Bude Bratislava raz bez áut? Tieto dopravné projekty nasvedčujú, že sa hýbeme správnym smerom

Emisie z áut dosahujú v Bratislavskom kraji skoro 40 % z ich celého objemu na Slovensku. Problémy s autami stojacimi v kolónach sú tu na dennom poriadku, čo tiež prispieva k zvyšovaniu smogu v ovzduší, hlučnosti a celkovej prašnosti v mestách. Rovnako tak šoféri často hľadajú parkovacie miesto dlhšie, ako trvá samotná cesta.

Bratislavský samosprávny kraj na Slovensku patrí medzi vcelku úspešných lídrov inovatívnych dopravných riešení. Rôznymi parkovacími politikami či obchvatmi vytláčajú autá z mestských centier do okrajových oblastí: „Naším hlavným cieľom je motivovať obyvateľov, aby presadli z áut na iný druh dopravy,“ uvádza Droba.

Aj z tohto dôvodu je pre samosprávu dôležitým krokom rozširovať integrovanú dopravu či podporiť jej alternatívy: „Doprava v kraji má byť postavená na koľajniciach. Vlaky ani električky nestoja v zápchach. Sú ekologické a netreba hľadať miesto na parkovanie,“ upresňuje Droba víziu smerovania dopravy v BSK.

Za posledné roky BSK v tomto smere spravil hneď niekoľko úspešných krokov.

zdroj: Bratislavský kraj – Problémy s autami stojacimi v kolónach sú v Bratislavskom kraji na dennom poriadku, čo tiež prispieva k zvyšovaniu smogu v ovzduší, hlučnosti a celkovej prašnosti v mestách.

1. Rozširovanie električkovej dopravy

Jeden z najväčších MHD projektov v Bratislave je predĺženie električkovej trate v Petržalke. Ide o veľký projekt, ktorý po dlhých rokoch Bratislavčanom prinesie možnosť cestovať po celom meste efektívnejšie a priláka ich k využívaniu integrovanej dopravy. Zároveň pomôže zvýšiť bezpečnosť cyklistov a chodcov pri Chorvátskom ramene.

Úspešne ukončená prvá etapa priniesla okrem 4 nových zastávok aj kompletnú rekonštrukciu Starého mosta, ktorý tak nadobudol modernú podobu spolu s pešou zónou a cyklotrasou. Preťažený most tiež dostal celkom novú konštrukciu, čím sa po rokoch odstránili obavy o prípadnú bezpečnosť dopravy.

Druhá etapa, na ktorej sa aktuálne pracuje, rozšíri električkovú trať od Bosákovej až po Janíkov dvor. Na tejto 3,9 km dlhej trase pribudne 7 nových zastávok a jej sprevádzkovanie je podľa mestskej časti naplánované na koniec roku 2023.

Zároveň na Farského pribudne združená zastávka pre električky aj autobusy, čo je ďalší krok k rozvoju integrovanej dopravy v hlavnom meste.

zdroj: petrzalskaelektricka.sk

2. Presmerovanie dopravy z mestských centier

Tendencia vytláčať automobilovú dopravu mimo centra je zjavná aj podľa príkladu v mikroregióne Malokarpatská. Podľa prieskumov BSK dosahovala denná intenzita premávky na ceste vedúcej priamo historickými centrami Pezinka, Svätého Jura a Modry až 25 000 áut, vrátane kamiónovej dopravy, čo do každodenného života obyvateľov prináša značné množstvo hluku, prachu a smradu.

Ako riešenie BSK navrhol postaviť nový obchvat, z ktorého sa pred niekoľkými dňami podarilo dokončiť už aj úvodnú etapu. Vodiči tak budú môcť na jeseň tohto roka jazdiť po novej ceste, spájajúcej diaľničnú križovatku Triblavina s cestou III/1059, čo nielen ušetrí čas vodičom, ale aj významne zníži zaťaženie tranzitnou dopravou obcí Chorvátsky a Slovenský Grob a mestskej časti Vajnory.

zdroj: Bratislavský kraj – Prvá etapa obchvatu obcí Malokarpatská je hotová. Motoristi ju budú môcť využívať už v októbri.

3. Dlhoočakávaný obchvat hlavného mesta je spustený

Ďalšiu pomoc s riešením problémov s tranzitnou dopravou priniesol projekt Diaľnice D4 a Rýchlostnej cesty R7. Aj keď k úplnému dokončeniu ešte chýba prepojenie na D1, už teraz šetrí vodičom kvantum času.

Rovnako tak tento vonkajší obchvat hlavného mesta výrazne znižuje tranzitnú dopravu priamo v Bratislave. Tým sa uvoľňujú kľúčové ťahy aj pre MHD či alternatívne spôsoby dopravy a ich možný rozvoj. 

Podľa údajov zhotoviteľov projekt odľahčuje Prístavný most, kde sa často vytvárali niekoľkohodinové kolóny:

• O 15,11 % individuálnej osobnej dopravy.
• To má do roku 2045 stúpnuť až na 24,5 %.
• Nezanedbateľné je aj odľahčenie mosta o 49,62 % z ťažkej dopravy.

zdroj: Bratislavský kraj – Aj keď k úplnému dokončeniu ešte chýba prepojenie na D1, obchvat už teraz šetrí vodičom veľa času.

4. MHD a rozvoj integrovanej dopravy

Od roku 1999, keď Dopravný podnik Bratislava a Železničná spoločnosť Slovensko spustili pilotný projekt „Experiment BID“, do ktorého sa neskôr pridal aj autobusový dopravca Slovak Lines (aktuálne Arriva Mobility Solutions), sa integrovaná doprava posunula značne vpred. Ľudia majú napríklad možnosť sledovať odchody spojov v reálnom čase, zvýšila sa ich celková frekvencia a pokrytie, rovnako ako už niektoré historické kusy nahradili moderné autobusy či električky.

Výrazné uľahčenie pri využívaní MHD či regionálnej dopravy priniesla práve mobilná aplikácia IDS BK. Podarilo sa do nej zapojiť všetky električkové, trolejbusové, autobusové a aj vlakové linky. Ľudom sú tak prehľadne a na jednom mieste k dispozícii kompletné informácie o spojoch v Bratislavskom kraji, ako napríklad nadväznosť liniek, výluky či prepravné a tarifné podmienky.

Ľudia v Bratislavskom kraji si tiež pochvaľujú možnosť bezhotovostných platieb za cestovné lístky, vrátane električenky. Odpadla tak nepríjemná nutnosť chodiť si električenku kupovať a predlžovať jej platnosť osobne do špecializovaných predajní.

K celkovej efektivite integrovanej dopravy patrí aj výstavba prepojení medzi vlakovými a električkovými či autobusovými zastávkami. Výrazne sa investovalo do moderných dopravných zastávok s elektronickými tabuľami, ktoré svojou aktualizáciou cez internetové pripojenie zjednodušujú prehľad o príchodoch a odchodoch spojov.

zdroj: idsbk.sk –

Najväčšie zmeny v regionálnej doprave

Od 15. novembra 2021 nahradil v Bratislavskom kraji Slovak Lines nový dopravca ARRIVA Mobility Solution. Začiatok bol síce plný problémov, no po čase sa jeho služby kvalitatívne ustálili: „Po prvých dvoch mesiacoch problémov s výpadkom spojov sme dospeli k riešeniu. Aby sme sa podobným ťažkostiam s nedostatkom šoférov vyhli do budúcna, nastavili sme napríklad automatické navyšovanie platov,“ hovorí Droba na margo nového dopravcu.

Cestovanie medzi regiónmi zefektívnil vznik nových expresných liniek, či nočných spojov, ktoré z Bratislavy do regiónu začali premávať aj v dňoch pred voľným dňom. K plynulejšiemu transportu prispela aj zmena, keď sú všetky zastávky na znamenie. Zvýšený komfort pri cestovaní ľuďom zaisťuje aj fakt, že kompletne všetky autobusy v prímestskej doprave boli nahradené celkom novými nízkopodlažnými vozidlami.

zdroj: Bratislavský kraj – V Bratislavskom kraji vzniklo za posledné roky viacero prestupných terminálov a záchytných parkovísk.

5. Podpora alternatívnej dopravy rozširovaním cyklotrás

V Bratislavskom kraji rastie trend podporovať alternatívne spôsoby dopravy – v posledných rokoch do miest pribúdajú populárne kolobežky alebo takzvaný „bikesharing“ spustený v roku 2018. Ide o službu, vďaka ktorej si Slováci môžu za poplatok požičať na určených stanovištiach bicykel. V hlavnom meste aktuálne dominujú dvaja prevádzkovatelia, Slovnaft BAjk a Rekola.

Dôležitým bodom podpory týchto alternatívnych spôsobov dopravy je aj vytvorenie vhodnej infraštruktúry: „Naším cieľom je stavať také cyklotrasy, po ktorých budú môcť obyvatelia jazdiť do práce či do školy. Sú to teda prevažne cyklotrasy v mestách a v obciach. Spájajú obydlia či sídliská so železničnými stanicami, školami, či úradmi,“ opisuje Droba stratégiu BSK.

Za posledné roky pribudlo v Bratislavskom samosprávnom kraji hneď niekoľko kilometrov cyklotrás – napríklad 1,8 kilometra medzi obcou Slovenský Grob a Viničným. Osobitnej obľube sa teší cyklochodník Jurava, ktorý vedie z Ivanky pri Dunaji cez Vajnory až do Svätého Jura. V máji tohto roka otvorila Bratislavská župa taktiež úplne nový cyklomost medzi Vysokou pri Morave a rakúskym mestečkom Marchegg.

S výstavbou však nie je koniec: „Spojíme okresné mestá Senec a Pezinok. Postavíme vinohradnícke cyklotrasy či tretí most cez rieku Moravu medzi Gajarmi a rakúskym Dürnkrutom. Tieto projekty budú financované z Plánu obnovy, Programu Slovensko a programov cezhraničnej spolupráce,“ spresňuje Droba ďalšie kroky.

zdroj: Bratislavsky kraj – Za posledné roky pribudlo v Bratislavskom kraji hneď niekoľko kilometrov cyklotrás – napríklad 1,8 km medzi obcou Slovenský Grob a Viničné.

Znižovať počet automobilov je svetovým trendom

Vo svete sa všeobecne viac presadzuje tendencia vytláčať autá mimo obytnej zóny, dokonca sa zriaďujú celé mestské štvrte s kompletne obmedzeným prístupom pre autá.

Dobrým príkladom je Amsterdam, kde od roku 2019 legislatívnymi zmenami dosiahli zníženie používania áut v meste z pôvodného množstva až na tretinu. Obľube sa tu teší najmä preprava bicyklami a mesto má tiež kvalitný systém metra.

Medzi inými mestami aj Paríž rozširuje zóny, kde je zakázané vojsť automobilom, a už v roku 2015 experimentoval s „car free day“, ktorý si získal priazeň obyvateľov. Medzi mestá so širokými zónami bez automobilov patria aj Benátky, Madrid, obec Giethoorn, Svijažsk či grécky ostrov Hydra a mnoho ďalších.