Zdražovanie, aké tu ešte nebolo. Inflácia na Slovensku láme rekordy

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v auguste medziročne vzrástli o 14 %. Ako ďalej informuje Štatistický úrad SR, inflácia tak od januára minulého roka neúprosne rastie a dosahuje najvyššie úrovne od začiatku milénia. Najvýznamnejšie výdavkové položky slovenských domácností, potraviny a náklady na bývanie vrátane energií, boli medziročne opäť o niečo drahšie.

Počas ôsmeho mesiaca roka sa zvýšili ceny vo všetkých sledovaných odboroch spotrebného koša. Až polovica z celkovo dvanástich odborov dosiahla medziročný rast vyšší o desatinu.

Vláda Eduarda Hegera čelila množstvu škandálov

GALÉRIA+ 12

Vysoké ceny potravín a energií

K rastu cien na medziročnej úrovni prispel podľa úradu predovšetkým odbor potraviny a nealkoholické nápoje. Potraviny boli drahšie o 21,6 % a nealkoholické nápoje o 14 %. Najviac infláciu ovplyvnili vyššie ceny chleba a obilnín o 24,5 %, mäsa o 21,8 %, mlieka, syrov a vajec o 22,9 %, ovocia o 11,8 % a zeleniny o 15,9 %. Oleje a tuky, ktorých zastúpenie v spotrebnom koši nie je až tak výrazné, zdraželi medziročne o viac než polovicu.

Výrazný vplyv na ďalej rastúcu infláciu malo zdražovanie v odbore bývanie a energie, keď ceny boli počas augusta medziročne vyššie o 16,3 %. Rast cien energií zo začiatku roka potiahli v auguste ešte vyššie ceny pevných palív s medziročným nárastom o 28,5 %. Imputované nájomné bolo drahšie o 19,4 %.

V odbore doprava boli ceny vyššie o 18,1 %. Tempo rastu v tomto sektore ovplyvnili pohonné látky, ktoré zlacňujú už druhý mesiac za sebou. Medziročne však boli aj napriek tomu drahšie takmer o tretinu. Ceny v reštauráciách a hoteloch počas augusta stúpli o 19,9 %. Zdraželi aj tovary a služby v skupine osobná starostlivosť, ktoré boli medziročne vyššie o 11,8 %.

Následky inflácie

Slováci majú vzhľadom na infláciu priveľa peňazí na bežných účtoch. Upozorňuje na to analytik investičnej platformy Portu Filip Louženský. Priemerná mesačná mzda zamestnancov na Slovensku počas druhého štvrťroka vzrástla podľa Štatistického úradu SR medziročne o 7,4 % na 1 291 eur. No životné náklady sa zvyšovali ešte rýchlejším tempom a výrazne predbehli rast nominálnych miezd.

Po zohľadnení rastu cien mzda na Slovensku podľa štatistikov medziročne reálne poklesla o 4,5 %. Aktuálna vysoká inflácia tiež spôsobila, že reálny prepad miezd v druhom štvrťroku bol najvyšší za posledných 22 rokov. V tomto kontexte Louženský označil za paradoxný fakt, že objem peňazí, ktoré si dokážu ľudia na Slovensku odložiť, neustále rastie.

Ku koncu júla dosahovali vklady obyvateľstva v komerčných bankách podľa dát Národnej banky Slovenska 43,1 miliardy eur. Pred rokom to bolo 42,6 a pred dvoma rokmi 39,1 miliardy eur. Stále viac peňazí pritom držia Slováci na bežných účtoch, ktoré sú v drvivej väčšine prípadov úročené nulou.

Kým v júli 2020 tvoril podiel úložiek na bežných účtoch 54 % z celkovej sumy vkladov, na konci júla tohto roka to bolo už 63 %.

„Znamená to, že ľudia na Slovensku v stále väčšej miere nechávajú svoje úspory ‚požierať’ infláciou. Na bežných účtoch je totiž vhodné držať ako rezervu troj- až šesťnásobok mesačných výdavkov, ostatné peniaze je lepšie investovať,“ uzavrel analytik.