Saskár Žiak končí v parlamente. Chce sa obrátiť na súd

Po tom čo ministri vo farbách SaS podali demisie, tak väčšina saskárskych nominantov opätovne zasadla do parlamentných lavíc. Medzi nimi je napríklad exministerka spravodlivosti Mária Kolíková, exminister školstva Branislav Gröhling a bývalý šéf rezortu hospodárstva Richard Sulík.

Kým politici stáli na čelách rezortov, v parlamente za nich zaskakovali ich poslaneckí náhradníci. Konkrétne Sulíka nahradil Miroslav Žiak, ten si však po parlamentnom návrate šéfa liberálov musel zbaliť kufre. Na prvý pohľad ide o bežnú parlamentnú politiku, no Žiak je z  fungovania systému náhradníkov rozčarovaný a problematiku sa dokonca rozhodol riešiť súdne.

Nespokojný exposlanec

„Náhradnícky systém v parlamente podľa mňa nie je úplne podľa ústavy alebo nejakého pasívneho volebného práva,“ kritizuje exposlanec. Ten si veci pobalil už včera. Systém náhradníkov sa aplikuje v tom prípade, ak jeden zo zvolených poslancov je nominovaný na inú ako poslaneckú funkciu, napríklad sa stane ministrom alebo štátnym tajomníkom.

V praxi Žiakovi nie je po úplne po chuti konkrétne to, že náhradníci, ktorí zastupovali poslancov, ktorí sa stali ministrami, si už museli v parlamente pobaliť veci. Náhradníci, ktorí však zastupovali poslancov, ktorí sa stali štátnymi tajomníkmi, sú ešte naďalej poslancami. Štátni tajomníci totiž ešte oficiálne neboli vymenovaní noví a podľa slov Richarda Sulíka by mali opustiť svoje posty niekedy počas septembra. Žiak priznáva, že z jeho strany ide skôr o principiálny protest.

Richard Sulík sa konkrétne po parlamentných voľbách stal ministrom hospodárstva. Automaticky ho tak vystriedal náhradník, a to práve Miroslav Žiak. „Skončil som ako prvý náhradník pod čiarou, keďže som náhradník pána Sulíka, ktorý bol najvyššie umiestnený na kandidátke a išiel do exekutívy. On keď sa vrátil do parlamentu, tak vlastne vytlačil mňa,“ opisuje Žiak.

Dodáva, že poslanci, ktorí boli na kandidátnej listine za poslancom a skončili s menším počtom hlasov, tak tí naďalej zostávajú v parlamente. „Je to veľmi zvláštne, je to zaužívané už nejaký čas, ale nemyslím si, že to je ústavné,“ kritizuje Žiak. Podľa neho môže byť takto poslancovi odobraté vykonávať jeho mandát.

„Práve preto sa chcem obrátiť aj na správny súd, právnici už chystajú podanie, či je to v súlade s ústavou. Pravdepodobne to je v súlade so zákonom, pretože je tak šalamúnsky písaný, ale neviem či to je v súlade s ústavou. A nejde len o mňa, ale aj o určitý precedens do budúcna,“ dodal exposlanec. Ten prezradil, že samotným podnetom sa zaoberá aj jeho stranícky kolega a právnik Alojz Baránik. Ten sa k téme bez detailnejšieho preštudovania zatiaľ odmietol vyjadriť.

Vláda Eduarda Hegera čelila množstvu škandálov

GALÉRIA+ 12

Odchod, ale aj návrat známych mien

Parlament by tak mali opustiť po návrate exministrov aj ďalší zákonodarcovia. Milan Laurenčík prenechá miesto Branislavovi Gröhlingovi, Alexandru Pivkovú z klubu Za ľudí nahradí Mária Kolíková. Ivan Korčok pôsobil ako minister zahraničia, no v parlamentných voľbách nekandidoval, tak ten do parlamentných lavíc nezasadne. 

Karol Galek zase vystrieda Radovana Kazdu, Ondrej Dostál sa vráti na miesto Jána Kanuščáka, Ján Oravec vystrieda Radovana Slobodu a Martin Klus vystrieda Romana Foltina. Dnes sa mala otvoriť ďalšia schôdza parlamentu, ktorej sa mali zúčastniť už aj bývalí ministri, no rokovanie sa nakoniec presunulo na utorok. Dôvodom odloženia schôdze bolo jej neotvorenie z dôvodu nedostatku prezentovaných poslancov. Časť opozície a aj koalícia viní SaS z obštrukcie.