakov. Karabašskí vojenskí predstavitelia povedali, že útoky dronmi vykonané azerbajdžanskými silami zabili dvoch ich vojakov a zranili ďalších 14.

Ministerstvo obrany v Azerbajdžane zas uviedlo, že jeden z ich vojakov zomrel pri „teroristickom útoku ilegálnych arménskych vojenských formácií“.

Azerbajdžanská armáda podľa rezortu vykonala odvetnú operáciu, pri ktorej zabila a zranila nešpecifikovaný počet „ilegálnych arménskych militantov“. Líder separatistov v Náhornom Karabachu Arajik Harutjunjan v stredu oznámil čiastočnú mobilizáciu, čo ďalej podnietilo napätie v regióne.